Pán Selecký, úprimne ďakujem za tento video-príspevok. Ako by ste mi z duše hovoril. Prajem vám veľa zdravia a božieho požehnania vo vašej úprimnej činnosti na otváranie očí a hlavne sŕdc pre pravé božie veci všetkým zaspatým. Ešte raz ďakujem.
Aj ja ďakujem vám, vidím, že situácia dozrieva veľmi rýchlo, a je načase prestať očakávať nejaké "noty" zhora, alebo že nejako "demokraticky" sa tlak na katolíkov a vôbec kresťanov zastaví. Nezastaví sa - a preto si treba "vysúkať rukávy" - najmä duchovné. „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6, 12) - ako píše sv. Pavol.
Sú to vážne, priam prorocké slová, ktoré by sa nemali dotýkať len našich uší, ale by mali zasiahnuť aj naše srdce. Vďaka za tieto slová.
Ďakujem pekne za povzbudenie, ono je to skutočne vážne, a mali by sme porozmýšľať nad opätovnou neverejnou činnosťou, podobnou ako za komunizmu. Myslím, že sa to už začalo....
Svätý Pius X. o modernizme (PS - LIBERÁLNEJ STRANE) Tí ktorí boli podporovateľia lieberalizmu, boli z katolíckej Cirkvi exkomunikovaní. Kresťan má voliť takú stranu, ktorá má najbližšie ku kresťanským zásadám. Kto volí liberálov, má smrteľný hriech. Svätý Pius X pápež o modernizme. Tí ktorí boli …
Viacerí odo mňa pýtajú text, nuž kto chce, tak si ho môže stiahnuť:
Krivé zrkadlo slobody
Milé priatelia, asi všetci viete, čo je to tzv. „krivé zrkadlo“. Je to zrkadlo, ktoré neslúži svojmu účelu - akosi síce odráža skutočnosť, ale poriadne pokrivenú, zosmiešnenú a najmä nepravdivú. Obraz takéhoto zrkadla nám dnes - žiaľ - poskytuje aj naša dnešná takzvaná slobodná spoločnosť.
Máme za sebou opäť jedno výročie Novembra 1989. Nejdem sa zaoberať všetkými atribútmi tohtoročných osláv. Pretože by sa mi z toho urobilo akurát tak nevoľno. Skôr sa chcem vyjadriť ku niektorým skutočnostiam, ku ktorým sme dospeli za tých 36 rokov, a čo táto reálna kvázy „sloboda“ dnes znamená - hlavne teda pre nás kresťanov.
Čo si teda myslíme, že sme oslavovali, resp. si pripomínali? Je pravdou, že od roku 1989 sme postavili množstvo kostolov. Namiesto samizdatu a pašovaných kníh tu máme nabité katolícke predajne. Máme cirkevné školy. Chodíme si slobodne na audienciu k pápežovi. Bahníme si a nadávame na tú zlú totalitu, ktorú - akože chválaBohu máme za sebou. Ale ani náznakom si nevšímame, ako nám ďalšia - až smrteľne nebezpečná totalita – dýcha doslova na krk. Že slučka sa opäť uťahuje.
Pozrime sa na ten vysnený Západ, od ktorého sme si tak veľa sľubovali a ešte aj sľubujeme. Predávanie kostolov - nie sú peniaze na ich údržbu, je tam napríklad už bežným javom. Z mnohých kostolov sú hotely, telocvične, kaviarne, ak nie niečo horšie. Myslíte si, že nás to tuná nečaká? Už máme nové vyprázdnené semináre, zatiaľ čo v sedemdesiatych rokoch za socializmu sa v jedinom bratislavskom seminári tiesnilo vyše 300 bohoslovcov. Tlač - kedysi si ľudia u nás posúvali pašované knihy či samizdat ako vzácny šafran. Dnes si môžete písať a vydávať čo len chcete. Ak si na to pravdaže zoženiete peniaze. Médiá? Kresťania, máme svoje mediálne geto. Do vlastných radov. A v spoločnosti? Musíme byť len akýsi čajoví. Nie striktne verní Evanjeliu. Ináč nás sekulárne prostredie berie ako fundamentalistov. Konzervatívcov a radikálov, či doslova nebezpečných fanatikov. Potláčame vraj slobody a práva iných. A zatiaľ čo protikresťanské spolky dostávajú štedré dotácie, ja na svoj kvázy fanatický časopis nedostanem ani vindru. Ani od štátu, ani od Bruselu ani od Vatikánu. A ešte sme vytlačení niekam na perifériu diania. Pretože slobodu máme. Je však rozdiel – mať slobodu v bohatej televízii zo státisícovou sledovanosťou a slobodu vylepiť si na stĺpy na svojej ulici zopár plagátov. No aj to je právne neprípustné, ak nie ste priam majiteľom tých stĺpov.
