„Ak chceš pochopiť Ježiša, musíš prijať jeho Matku! Hic taceat omnis lingua! – „Tu nech umĺkne každý jazyk!“ Všetky milosti na zem prechádzajú cez moju Matku. Slávny svätý Kajetán povedal, môžeme prosiť o milosti, ale nikdy ich nemôžeme získať bez príhovoru Panny Márie. A svätý Antoninus to potvrdzuje, a krásne to vyjadruje: Kto prosí a chce získať milosti bez príhovoru Panny Márie, pokúša sa lietať bez krídel. Sila modlitby ruženca. Ktokoľvek prichádza k Panne…
Spása celého sveta závisí od príhovoru a ochrany Panny Márie
STVORENIE DUŠE PANNY MÁRIE A JEJ NARODENIE vo videní s. Anny Kataríny Emerichovej. Videla som stvorenie Máriinej svätej duše a spojenie tejto duše s jej prečistým telom.
V žiarivom obraze, v akom sa mi v mojich videniach zväčša ukazovala Najsvätejšia Trojica, som videla pohyb podobný veľkému svetelnému vrchu a taktiež postave človeka a z tejto postavy vychádzala žiara. Túto žiaru som videla pred Božou tvárou. Hýbala sa a formovala, či skôr bola formovaná. Kým nadobúdala ľudskú podobu, Božia vôľa ju utvárala a stávala sa tak neopísateľne krásnou. Videla som, ako Boh ukazuje anjelom krásu tejto duše a ako sa oni radujú pri pohľade na ňu. Nedokážem vyjadriť slovami všetko to, čo som videla a pochopila.
NARODENIE PANNY MÁRIE. Chcem zasvätenie sveta mojej Matke!
Keď uplynulo sedemnásť týždňov a dva dni po počatí Panny Márie, čiže keď do polovice Anninho tehotenstva chýbalo päť dní, videla som túto svätú matku odpočívať na lôžku v jej dome v Nazarete. Zrazu ju ožiarilo svetlo a jeden z lúčov tohto svetla vošiel do jej boku ako malá žiarivá ľudská postava. V tej chvíli sa svätá Anna obklopená jasom zobudila a posadila sa. Bola vo vytržení a mala pocit, akoby sa jej vnútro otvorilo ako svätostánok, v ktorom uzrela žiariacu maličkú Pannu, z ktorej mala vyjsť spása ľudstva.
To bola chvíľa, kedy sa malá Mária po prvý raz pohla pod srdcom svojej matky. Anna vstala, obliekla sa a zvestovala svoju radosť svojmu svätému manželovi Joachimovi. Obaja ďakovali Bohu. Modlili sa spolu v záhrade pod stromom, kde anjel potešil Annu.
Dozvedela som sa, že svätá Panna bola spojená so svojou dušou o päť dní skôr než ostatné deti a narodila sa o dvanásť dní skôr než ony.
Anna povedala Joachimovi už niekoľko dní vopred, že čas pôrodu sa blíži. Poslala poslov do Sefori, ku svojej mladšej sestre Marahe, ku vdove Enue, sestre Alžbety, ktorá žila v údolí Zabulon, a do Betsaidy ku svojej neteri Márii Salome, aby tieto ženy prišli k nej. Videla som ich na ceste ‒ Enue, vdovu, sprevádzal sluha, ostatné dve išli so svojimi manželmi, ktorí sa však neďaleko Nazareta s nimi rozlúčili a vrátili sa nazad.
Deň pred pôrodom poslal Joachim veľa sluhov ku stádam a z deviatich Anniných slúžok zostali v dome len tie, ktoré boli nepostrádateľné. On sám sa pobral za najbližším stádom.
Videla som, že prvá Annina dcéra, Mária Héliho, prevzala starostlivosť o domácnosť. Mala už devätnásť rokov, bola vydatá za Kleofáša, Joachimovho hlavného pastiera, a mala asi štvorročnú dcérku, ktorá sa volala Mária Kleofášova.
