USA a marxizmus elít

Divná veta z článku :
"Na dokreslenie jeho charakteru treba spomenúť, že Alinsky tento podvratný manuál gerilovej taktiky venoval Luciferovi."

www.protiprudu.org/sudruzka-hillar…

Súdružka Hillary a jej marxistické spojky

Američania by si mali položiť otázku: „Chcú ďalšieho prezidenta, ktorý je žiakom radikálneho marxistu Saula Alinského? Fanúšikovia Hillary Clintonovej zrejme budú musieť prehodnotiť svoje postoje.
Počas demokratických primáriek v roku 2008 uviedli obaja prezidentskí kandidáti – Barack Obama a Hillary Clintonová – že boli prívržencami extrémistu Alinského. Situácia pripomínala prezidentské voľby z roku 2004, keď dvaja členovia tajnej spoločnosti Skull & Bones – George W. Bush a John Kerry – súperili o Biely dom.

Problém Alinsky opätovne vyplával na povrch po nedávnom zverejnení obdivných dopisov, ktoré mu zaslala Hillary Clintonová v roku 1971. V týchto dopisoch Alinskému písala, ako jej „chýbajú spoločné pravidelné rozhovory“ a ďakovala mu za jeho rady na pôde akademického aktivizmu.
Väzby Clintonovej na tohto muža sú omnoho hlbšie, ako iba korešpondencia. Nielen, že písala svoju bakalársku prácu na tému Alinsky, ale tiež sa s ním niekoľkokrát stretla, pozvala ho, aby prehovoril na Wellesley College a veľa nechýbalo, aby pre Alinského začala pracovať.
Kto je vlastne ten Alinsky? Podľa Marka Davisa a Emmetta Tyrrella, autorov knihy Madame Hillary: Temná cesta do Bieleho domu (The Dark Road to the White House), Alinsky je zodpovedný za napísanie „operačného manuálu ľavicového revolucionára“ v jeho kľúčovej knihe „Pravidlá pre radikálov“ (Rules for radicals).
Na dokreslenie jeho charakteru treba spomenúť, že Alinsky tento podvratný manuál gerilovej taktiky venoval Luciferovi.

www.marxists.org/…/index.htm

USA
Saul Alinsky byl morální relativista a šampión ve lži

en.wikipedia.org/wiki/Rules_for_Radicals
Jeho „Pravidla pro radikály“ byla údajně vymyšlena pro lidové aktivisty, ..
Pravidlá pre radikálov: Pragmatický základ pre realistické radikály je kniha z roku 1971, ktorú aktivizoval komunitný aktivista a spisovateľ Saul D. Alinsky o tom, ako úspešne viesť hnutie za zmenu. Posledná kniha, ktorú napísal Alinsky, bola vydaná krátko pred jeho smrťou v roku 1972. [1]: 41 Jeho cieľom bolo vytvoriť sprievodcu pre budúcich komunitných organizátorov, ktorý by sa dal použiť pri spájaní komunít s nízkymi príjmami alebo „Majte-nie“, aby získali sociálnu, politickú, právnu a hospodársku moc. [2] V rámci toho Alinsky zhromaždil ponaučenia, ktoré sa naučil počas svojich skúseností s organizovaním komunity v rokoch 1939-1971, a tieto hodiny zameral na súčasnú novú generáciu radikálov. [3]

Pravidlá pre radikály sú rozdelené do desiatich
.
www.protiprudu.org/sudruzka-hillar…