Horšie je však to, že sme upustili od nášho zápalu a ochoty pre kríž. Od zápalu a zápasu o Evanjeliové hodnoty, od vernosti Bohu. Bývalí bojovníci za slobodu a práva Cirkvi predstavujú už iba akýchsi historických „fronťákov od Piavy“, ktorí kladú vence pri múroch väzníc a spomínajú pri káve na časy svojej neslobody. Ale práve táto nesloboda bola ich slávou. Pretože sa vedeli postaviť za svoju vieru aj za cenu obetí. Pretože práve vtedy boli paradoxne slobodní. Dnes nám nanútili, že prvoradé je nepotlačovať vraj ľudské práva – povedzme to presne – práva legislatívne hrešiť proti Desatoru. Že máme byť „tolerantní“ , „vyvážení. Konformní – korektní - a hlavne – opäť mlčiaci. Kedysi - z úcty k odboju veriacich proti totalite - chodili do kostolov aj ateisti. Dnes – na vraj slobode - sa veriaci na verejnosti už tuším bojí aj prežehnať, aby niekoho „neurazil“.
A najväčší paradox - Organizátor sviečkovej manifestácie, ikona a hrdina katolíckeho disentu, František Mikloško, dnes označuje verných kresťanov za radikálov, a zastáva sa vraj práv nemravníkov! Človeku sa fakt zastavuje rozum.
Pomaly sa opäť schádzame v ilegalite. To nehovorím ani o zatvorených kostoloch počas kovidu. To sme si ale zatvorili sami. Za toho neblahého komunizmu som každý kostol našiel cez deň otvorený, a aspoň v jednej spovedelnici v ňom sedel kňaz, či už oficiálny alebo aj tajný. Dnes sú kostoly zamknuté. Spovedá sa len od – do, v niektorých farnostiach sa dokonca treba telefonicky dopredu prihlásiť. Na mariánskych pútiach vidíme v prvých radoch predstaviteľov štátu. Ale cirkevným školám idú brať peniaze. Ak sa kňaz, nebodaj biskup vysloví proti liberálnym „hodnotám“, roznesú ho ako inkvizítora či homofóba. A nič sa nedeje!!!! Priatelia, toto je tak sofistikované prenasledovanie, že dnes som schopný bývalých komunistov nazvať priateľmi. Pretože oni svojou diskrimináciou a prenasledovaním Cirkvi len zvyšovali jej pevnosť a kredit. Dnes sme „slobodne“ hnaní do kúta, dusení a vysmievaní. Už nie sme hrdinovia - ale prekážka.
Sviečková manifestácia sa v roku 1988 konala za občiansku a náboženskú slobodu a za menovanie biskupov, ktorých sme vtedy nemali. Dnes ich máme, ale žiaľ – musím sa spýtať – kde sú? Sú totiž akýsi neviditeľní. V spoločnosti sa deje katastrofa, ovce sú trhané, ale pastieri sa zrejme zaoberajú skôr slobodou vlkov.
Pred pár dňami sa konala konferencia o prístupe Cirkvi ku LGBTI+ osobám. Namiesto toho, aby sa konala Konferencia o novom prístupe Cirkvi k tlaku na veriacich v tejto tzv. “demokracii“.