Joachim sa pomodlil, vybral najkrajšie ovce, kozy a teľatá a poslal ich po pastieroch do chrámu ako dar. Domov sa vrátil až v noci.
Večer prišli do Anninho domu tri príbuzné. Išli za Annou, ktorá bola vo svojej izbe za kozubom, a objali ju. Keď im Anna povedala, že sa blíži čas pôrodu, spolu odriekali žalm: „Nech je pochválený Pán, On sa zľutoval nad svojím ľudom, vyslobodil Izrael a splnil sľub, ktorý dal Adamovi v raji, že plod ženy rozdlávi hlavu hada...“ Už si nespomínam presne na poradie týchto slov.
Anna bola pohrúžená do modlitby a riekla: „Semeno, ktoré dal Boh Abrahámovi, dozrelo pri mne.“ Potom odriekala slová, ktorými bol Sáre prisľúbený Izák, a vravela: „Kvet Áronovej palice rozkvitol vo mne.“ Kým to hovorila, akoby ňou prenikalo svetlo, aj miestnosť naplnil jas a nad týmto všetkým sa zjavil Jakubov rebrík. Ženy ustrnuli v údive a myslím, že aj ony videli toto zjavenie.
Keď sa pomodlili, sluhovia im ponúkli skromné občerstvenie ‒ chlieb, ovocie a vodu. Postojačky si zajedli, napili sa a potom si ľahli do polnoci, aby si po ceste odpočinuli. Anna ostala hore a modlila sa. O polnoci ženy zobudila, aby sa modlili s ňou. Nasledovali ju za záves, za ktorým sa nachádzala jej modlitebňa.
Anna otvorila dvere na malej skrinke, v ktorej boli posvätné predmety a ktorá bola osvetlená dvomi lampami. Bol to taký malý oltárik. V jednej nádobe bolo niekoľko Sáriných vlasov, ktoré si Anna veľmi uctievala, relikvie Jozefa, ktoré Mojžiš priniesol z Egypta, kúsok Tobiášovho rúcha a malý biely kalich hruškovitého tvaru, z ktorého pil Abrahám, keď ho požehnal anjel a neskôr tento kalich zdedil Joachim.
Anna si pred skrinkou kľakla, dve ženy po jej pravici a ľavici a jedna za chrbtom. Znovu odriekali žalm, myslím, že to bol ten, v ktorom sa spomína Mojžišov horiaci ker.
Miestnosť opäť naplnilo nadprirodzené svetlo a sústredilo sa okolo Anny. Vystrašené ženy popadali tvárami k zemi. Svetlo nadobudlo tvar Mojžišovho horiaceho kra na vrchu Horeb, takže Anna im úplne zmizla spred očí. Plameň žiaril smerom dovnútra a ja som zrazu uvidela, že Anna má v náručí malú Máriu. Zavinula ju do svojho plášťa, pritúlila si ju na prsia a potom ju položila na podnožku pred oltárikom a modlila sa. Dievčatko začalo plakať, tak ho Anna zavinula do sivého a červeného súkna, takže bol odhalený len hrudníček, rúčky a hlavička. Svetlo v tvare horiaceho kra zmizlo.
Ženy vstali, užasnuté objímali novorodeniatko a plakali od radosti. Vtedy zaspievali chválospev a Anna pozdvihla bábätko v geste obetovania. Izbu znovu zaplavil jas a videla som anjelov, ktorí prespevovali glória a aleluja. Počula som, ako povedali, že na dvadsiaty deň majú dať dieťatku meno Mária.
Anna išla do svojej izby a ľahla si. Ženy rozvinuli dieťatko, umyli ho, znovu ho zavinuli a napokon ho odniesli jeho matke, ktorá ho uložila do malého koša, ktorý sa dal presunúť ku stene alebo k nohám postele, aby bola maličká blízko pri mame alebo trochu ďalej od nej.
