ajhla clovek!  a to je iba SAMOLASKA.
Rozum nás robí ľuďmi a predsa je dosť ťažké nájsť rozumného človeka.
To preto, lebo samoláska často prekáža pokojnému a správnemu
použitiu rozumu, ba často nabáda k nerozumnému mysleniu a konaniu
bez toho, aby to sama spozorovala. Takto sa v každodennom živote
rodia tisíceré malé, ale nebezpečné nespravodlivosti a nerozumnosti
oproti blížnemu, ktoré si ľudia často ani nevšimnú. Nakoľko ich býva
mnoho a často sa opakujú, spôsobujú v dušiach veľa škody. V krátkosti
ti chcem spomenúť aspoň niektoré.
Blížnemu zazlievame často maličkosti, ale sebe samým by sme chceli
ospravedlniť aj najväčšie chyby. Chceli by sme draho predať a lacno
kúpiť. S druhým by sme radi zachádzali prísno podľa litery zákona a sebe žiadame miernosť a ohľady. Chceli by sme, aby naše slová každý
prijal s porozumením, my sme však citliví a na všetko sa urážame.
Chceme zveľadiť vlastný majetok, nárokujeme si, aby nám sused
ochotne predal zo svojho majetku. Keď tak neurobí, máme mu to za zle
a hneváme sa. Či nemá väčší dôvod k hnevu sused za to, že ho
obťažujeme? Keď si niektorú zbožnosť a cvičenie zamilujeme, ľahko odsúdime
všetko iné a ohovárame, čo nám nie je pochuti. Ak niektorý náš
podriadený nemá príjemnú, milú tvár, alebo nám je nepríjemný, nič sa
nám nepáči, čokoľvek by urobil. Hoci sa usiluje všetko dobre urobiť,
predsa ho trápime a prenasledujeme. Ak je však niekto milej tvári a
zaliečavej povahy, vždy ho vieme ospravedlniť a zastať, čokoľvek by
urobil. Sú na svete dobré, statočné deti, na ktoré rodičia ani len pozrieť
nechcú, lebo majú nejakú telesnú chybu. Sú zas telesne krásne, ale
mravne zlé a skazené deti, ktoré sú miláčkami svojich rodičov len
preto, lebo sú krásne a urastené, lebo ich ľudia pre telesnú krásu
obdivujú a chvália. Často sme láskavejší voči bohatému, ktorý je lepšie
oblečený, ako voči chudobnému, ktorý vo svojom vnútri môže byť
statočnejším človekom. Veď chudobný je tak isto človekom ako bohatý.
Keď ide o naše právo a nároky, vieme byť spravodliví až do
najmenších podrobností, od iných však žiadame, aby boli voči nám
zhovievaví a ohľaduplní. Často sa ponosujeme na iných, ale na nás sa
nikto nesmie ponosovať. Ak sme niekomu dobre urobili, pokladáme to
za veľkú vec, ale čo iní urobili nám, to je v našich očiach málo alebo nič.
Skrátka, my ľudia sme veľmi čudné stvorenia. Robíme, ako by sme
mali dve celkom rozdielne srdcia. Jedno dobrotivé, ľudské srdce pre
seba, druhé prísne, tvrdé a nemilosrdné pre iných. Vážime dvojakým
závažím. Čo možno najťažším ku svojmu dobru a čo možno najľahším k
dobru blížnych. Dvojakou váhou vážiť: ľahkou, keď treba dávať,
ťažkou, keď treba brať — to je ošklivosť v očiach Božích.
Všetky spomenuté nespravodlivosti voči blížnemu sú iste malé a nie
sme povinní náhradou škody za ne, kým máme na mysli požiadavku
prísnej spravodlivosti. Predsa však sa máme aj v tomto polepšiť.
Nespravodlivosti a nerozumnosti rania rozum a lásku a napokon sú len
klamstvom. Nemôže byť na škodu, keď sme láskaví a ohľaduplní, keď
myslíme a konáme spravodlivo a rozumne.
Drahá Filotea, buď statočná a spravodlivá vo všetkom, čo podnikáš. Ak
sa vžiješ do postavenia blížneho, tvoje konanie bude spravodlivé. Pri
kupovaní si predstav, že si predávačom, a pri predávaní, že si kupcom;
potom budeš vždy spravodlivá. Skúmaj sa, či tak zmýšľaš, cítiš a
zachádzaš s blížnym, ako chceš, aby iní s tebou zachádzali. To jediné je
dobré a rozumné.
Cisárovi Trajanovi raz vyčítali jeho priatelia, že uponížil cisársky
majestát tým, že ľahko pripustil ktoréhokoľvek poddaného k sebe. On
na to povedal: «Či nemám byť voči svojim poddaným takým cisárom,
akého by som si želal, keby som ja sám bol poddaným?»
Dnešná "zmodernizovaná" cirkev!
Do církve jdu nebo v ní jsem proto, že mě vyvádí z pomíjivosti tohoto světa do Božího království. Až toto už nebude charakteristikou církve, pak se z ní stala jen další pohanská struktura k zboštění člověka, struktura která bude držet i vychytávat lidi kteří nepřijali pravdu, protože pravdu chtějí raději vytvářet sami a tak je ďábel rafinovaně přilákal na svoji pozici pýchy a vzdoru proti Stvořiteli.
A čo bude s tými, čo v "zmodernizovanej" cirkvi ostanú? 
Vaši "hrdinovia" - Trump, Fico, haRABIN, Orbán, Vučič ...
Prajem viacej rozumu!
Ne, nejsou to spasitelé, jsou to Katalyzátory, abyste se probudili ke své vlastní spáse. Jsem Vás zklamala ?
Jeden z hrdinov Boris Kollár postavil 20 000 bytov a už sa chystajú ďalší noví - Zoroslav Kollár, Kamenský ....
A preto hor sa k volebným urrnám! Prečo? Lebo Matovič!
Čo máš plebs na rovaši, že ťa Boh oslepil, netuším!
Kto má DS?
To je pro tebe takový problém text dát v době čitelné podobě? Tak aby viděla, že to jde (snadno):
V 42
Leč můj pán, svatý Pavel, řiká: ,„Duch působí a d. dar rozlišování duchủ." Kdo myslíte, že jsou ti lidé, jimž Báh da rento dar? Vězte, že lidé, jimž se toho dostává, jsou śemi - způ- soby vycvičeni, co se těla a krve týče; jimi prošla pokušení témi nejhroznějšími a nejtěžšími způsoby, Nepřítel jimi prošel a oni zase jím; a tak jim [to cvičení] proniklo až do morku kostí. Tito lidé mají poznání k rozlišování duchủ. Pokud chtějí toho aru použít a pohlédnou na lidi, rázem poznají, zda je jejich duch od Boha nebo ne, a jaké jsou jejich nejkratší cesty [k Bohu] a co jim na nich překáží.
Ach, děti, jaká škoda, že se pro malé, nepatrné věci sami připravujeme o vznešenou a tolik blízkou pravdu, kterou pak budeme muset navždy a navěky postrádat, po celou Boží věč- nost! Co totiž nyní promeškáme, toho se nám už nikdy víc nedostane.
Abychom tedy všichni vpravdě …Viac