10. DECEMBER: SVIATOK ZÁZRAČNÉHO PRENESENIA DOMU …

Svätý domček Panny Márie v Lorete-sviatok 10.december
Zázračné prenesenie svätého domčeka Panny Márie z Palestíny až do Loretta v Taliansku...
V tajomnej noci z 9 na 10.mája 1291 po polnoci nastáva veľký div a zázrak...temná noc sa zmení v žiarivý deň,nebesá sa roztvoria a zástup anjelov zletuje k malému domčeku v Palestíne,kde žila Panna Mária...Palestína je už vtedy ohrozovaná Turkami a islamom...Tu sedem najkrajších anjelov schytia celý domček a za nádherneho spevu anjelských chórov sa nesie domček vo víchre ponad Stredozemnéí more a anjeli ho zložia v Dalmácii...v dedinke Trsat...ráno sú dedinnčania prekvapení,že sa v ich zapadlej dedinke objavil naraz neznámy domček.Nechápali ako je to možné...Ale za 3 roky v r.1294 znova anjeli preniesli tento svätý domček cez Jadranské more z Dalmácie-Chorvátska do Talianska Recanati v provincii Macerata...až nakoniec anjeli domček prenesú posledný 3 x krát do záhrad mestečka Loretto...kde ho zložia a tu ostane už navždy stáť...Neuveriteľný zázrak sa roznesie celým Talianskom a odvtedy sa svätý domček stane slávnym pútnym miestom...vyše 50 pápežov ho navštívilo a modlili sa v ňom...Dvaja,smrteľne chorí pápeži boli zázračne uzdravení pri modlitbe vo vnútri domčeka...napr.Pius II...
Svätý dom sa nachádza v Lorete, kde sa narodila a vyrastala Mária a kde jej anjel povedal, že sa stane Ježišovou matkou. Prvá historická zmienka o „Santa Casa“ sa objavuje, keď sa Helena, matka cisára Konštantína, dozvedela o jeho existencii a dala okolo domu postaviť kostol, aby ho ochránila. Podľa legendy zo 14. storočia, po tom, čo sa Svätá zem v roku 1263 dostala pod vládu Turkov a islamu, bol Svätý dom v roku 1291 anjelmi prenesený do Dalmácie (v dnešnom Chorvátsku), kde ho videnie odhalilo ako Máriin dom. O tri roky neskôr, v roku 1294, ho anjeli opäť preniesli do Recanati a nakoniec v roku 1295 do vavrínového hája „Lauretanum“, po ktorom je Loreto pomenované. Legenda o Svätom dome hovorí, že keď bol Svätý dom spustený na miesto, blízke stromy sa poklonili na znak úcty.Historici uvádzajú, že dom Svätej rodiny stál v Nazarete 13 storočí, až kým 10. mája 1291 náhle nezmizol a nezostali z neho len základy! Komunita v Nazarete, ktorej táto zmena ihneď udrela do očí, zostala bezradná. Nebolo možné, aby človek alebo skupina ľudí dom rýchlo presťahovala bez toho, aby si to niekto všimol.
Podľa tradície to boli anjeli, kto preniesol Svätý dom z Nazareta. Také isté vysvetlenie obsahuje aj opis mystického zážitku blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej:
„Vo videní som bola často svedkom toho, ako Svätý dom premiestnili do Loreta. Dlho som tomu nemohla uveriť, ale neprestala som to vídať. Uzrela som Svätý dom, ako ho ponad more nesie sedem anjelov. Chýbali mu základy, ale pod ním bola žiariaca plocha zo svetla. Na každej strane mal niečo ako rúčku, traja anjeli ho niesli z jednej strany a traja z druhej. Siedmy anjel sa vznášal vpredu a za ním sa tiahol dlhý svetelný pás.“
Aký nádherný výjav! Čo však blahoslavená Anna Katarína nevidela, bolo, že anjeli Svätý dom z Nazareta najprv vzali do mesta Trsat v dnešnom Chorvátsku, vtedy známom ako Ilýria alebo Dalmácia. Prečo ho ta anjeli preniesli? Prečo ho vôbec prenášali?
Svätý dom bol premiestnený v roku 1291. Dôvod, prečo sa tak stalo, sa ukázal o tri roky neskôr, keď v roku 1294 celé mesto Nazaret spustošili moslimovia. Keby Svätý dom zostal v Nazarete, útočníci by ho úplne zničili. Boh predvídal toto znesvätenie a poslal svojich anjelov, aby dom pred ním uchránili. zázračné presuny Svätého domu.
10. mája 1291, v deň, keď Svätý dom zmizol z Nazareta, ľudia v dedinke Trsat v dnešnom Chorvátsku videli, že sa u nich zrazu objavil nový dom. Nik z dediny nemal potuchy, ako sa ta dostal, ibaže si dedinčania všimli zaujímavú vec: štyri steny domu spočívali priamo na zemi, dom nemal základy.