Potom zavolali otca Joachima. Pribehol ku Anninej posteli, kľakol si a plakal nad dievčatkom od radosti. Vzal ju do náručia, zdvihol k nebu a zaspieval pieseň chvál, ako Zachariáš pri narodení Jána. V žalme hovoril o svätom zárodku, ktorý vložil Boh do Abraháma a ktorý teraz v tomto dievčatku rozkvitol a stal sa telom. Hovoril tiež, že teraz sa naplnilo slovo proroka: „Vyklíčila ratolesť z koreňa Jesseho.“ Pokorne a úprimne vyznal, že teraz zomrie spokojný.
Až vtedy ma napadlo, že Mária Héliho, staršia Máriina sestra, nevidela dieťatko medzi prvými. Hoci sama už bola niekoľko rokov matkou, nebola prítomná pri Máriinom narodení. Azda to bolo tak preto, lebo podľa židovských zákonov sa nepatrilo, aby dcéra pomáhala pri pôrode matky.
V nasledujúce ráno sa zišli v dome Joachima a Anny sluhovia, slúžky a mnoho iných ľudí z okolia. Vchádzali dnu po malých skupinách a ženy všetkým ukázali dieťatko. Všetci boli dojatí a viacerí zmenili svoj život k lepšiemu.
Susedia z okolia prišli preto, lebo v noci videli okolo domu veľký jas, a preto, lebo pôrod Anny, o ktorej si mysleli, že je neplodná, považovali za veľkú milosť nebies.
Keď sa Mária narodila, videla som veľké a radostné zmeny na prírode, všetkých zvieratách a srdciach dobrých ľudí. Hriešnikov však ovládol pocit úzkosti.
V Jeruzaleme som videla starého kňaza Simeona, ktorý býval v chráme. Zobudil sa práve v hodinu Máriinho narodenia na krik človeka, ktorý bol posadnutý zlým duchom a dobýjal sa do jeho príbytku. Simeon mu otvoril a satan zreval, že musí odísť, lebo sa narodila Panna a na zemi je veľa anjelov, ktorí ho trápia. Simeon sa modlil a diabol vyšiel z toho úbohého človeka, ktorý konečne našiel pokoj. Bola som veľmi šťastná, že som videla starého Simeona.
Zobudila sa aj prorokyňa Anna a Noemi, sestra Lazárovej matky, ktorá bývala v chráme a neskôr sa stala Máriinou učiteľkou. Aj ony mali videnia narodenia vyvoleného dievčatka. Zišli sa a rozprávali sa o tom, čo videli. Myslím, že sa so svätou Annou poznali.
Na druhý deň po narodení Márie, 9. septembra, sa do domu Anny a Joachima zišlo množstvo príbuzných. Počula som veľa mien, ale zabudla som ich. Prišlo aj veľa Joachimových sluhov, ktorí pracovali na vzdialených hospodárstvach. Všetkým ukázali bábätko a všetkých zaplavila veľká radosť. V dome usporiadali veselú hostinu.
V dňoch 10. a 11. septembra prišli navštíviť malú Máriu ďalší ľudia. Medzi nimi boli aj Joachimovi príbuzní z údolia Zabulon. Pri tej príležitosti priniesli maličkú v jej kolíske do prednej časti domu a postavili ju na vyvýšené miesto, aby ju všetci dobre videli. Mária mala oblečené červené šatôčky s priesvitným bielym závojom a aj okolo hrdla mala priesvitný závoj. Kolíska bola zahalená červenou a bielou látkou.
Videla som aj Máriu Kleofášovu, dcéru Kleofáša a staršej Anninej dcéry. Hrala sa s malou Máriou a hladkala ju. Mária Kleofášova mala vtedy tri alebo štyri roky a bola bacuľatá. Oblečené mala biele šatôčky bez rukávov s červeným lemovaním.
