svätý Anton pustovník alebo Veľký keď sa dozvedel že ariáni o ňom šíria že je za ich herézu tak zo samoty prišiel do Alexandrie PREKLIAL ARIÁNOV a zasa sa vrátil mimo svet Láska a Pravda musí byť vždy SOPLU. BOH JE OBOJE
Nezabúdajme, že Kristus používal silné slová!Všetko toto zmätenie je výsledkom jednostranného pohľadu na podobenstvá. Napríklad veľa ľudí akceptuje podobenstvo o stratenej ovci ako jediné v evanjeliu. A to je veľká chyba.
Náš Pán nielenže hovorí o stratených ovciach, ktoré, bohužiaľ, krvácajú doráňané v tŕní, a ktoré pastier trpezlivo hľadá na dne priepasti. Náš Pán nám hovorí aj o vlkoch, ktorí neustále krúžia okolo stáda a hľadajú príležitosť, aby sa doň dostali v ovčom rúchu. Keď pastier, ktorý vie, ako láskavo niesť na pleciach stratenú ovcu, je hodný obdivu, čo možno povedať o pastierovi, ktorý opustil svoje verné stádo a vydal sa chytiť vlka oblečeného v ovčom rúchu, s láskou ho vzal na plecia a priniesol medzi svoje ovce? Katolíci, ktorí jednostranne čítajú evanjelium, sa v skutočnosti usilujú o tento spôsob uskutočňovania apoštolátu!
* * *
Aby sme lepšie porozumeli, že dokonalé nasledovanie nášho Pána spočíva nielen v láskavosti a sebestačnosti, ale aj v prísnosti, uvedieme niekoľko epizód a výpovedí niektorých svätých. Svätý je ten, o ktorom Cirkev s neomylnou autoritou vyhlásila, že bol dokonalým nasledovníkom nášho Pána. Ako teda napodobňovali svätí nášho Pána?
Svätý Ignác z Antiochie, mučeník z 2. storočia, predtým, ako podstúpil mučenícku smrť, napísal niekoľko listov rôznym spoločenstvám. Tieto listy obsahujú vyjadrenia o heretikoch, ktorým dával prívlastky: „divoké šelmy“, „násilní vlci“ „šialené psy, ktoré zradne útočia“, „beštie s ľudskou tvárou“, „diabolské byliny“, „parazitujúce rastliny, ktoré Otec nezasadil“ alebo „plodiny určené do večného ohňa“.
Za zmienku stojí aj Ján Krstiteľ, ktorý nazval zákonníkov a farizejov „hadím plemenom“ a samotný náš Pán Ježiš Kristus, ktorý ich nazval „obielenými hrobmi“ a „pokrytcami“.
Apoštoli robili to isté. Sv. Irenej, mučeník 2. storočia, žiak sv. Polykarpa, ktorý bol zase učeníkom sv. Ján Evanjelistu, pripomína, že keď sa apoštol vybral do kúpeľov, odišiel z nich bez toho, aby sa okúpal, pretože tam zbadal Korinta, heretika, ktorý popieral božstvo Ježiša Krista. Povedal, že kvôli prítomnosti heretika v budove sa táto môže zrútiť. Ten istý sv. Polykarp, ktorý sa jedného dňa stretol s heretikom Marcionom, mu povedal: „
Poznávam ťa, si prvorodený syn satana.“
Pri tom všetci postupovali podľa rady sv. Pavla: „
Bludárovi sa po prvom a druhom napomenutí vyhýbaj. Veď vieš, že takýto je prevrátený, hreší a odsudzuje sám seba“ (Tít 3,10–11).
V 4. storočí sa sv. Atanáz zmienil o tom, že sv. Anton Pustovník nazval reči heretikov „jedom nebezpečnejším ako hadí jed“.
Takto vo všeobecnosti sa svätí stavali k heretikom, čo pripomenul pred mnohými desiatkami rokov článok v časopise
Civiltà Cattolica, ktorý založil Jeho Svätosť Pius IX. a zveril ho otcom jezuitom v Ríme. Článok uvádza aj niekoľko príkladov:
Sv. Tomáš Akvinský, hoci niekedy vykresľovaný ako vždy veľmi mierumilovný, v jednej z polemík s Williamom Ockhamom, ktorého Cirkev vtedy ešte neodsúdila, povedal na jeho adresu a na adresu jeho prívržencov: „
Boží nepriatelia, služobníci diabla, nasledovníci Antikrista, nepriatelia spásy ľudstva, osočovatelia, rúhači, nehanebníci ako faraón.“
Svätý Bonaventúra nazval Geralda, jedného zo svojich súčasníkov, „
drzým, osočovateľom, vyšinutým, jedovatým, ignorantom, ľstivým, nehanebným, hlúpym a perfídnym“.
Svätý Bernard, keď hovoril o Arnoldovi z Brescie, ktorý vystupoval proti duchovenstvu, nazval ho „
nezriadeným, hlúpym, perfídnym, nežiaducim, vagabundom, šarlatánom, podvodníkom, hanebnou nádobou, škorpiónom z Brescie, pohŕdaný rímskym pápežom, diablovým obľúbencom, požieračom ľudí, ústami plnými kliatob, rozsievačom nezhody, pôvodcom schiziem a krutým vlkom“.
Svätý Gregor Veľký, karhajúc Jána, biskupa Konštantínopolu, odsúdil jeho „
zneucťujúcu a odpornú pýchu, Luciferovu pýchu, hlúpe slová, márnomyseľnosť a nedostatok inteligencie“.
Inak sa nevyjadrovali ani svätí Fulgentius, Prosper, Ján Zlatoústy, Ambróz, Gregor, Bazil, Hilarius, Atanáz, alexandrijský biskup Alexander, svätí mučeníci Kornelius a Cyprián, Irenej, Polikarp, mučeníci Ignácius, Klement a nakoniec všetci cirkevní otcovia, ktorí sa vyznačovali hrdinskou cnosťou.
Ak chce niekto vedieť, aké pravidlá cirkevní učitelia a otcovia predkladali ako nasledovaniahodné pri potýčkach s heretikmi, prečítajte si
Filoteu, v ktorej sv. František Saleský, učiteľ Cirkvi, píše: „
Výslovných popieračov Boha a nepriateľov Cirkvi treba odhaliť a dať poznať. Dobre urobíme, keď upozorníme na vlka, čo sa votrel medzi ovce, keď ho pomôžeme zahnať a zneškodniť.“
---
Svätý Gregor Veľký, karhajúc Jána, biskupa Konštantínopolu, odsúdil jeho „
zneucťujúcu a odpornú pýchu, Luciferovu pýchu, hlúpe slová, márnomyseľnosť a nedostatok inteligencie“.
ten ale nakoniec uznal že mal viac ako prestrelené nároky a je svätý ten Patriarcha Ján