Priatelia, prijali sme absurdnú hru liberálov. Žiaľ, nie my, to oni dnes bojujú za svoje práva. A potláčajú tie naše. Absurdne sme to my, ktorí vraj potláčame ich hanebnú slobodu ničiť detské duše už v škôlkach, verejne prezentovať amorálnosť, vysmievať sa z čestnosti, prirodzenosti a Bohu samotnému.
Vážení, kresťania, katolíci, ktorí si ešte hovoríme veriaci! Toto je dnes to krivé zrkadlo, do ktorého sa pozeráme a nahovárame si, že je to normálne. Pretože chceme byť „in“. Pretože chceme byť „dobrí“ aj v očiach diabla – teda poslúžiť mu – a pritom zradiť Boha, ktorého – ako hovoríme – vyznávame. Tá čudná sloboda, ktorú dnes žijeme – alebo v ktorej vlastne len živoríme, je totálny výsmech všetkým obetiam, ktoré Cirkev a veriaci prinášali počas rokov tzv. reálneho socializmu. Zabudli sme na kríž a siahli sme po pohodlí, po obraznej „mise šošovice“. Ale táto šošovica – táto tzv. „sloboda“ nám už v žalúdku poriadne horkne. A ešte navyše prijímame presviedčanie protivníka, že práve toto je tá „zdravá výživa“.
Jeden môj priateľ kňaz - už nebohý - Ferdinand Kaňka, ktorý bol odborník na slobodomurárov – mi povedal: Oni sa rozhodli zmeniť taktiku. Povedali si – nebudeme vyrábať mučeníkov, ale zradcov, odpadlíkov a hriešnikov. Priatelia, sami vidíme, aké je to účinné! Diabol, ten starý had, si povedal: Nebudem strašiť žabu, aby mi náhodou neutiekla, nechám ju pomaly sa variť v hrnci. Vážení priatelia, nakoľko sme už uvarení? Vieme vôbec, že sa varíme? Kedy mienime z toho diablovho hrnca vyskočiť? Alebo nám to smrteľné teplo vyhovuje? Zamyslime sa nad sebou! Spamätajme sa! Sme tým povinní – nielen voči mučeníkom a hrdinstvu neznámych tisícov za komunizmu, ale hlavne voči našim deťom, ktorým diabol zabíja duše a kradne nám ich už priamo pred očami. A ešte to má resp. chce mať - aj legislatívne ošetrené! Ak toto dopustíme, vygumujeme všetko to, na čo dnes s hrdosťou spomíname. Staneme sa zradcami ako Judáš. Buďme aspoň Petrami, a zaplačme nad svojou slabosťou a postavme sa konečne na nohy. A verte mi, milí priatelia, že to bude stáť za to... Ešte - na to - možno – máme trocha toho času... Anton Selecký
V prvom rade, treba odsúdit a zrušiť DVK, bolo to dielo slobodných murárov, ktorí sú na Petrovom stolci v prevahe, sú ako červotoče, pracujú pomali a deštruktívne, je ich večšina. M.G. sa nechal počuť, že sú to prevážne homosexuáli 30.% a pedofili 30.%
Nie - čas už nemáme.
Napáchané škody sa nedajú napraviť.
36 rokov klamstva, podvodov, zrady, ničenia, ohlupovania nás definitívne zlikvidovalo. Koľko ľudí neprežilo, koľko ľudí stratilo rozum, koľko ľudí sa nenarodilo, koľko zradcov povstalo.
Nevidím žiadne svetlo na konci tunela.
Situácia v ktorej sme sa dá zvrátiť už len veľkým Božím zásahom. Sme ako Izraeliti, už takmer 40 rokov putujeme z komunizmu na slobodu, ale tých boľševikov sa nie a nie zbaviť... Boh nás ochraňuj
Áno, je to komunizmus, alebo lepšie marxizmus, ktorý sa pretavil na ešte rafinovanejší, čiže neomarxizmus. Diabol prichádza ako elegán a posol slobody, ale nech sa pretvaruje akokoľvek, vždy prináša iba skazu a v konečnom dôsledku, peklo. Veď naši predkovia hovorievali, že kto slúži čertovi, peklom sa mu odmení.