V dome svätej Anny pripravili veľkú oslavu. Vo veľkej sále boli dlhé stoly, na ktorých sa mal podávať obed. Boli tam najrôznejšie jedlá a riad, aký som ešte nikdy nevidela. Priniesli sem aj veľa kvetov vo veľkých košoch. Na bočnom stolíku boli poukladané malé latky, myslím, že zo slonoviny, lyžice, ktoré vyzerali ako mušle, a zakrivené trubičky, ktorými sa pravdepodobne dalo piť.
Uprostred sály bol akýsi stôl ‒ oltár s červeným a bielym obrusom. Na oltári bol stojan, na ktorom boli položené pergamenové zvitky. Pred oltárom stáli piati kňazi z Nazareta v slávnostných rúchach. Joachim bol pri nich. Za oltárom bolo niekoľko slávnostne oblečených žien a mužov, príbuzných Anny a Joachima. Spomínam si na Anninu sestru Marahu zo Sefori a na Anninu staršiu dcéru. Anna vstala z postele, ale bola v miestnosti za kozubom a na obrade sa nezúčastnila.
Enue, Alžbetina sestra, priniesla malú Máriu zavinutú do červeného a bieleho súkna a podala ju Joachimovi. Kňazi predstúpili pred oltár so zvitkami modlitieb a nahlas sa modlili. Joachim odovzdal malú do rúk veľkňaza, ktorý sa modlil a zdvihol ju k nebu a potom ju položil do kolísky na oltári. Nato vzal nožničky a odstrihol malej tri malé kučierky z oboch strán hlavy a zo stredu a spálil ich. Potom vzal nádobku s olejom a pomazal jej uši, oči, nos, ústa a oblasť srdca. Máriine meno napísal na pergamen a ten položil na hruď dievčatka. Potom dievčatko vrátil Joachimovi, ktorý ju odovzdal Enue, a tá ju odniesla matke. Spievali žalmy a po nich začal obed, pri ktorom som nebola prítomná.
Niekoľko týždňov po narodení Márie1 sa Joachim a Anna s dieťaťom chystali na cestu do chrámu. Chceli tam priniesť obetné dary a poďakovať sa Bohu, ktorý ukončil ich dlhú neplodnosť. Neskôr tým istým spôsobom predstavila Ježiša v chráme aj Panna Mária, lebo tak to vyžadoval zákon.
Deň po ich príchode priniesli Joachim a Anna svoje obety a už vtedy sľúbili, že o niekoľko rokov svoju dcérku venujú chrámu. Potom sa vrátili aj s malou domov, do Nazareta.
Ako sa vo svete zvestovalo narodenie Ježiška podľa videní ct. Anny Kataríny Emmerichovej
Uspavanka Panny Marie / Mysticka - Maria Valtorta
5. Narodenie Márie, jej panenstvo bolo vo večnom pláne Otca
26. augusta 1944. Mária Valtorta - Evanjelium, ako mi bolo odhalené
Vidím Annu vchádzať do záhrady. Opiera sa o rameno svojej príbuznej. Určite to bude príbuzná, lebo sa na ňu podobá. Anna je už veľmi široká a vyzerá unavená, azda aj zo sparna, presne takého, čo vysiľuje aj mňa.
Hoci záhrada je tienistá, vzduch je rozpálený, ťaživý. Dal by sa krájať ako mäkký, horúci koláč, taký je hustý pod neľútostne jasnou modrou oblohou s povetrím, v ktorom zľahka cítiť prach. Už dlho tu musí byť veľmi sucho, pretože pôda sa tam, kde nie je zavlažovaná, celkom zmenila na veľmi jemný, takmer biely prach pozvoľna sa meniaci na temnejší ružový, zatiaľ čo pri koreňoch rastlín, kde je pôda polievaná, je tmavá, červenohnedá. Rovnako aj na krátkych záhonoch s hriadkami zeleniny a okolo ružových kríkov, jazmínov a iných kvetín a drobných kvietkov, ktoré rastú najmä pred peknou pergolou a okolo nej. Pergola pretína na polovicu záhradu tiahnucu sa až po začiatok polí, z ktorých už zobrali úrodu obilia. Aj tráva na lúke na konci majetku je vyschnutá a riedka. Iba na samom konci, kde je plot z divého hlohu, už celý obsypaný rubínmi drobných plodov, je tráva zelenšia a hustejšia a tam si tiež hľadajú pastvu a tieň ovce s malým pastierom.