Keď bol dom v Chorvátsku už tri roky, 10. decembra 1294 sa opäť zázračne stratil. Ako sa to odohralo, zostáva tajomstvom, ale na mieste, kde kedysi v Trsate dom stál, sa zachoval v hline jeho obrys a dodnes toto miesto označuje pamätník.
Kam šiel dom z Chorvátska? Anjeli ho ponad Jadranské more preniesli do mestečka Piceno v Taliansku, kde sa to začalo podobne: nik nevidel, ako dom prišiel, a nik nevedel, odkiaľ sa vzal. Dom tu ostal len osem mesiacov, do augusta 1295, lebo zlodeji začali okrádať pútnikov (mnohých z Chorvátska), ktorí k nemu prichádzali. Opäť sa objavil na kopci neďaleko Picena, ktorého vlastníci, dvaja bratia, sa dostali do sporu, komu z nich dom patrí. Nevedeli svoj spor vyriešiť a začali zneužívať pútnikov pre finančný zisk. Svätý dom zotrval na ich pozemku len niekoľko mesiacov a potom bol znovu nevysvetliteľne preč!
Koncom decembra 1295 anjeli preniesli Svätý dom len kúsok od predchádzajúceho miesta, ale dosť ďaleko na to, aby nestál na pozemku dvoch bratov. Toto nové miesto je známe ako Loreto a tam sa dom nachádza dodnes. (Zázrak štvornásobného prenesenia Svätého domu anjelmi je dôvod, prečo Katolícka cirkev vyhlásila Pannu Máriu z Loreta za patrónku letectva.)
Ako vieme, že to všetko je pravda? V roku 1296, rok po tom, čo Svätý dom prišiel do Loreta, Katolícka cirkev ustanovila šestnástich emisárov, ktorí navštívili Loreto, Chorvátsko a Nazaret a podrobne všetko preskúmali, aby overili spomínané udalosti. Emisári najprv zamierili do Loreta.
Tam dom premerali a prebádali každý detail a odcestovali do chorvátskeho Trsatu, kde sa nachádzal dom predtým, aby zmerali stopy, ktoré zanechal v hline. Následne sa presunuli do Nazareta a porovnali rozmery z Loreta a Trsatu s pôvodnými základmi. Je neuveriteľné, že na všetkých troch miestach (Loreto, Chorvátsko a Nazaret) boli rozmery presne rovnaké! Nebolo medzi nimi najmenšieho rozdielu, všetko sa dokonale zhodovalo.
O niekoľko storočí neskôr vedci urobili chemickú analýzu kameňov z múrov Svätého domu v Lorete, ako aj chemické rozbory dreva, z ktorého je zhotovený strop domu. Hádajte, čo zistili. Múry Svätého domu tvoria kamene, ktoré sú typické pre oblasť Nazareta, a drevo na strope domu pochádza z tej istej oblasti! Dokonca aj malta, ktorá sa použila pri stavbe domu, bola vyrobená z materiálu zo Svätej zeme.
Výskumy prispeli k tomu, že okolo domu sa začal stavať väčší kostol, aby sa doň zmestilo množstvo pútnikov, ktorí prichádzali do Loreta. Dôkazov o pravdivosti týchto zázračných udalostí len pribúdalo a každý rok putovali do Loreta početní veriaci z chorvátskeho Trsatu prosiac nebo, aby vrátilo Svätý dom do Chorvátska.
Po tom, čo sa Svätý dom v roku 1295 dostal do talianskeho Loreta, takmer päťdesiat pápežov potvrdilo jeho zázračné prenesenie anjelmi, ktoré niekedy zmieňovali ako „preloženie“ Svätého domu. Dvaja pápeži sa v 15. storočí vo Svätom dome zázračne uzdravili zo smrteľnej choroby-jedným bol aj pápež Pius II. V 16. storočí bola dokončená opevnená bazilika, ktorá mala chrániť dom pred moslimskými útokmi, a aby stavbu ešte viac posilnili, Svätý dom neskôr obalili kararským mramorom.
„Takmer všetci pápeži po Piovi II. [jeden z pápežov 15. storočia, ktorý sa zázračne uzdravil] hovorili o jeho zázračnom preložení.“ (sv. Alfonz Liguori)
Prečo Boh i Cirkev podnikli kroky, aby sa dom uchoval? Pretože bol dejiskom vtelenia! Tradične sa usudzuje, že Mária sa narodila a vyrastala vo Svätom dome a že vo Svätom dome sa archanjel Gabriel zjavil Panne Márii a Slovo sa stalo telom. Je to dom nadprirodzených tajomstiev!
„Vraví sa, že [Mária] sa narodila v mestečku Nazaret v tej istej miestnosti, v ktorej zatienená Duchom Svätým neskôr počala pri anjelovom zvestovaní.“ (sv. Hieronym)
„Dom, ktorý sa uctieva v Lorete, je naozaj dom z Nazareta, ten dom milý Bohu pri toľkých príležitostiach, pôvodne postavený v Galilei, ale neskôr oddelený od svojich základov a Božou mocou prenesený ponad more najprv do Dalmácie a potom do Talianska – požehnaný dom, kde najsvätejšia Panna, predurčená od večnosti a dokonale uchránená od prvotného hriechu, bola počatá, narodila sa a vyrástla; kde ju nebeský posol pozdravil ako milostiplnú; kde sa stala matkou jediného Božieho Syna.“ (bl. pápež Pius IX.)