cs.wikipedia.org/wiki/Komunistická_st…

www.cpusa.org

cs.wikipedia.org/wiki/Komunistická_st…

S ohľadom na svoju filozofiu Alinsky obhajoval kombináciu politického relativizmu a situačnej etiky. V Pravidlách uvádza, že „účel svätí takmer akékoľvek prostriedky“. Alinsky zdôrazňoval, že „etické normy musia byť pružné“ a dodáva „všetky efektívne opatrenia vyžadujú morálne schválenie“.
Spoliehajúc sa na agitáciu, konflikty a trenice si Alinsky uvedomil, že „nádej a zmena“ – fráza, ktorou sa inšpiroval – nevzíde zo zničenia systému, ale z jeho infiltrácie.
Známy najmä ako otec komunitného organizovania, Alinského politiku otvoreného vydierania v Chicagu si neskôr prisvojil rasový podvodník Jesse Jackson.
V biografii Hillary Clintonovej z roku 1996 pod názvom „Čaro Hillary Rodhamovej“ (The Seduction of Hillary Rodham) sa odvolával David Brock na túto rodáčku z Chicaga ako na „Alinskeho dcéru“.
Podobne ako Clintonová, aj Obama pracoval pre Alinského organizácie v Chicagu. Ako profesor prednášal v seminároch o Alinského metódach a prijal za svoje mužské stratégie triedneho boja. Práve Alinsky zdôrazňoval, že „prvou úlohou organizátora je vytvárať otázky alebo problémy“.
V januári 2008 vyšiel článok s názvom „Hillary, Obama a Kult Alinsky“, v ktorom novinár Richard Poe priniesol niektoré prekvapivé odhalenia. Mnoho z Alinského podpásových zastrašovacích trikov pochádza od vrchného vymáhača Al Caponeho, gangstra menom Frank Nitti. Taktiež bol podporovaný z Wall Street – magnátom Eugene Meyerom. Treba poznamenať, že Meyer bol predsedom Federálneho rezervného systému (FED) v roku 1930 a bol vlastníkom The Washington Post – nehanebnej hlásnej trúby skupiny Bilderberg.
Na otázku, prečo sú tak dôležité listy pani Clintonovej pre Alinského, Peter Schramm (americký akademik, profesor politických vied) povedal: „Ľuďom musí byť pripomínaná jej ľavicová minulosť, ktorá je v priamom súvise s Alinského radikalizmom 60-tych rokov. Hillary stála za všetkými Alinského výzvami na sociálnu revolúciu a je od nej falošné, keď to dnes skrýva.“
Schramm poskytol viac historických súvislostí.
„Alinsky stál na čele transformácie radikálov v 60-tych rokoch, ktorí pozostávali z trockistických a leninských buniek. Ich prvým cieľom neboli republikáni, ale obyčajní liberáli, ktorí bránili ústavu. Alinského nová ľavica zaútočila na staromódnych demokratov, pretože neboli dostatočne radikálni. Aj keď im to nejakú dobu trvalo, práve Barack Obama je prvým príkladom prezidenta Alinského novej ľavice.“
Zhodne s Obamovou „korunováciou“ na Národnom Zhromaždení Demokratov sa vyjadril David Alinsky, syn Saula Alinského, pre Boston Globe nasledovne: „Som hrdý, keď vidím, že otcov model organizovania sa úspešne uplatňuje aj mimo komunít a má vplyv na kampaň demokratov v roku 2008.“
S ohľadom na Obamov sľub „zásadne transformovať Ameriku“ sa nezdá byť veľmi divné, že keď Clintonová odišla od Alinského v roku 1971, zamestnala sa v Berkeley v Kalifornii v ľavicovej právnej firme s názvom Treuhaft, Walker a Bernstein. Medzi firemných klientov patrili napríklad aj Čierni panteri a ďalší násilní militanti.
Clintonovej židovský šéf Robert Treuhaft slúžil dlhé roky ako oficiálny advokát komunistickej strany USA.
Barbara Olson vo svojej knihe „Hell to Pay“ napísala: „[Treuhaft] zasvätil celú svoju právnu kariéru presadzovaniu agendy sovietskej komunistickej strany a KGB.“
Po tomto „šteku“ dostala odrazu v roku 1974 Clintonová vynikajúce miesto vo vyšetrovacom tíme Súdnej komisie pre Watergate. Ako dostala túto lukratívnu prácu? Úplne pohodlne – ďalší oddaný židovský žiak Alinského, Marian Wright Edelman, použil svoj vplyv na otvorenie dverí pre Clintonovú.
Davis a Tyrrell definovali prvé pravidlo vražednej bezohľadnosti Clintonovej pri ceste za svojimi politickými cieľmi týmito slovami: „V boji o moc má taktika prednosť pred zásadami.“ Jablko nepadá ďaleko od Alinského stromu.
Po dvoch škandálnych volebných obdobiach Obamu v Bielom dome je jasné, že Amerika nemôže prežiť nasledujúce štyri roky s ďalším Alinského pätolízačom na čele.