Joachim pracuje na hriadkach zeleniny a okolo olivovníkov. Pomáhajú mu dvaja muži. Napriek vyššiemu veku sa pohybuje svižne a s chuťou pracuje. Práve otvárajú malé stavidlá na okraji poľa, aby priviedli vodu vysmädnutým rastlinám. Voda si razí cestu žblnkotajúc medzi trávou a vysušenou zemou a vytvára kruhy, ktoré s farbou chvíľu podobajú žltkastému kryštálu, ale potom sú z nich iba tmavé kruhy vlhkej pôdy okolo plodmi obťažkaného viniča a olivovníkov.
Anna kráča pomaly pozdĺž tienistej pergoly, pod ktorou bzučia zlaté včely nad sladkou šťavou zo zlatistých bobúľ hrozna, a ide smerom k Joachimovi, ktorý hneď, ako ju zbadá, ponáhľa sa jej naproti.
"Až sem si prišla?"
"V dome je horúco ako v peci."
"A ty tým trpíš."
"To je jediné utrpenie mojich posledných chvíľ tehotenstva. Je to utrpenie všetkých, ľudí i zvierat. Nerozhorúč sa veľmi, Joachim."
"Toľko vytúžený dážď, ktorý sa už tri dni ukazuje, ešte neprišiel a polia sú rozpálené. Máme šťastie, že je tu blízko prameň, a taký výdatný. Otvoril som kanály. Je to len malá úľava pre zaprášené rastliny so zvädnutým lístím. Ale aspoň toľko, čo ich udrží pri živote. Keby len zapršalo...!" Joachim skúma oblohu so starosťou roľníka, kým unavená Anna sa ovieva vejárom, ktorý sa mi vidí, je zo suchého palmového listu, prepleteného pestrofarebnými niťami, aby pevne držal.
Príbuzná vraví: "Tam, spoza Veľkého Hermonu sa rýchlo vynárajú mraky. Dvíha sa severný vietor. Osvieži a azda aj prinesie vlahu."
"Už tri dni sa dvíha a s východom mesiaca sa utíši. Zase to tak bude," Joachim je skľúčený.
"Vráťme sa domov. Ani tu sa nedá dýchať a myslím si, že by bolo dobre vrátiť sa...," vraví Anna, ktorá zrazu náhle zbledla a jej tvár nadobudla ešte výraznejšiu olivovú farbu.
"Máš bolesti?"