Svätý dom v Nazarete bol aj príbytkom Svätej rodiny. Tento dom sa často nazýva „svätým Máriiným domom“, ale tiež si zaslúži nazývať sa „svätým Jozefovým domom“. Kde a ako prešiel do vlastníctva svätého Jozefa, nie je jasné, ale pravdepodobne to bolo v súvislosti s jeho sobášom s Máriou. Nedávne vykopávky pri Bazilike zvestovania prezrádzajú, ako sa asi Máriin rodný dom premenil na dom Svätej rodiny.

L O R E T Á N S K E.... L I T Á N I E
Kto by nepoznal krásu a čaro slávnych Loretánských litánii...nna oslavu svätosti Panny Márie a jej mocnému príhovoru pre veriacich v ich bolestiach a potrebách...Žiarivé spomienky na mladosť a detstvo v nezabudnuteľných májových pobožnostiach a litániach...Vznikli v svätom domčeku v Lorete...
Litánie k blahoslavenej Panne Márii sú mariánske litánie pôvodne schválené v roku 1587 pápežom Sixtom V. Známe sú aj ako loretánske litánie (lat. Litaniae lauretanae) podľa prvého známeho miesta pôvodu, talianskej baziliky Panny Márie z Loreta. Najstarší dochovaný záznam o používaní tejto modlitby pochádza z roku 1558. Ich používanie je rozšírené najmä v rímskokatolíckej cirkvi.
Litánie obsahujú mnohé z titulov používaných formálne a neformálne pre Pannu Máriu. Často sú recitované alebo spievané na konci ruženca alebo samostatne v rámci mariánskej pobožnosti. Litánie môžu byť tiež hlavným prvkom modlitieb k Najsvätejšej Panne či procesiovou piesňou.
Tí veriaci, ktorí recitujú tieto litánie, môžu po splnení obvyklých podmienok získať čiastočné odpustky.
Pozadie
Podľa Direktória o ľudovej zbožnosti (angl. Directory on Popular Piety):
Litánie sa nachádzajú medzi modlitbami k Presvätej Bohorodičke, ktoré odporúča Magistérium. Pozostávajú z dlhého radu vzývaní Panny Márie, ktoré nasledujú v zjednotenom rytme, čím vytvárajú prúd modlitieb charakterizovaný naliehavými chválami a prosbami. Invokácie, vo všeobecnosti veľmi krátke, majú dve časti: prvú časť chvály (Virgo clemens), druhú prosebnú (Ora pro nobis). Liturgické knihy obsahujú dve mariánske litánie: Loretánske litánie, opakovane odporúčané rímskymi pápežmi; a Litánie ku korunovácii obrazov Panny Márie, ktoré môžu byť pri určitých príležitostiach vhodnou náhradou za ostatné litánie. (...) Litánie sú nezávislé akty uctievania. Sú dôležitými aktmi úcty k Panne Márii alebo ako prvkami procesie, alebo sú súčasťou oslavy Božieho slova alebo iných aktov uctievania.
Forma
Loretánske litánie vychádzajú z rovnakého základu viacerých verzií mariánskych litánií, ktoré existovali už v druhej polovici 15. storočia. Tieto modlitby nadväzovali na pralitánie, ktoré sa začali objavovať v 12. storočí a ktoré sa rozširovali v ľudovej zbožnosti v 13. a 14. storočí. Text z Loreta však mal to šťastie, že bol prijatý v slávnej svätyni, a tak sa tento text stal známejším v 16. storočí vďaka početným pútnikom. Text sa rozšíril v kresťanských krajinách a nakoniec dostal cirkevné povolenie.
Dvanásť invokácií (teda modlitebných oslavných oslovení) sa týka Márie ako Matky; šesť ju vychvaľujú ako Pannu. Trinásť titulov je odvodených zo Starého zákona, po ktorých nasledujú štyri, ktoré ju nazývajú pomocníčkou a obhajkyňou. Posledné invokácie nazývajú Máriu kráľovnou. V júni 2020 pápež František pridal k litániám tri nové invokácie: po Matka Cirkvi sa vsunula Matka milosrdenstva (lat. Mater misericordiae), po Matka Božej milosti sa vsunula Matka nádeje (lat. Mater spei) a po Útočisko hriešnikov sa vsunula Útecha migrantov (lat. Solacium migrantium).
Litánie sa modlia takto: najprv ten, kto vedie modlitbu, povie invokáciu a ostatní veriaci zborovo odvetia v prvej úvodnej časti modlitby Pane, zmiluj sa, v druhej úvodnbej časti Zmiluj sa nad nami a v hlavnej časti Oroduj za nás.