"Nie. Ale cítim onen veľký pokoj ako vtedy v chráme, keď sa mi dostalo milosti. Tento pokoj som pocítila aj vtedy, keď som sa dozvedela, že budem matkou. Som akoby vo vytržení. Sladká ospalosť tela, kým duch jasá a utišuje sa v pokoji, ktorý sa s ľudským nedá porovnať. Milovala som ťa, Joachim, a keď som vošla do tvojho domu, povedala som si: 'Som nevestou spravodlivého' a získala som pokoj. A takto to bolo vždy, keď sa tvoja prezieravá láska postarala o svoju Annu. Tento pokoj je však iný. Myslím si, že je to pokoj, ktorý ako utišujúci olej ducha musel preniknúť nášho otca Jakuba, keď mal sen o anjeloch* *(Gn 28, 10-16). Alebo ešte lepšie, podobá sa radostnému pokoju oboch Tobiášov, keď sa im zjavil Rafael* *(Tob 12-13). Keď sa doň vhĺbim, aby som ho vychutnala, rastie ešte väčšmi. Je to, ako keby som vystupovala cez blankytné výšavy neba... a, neviem prečo, odkedy mám v sebe tú upokojujúcu radosť, v srdci mi znie spev, spev starého Tobiáša. Akoby bol napísaný pre túto hodinu... pre túto radosť... pre izraelskú zem, ktorá ho prijíma... pre hriešny Jeruzalem, ktorému sa už odpustilo... Ale... - ale nesmejte sa blúzneniu matky... - keď hovorím: 'Ďakuj Pánovi za tvoje dobrá a veleb Boha vekov, aby si si vybudoval v sebe jeho svätostánok,' myslím, že ten, ktorý znovu vybuduje v Jeruzaleme stánok pravého Boha, bude ten, ktorý sa má práve narodiť... A ešte si myslím, že už nie o Svätom meste, ale o mojom dieťati je prorokované, keď spev hovorí: 'Jasné svetlo zažiari vo všetkých končinách zeme. Prídu k tebe mnohé národy zďaleka, obyvatelia zo samého kraja zeme prídu k tebe, k príbytku tvojho svätého mena, a v rukách budú mať dary pre Kráľa nebies. Nespočetné pokolenia sa v tebe budú radovať a meno vyvoleného mesta bude trvať na veky vekov. Nuž, raduj sa a plesaj nad synmi spravodlivých, lebo sa všetci zhromaždia a dobrorečiť budú večnému Pánovi. Blažení sú, čo ťa milujú, blažení tí, čo sa tešia z tvojho pokoja...!' A prvá, kto sa z neho teší, som ja, jeho blažená matka..."
Keď Anna hovorí tieto slová, zmení sa farba jej tváre a rozžiari sa ako človek, čo vyšiel z mesačného svetla k veľkému ohňu a späť. Po lícach jej stekajú nežné slzy, ktoré si ani nevšimne, a šťastne sa usmieva vo svojej radosti. Kráča k domu sprevádzaná manželom a príbuznou, ktorí ju s dojatím a mlčky počúvajú.
Ponáhľajú sa, pretože mračná hnané silným vetrom sa kopia a preháňajú po oblohe, kraj potemnieva a zachvieva sa, ohlasujúc búrku. Keď prídu k prahu domu, zbrázdi oblohu prvý modravý blesk a hluk prvého hromu zaduní ako hukot obrovského bubna, ktorý sa mieša s melódiou harfy prvých kvapiek padajúcich na vyprahnuté listy.
Všetci vojdú dnu a Anna sa utiahne, kým Joachim sa pri dverách rozpráva s dvoma sluhami o toľko očakávanom daždi, ktorý je požehnaním pre vysmädnutú zem. Radosť sa však mení na strach, pretože ide veľmi prudká búrka s bleskami a mračnami nabitými krúpami. "Ak sa mračno pretrhne, hrozno a olivy budú dotlčené ako v žarnove. My chudáci!"
Ďalšiu úzkosť prežíva Joachim kvôli manželke, ktorej prišla hodina priviesť na svet dieťa. Príbuzná ho uisťuje, že Anna vôbec nemá bolesti. On je však rozrušený a vždy, keď príbuzná alebo iné ženy, medzi ktorými je aj Alfejova mama, vychádzajú z Anninej izby po horúcu vodu, misy a plátno vysušené pri ohni, veselo horiacim v kozube rozľahlej kuchyne, ide, vypytuje sa a neuspokojí sa ani po ich opätovných uisteniach. Starosť mu robí aj to, že Anna vôbec nekričí. Vraví: "Ja som muž a nikdy som nevidel rodiť. Ale pamätám si, že sa povrávalo, že keď nie sú pri pôrode bolesti, je to veľmi zlé..."
Nastáva večer, ktorému predchádza s ohromnou silou zúriaca búrka. Voda sa valí v prúdoch, vietor, blesky, je tam všetko okrem krupobitia, ktoré sa odišlo vybúriť inam.
Jeden zo sluhov upozorní na vyčíňanie búrky a povie: "Zdá sa, že z pekla vyšiel Satan so svojimi diablami. Pozri, aké čierne mračná! Cítiš ten zápach síry vo vzduchu a počuješ ten piskot, sykot, kvílenie a preklínanie? Ak je to on, dnes večer riadne zúri!"
Druhý sluha sa zasmeje a povie: "Asi mu ušla veľká korisť alebo ho Michal udrel ďalším Božím bleskom a má z toho useknuté rohy a spálený chvost."
Pribehne jedna žena a kričí: "Joachim! Už prichádza na svet! A všetko išlo rýchlo a šťastne!" A zmizne s malou amforou v rukách.
Po poslednom blesku, takom silnom, že troch mužov odhodí k protiľahlej stene, búrka náhle ustane. A v záhrade pred domom zostáva po blesku pamiatka v podobe čiernej dymiacej diery v zemi. Medzitým prenikne spoza Anniných dverí plač podobný náreku hrdličky, ktorá po prvýkrát už nepípa, ale hrkúta, a obrovská dúha rozprestrie svoj polkruhový pás po celej šírke oblohy. Vychádza, alebo aspoň sa zdá, že vychádza z vrcholu Hermonu, ktorý bozkávaný slnečnými lúčmi sa podobá alabastru veľmi jemnej bieloružovej farby. Dvíha sa až k najjasnejšej septembrovej oblohe, prechádza ovzduším zbaveným každej nečistoty, vypína sa nad galilejskými výšinami a rovinou, ktorá sa objavuje na juhu medzi dvoma figovníkmi, a potom ešte nad ďalším vrchom. Druhý koniec dúhy sa ustáli ďaleko na obzore, tam, kde reťaz vysokých hôr uzatvára každý ďalší výhľad.
"Niečo takéto som ešte nevidel!"
"Pozerajte, pozerajte!"
"Vyzerá to, akoby dúha objala vo svojom kruhu celú izraelskú zem, a tam, pozrite, tam už vyšla jedna hviezda, hoci ešte nezašlo slnko. Aká to hviezda! Trblieta sa ako obrovský diamant...!"
"A mesiac, tam, je v splne, hoci spln by mal dosiahnuť až o tri dni. Pozerajte, ako žiari!"
Znenazdajky prichádzajú radostne naladené ženy s ružovým bacuľatým dieťatkom v bielom plátne.
Je to Mária, Mamička! Maličká Mária, ktorá by mohla spať v náručí dieťatka, Mária nie dlhšia ako rameno, s hlavičkou zo slonoviny sfarbenej jemne doružova, s karmínovočervenými perami, ktoré už neplačú, ale inštinktívne sa nastavujú na sanie, sú však také maličké, že človek nevie, ako sa im podarí uchopiť prsník. Drobný noštek medzi dvoma okrúhlymi líčkami, a keď ju pošteklením prinútia otvoriť očká, objavia sa medzi jemnými zlatavými mihalnicami dva kúsky neba, dva nevinné blankytné body, ktoré hľadia a nevidia. Aj vlásky na okrúhlej hlavičke pôsobia ako ružovo-plavý závoj podobný istému druhu takmer bieleho medu.
Ušká, to sú dve malé ružové a priesvitné lastúry, dokonalé. A ručičky... čo sú tieto dve vecičky, ktoré sa trepocú vo vzduchu a potom sa pchajú do úst? Teraz sú zavreté ako dva púčiky ruže, ktoré sa presekali cez zeleň okvetných lístkov a vytŕčajú svoje jemné hodvábne hlávky. A keď sú otvorené, sú ako dva šperky zo slonoviny alebo z ružovkavého alabastru s piatimi bledými granátovými nechtíkmi. Ako dokážu tieto ručičky osušiť toľké slzy?
A nožičky? Kdeže sú? V tejto chvíli práve kopkajú ukryté v plátne. Ale teraz si príbuzná sadá a odkrýva ich... Ó, nožičky! Asi štyri centimetre dlhé chodidlá z lastúr korálovej farby, priehlavky z lastúr snehobielej farby pretkaných modrými žilkami, prstíky majstrovské dielo filigránskeho sochárstva, i ony korunované maličkými lupienkami bledého granátu. Ako len nájdu sandáliky, keď tieto nožičky bábiky budú robiť prvé krôčiky, nožičky také maličké, že sa človek čuduje, ako možno na nich stáť? Ako len dokážu tieto nôžky kráčať po takej tvrdej ceste a zniesť toľkú bolesť pod krížom?
Ale teraz sa o tom nevie a všetci sa usmievajú a smejú pri pohľade na to kopkanie krásnych akoby vymodelovaných nôžok, na miniatúrne bacuľaté stehná s jamkami a výstupkami, na okrúhle bruško, na dokonalý malý hrudník, spod ktorého ako spod belostného hodvábu vidno pohyby dýchania a určite počuť búchať srdiečko, keď sa naklonia ústa k bozku, ako to práve robí šťastný otec... Srdiečko, ktoré je najkrajšie, aké kedy bilo na zemi v priebehu stáročí, jediné nepoškvrnené ľudské srdce.
A chrbátik? Hľaďte, ako maličkú obracajú a vidieť jej zaoblené boky, potom bacuľaté pliecka, ružové hrdielko. Hľa, hlavička sa dvíha na oblúku drobnučkej chrbtice, akoby to bola hlavička vtáčika pozorujúceho a objavujúceho nový svet okolo seba. Jemným zaplakaním protestuje, že ju takto ukazujú pred očami toľkých. Ju, čistú a cudnú, ju, ktorú už nikto nikdy neuvidí nahú, navždy pannu, svätú a nepoškvrnenú. Prikryte, prikryte tento púčik ľalie, ktorý sa na zemi nikdy nerozvinie a ktorý vydá svoj kvet ešte krajší než je sám, a predsa zostane púčikom. Iba v nebesiach roztvorí ľalia trojjediného Pána všetky svoje lupienky. Lebo tam hore nie je prach viny, ktorý by hoci aj nechcene mohol zneuctiť túto čistotu. Lebo tam hore bude prijatý pred zrakom celého neba trojjediný Boh, ktorý čoskoro o niekoľko rokov bude ukrytý v nepoškvrnenom srdci, bude v nej: Otec, Syn, Ženích.
Teraz je znova v plienkach a v náručí svojho pozemského otca, na ktorého sa podobá. Vlastne ešte nie. Teraz je len malým človiečikom. Chcem povedať, že sa mu bude podobať, keď dospeje na ženu. Z matky nemá nič. Od otca dostala farbu pleti, očí a určite i vlasov, ktoré má Joachim teraz biele, ale v mladosti boli určite plavé, ako o tom svedčí obočie. Po otcovi má aj rysy tváre, avšak dokonalejšie a jemnejšie, pretože je žena, a aká žena! Aj úsmev, pohľad, postoj, chôdzu i postavu má po otcovi. Keď myslím na Ježiša, ako ho vidím, zisťujem, že Anna dala svoju postavu a farbu pleti trochu tmavšieho odtieňa slonovej kosti vnukovi. Hoci Mária nemá onú vznešenosť Anninej postavy vysokej a pružnej palmy, má otcovu ušľachtilosť.
Aj ženy ešte rozprávajú o búrke, o nevídanom úkaze mesiaca, hviezdy, o obrovskej dúhe a vchádzajú spolu s Joachimom k šťastnej matke a odovzdávajú jej dieťatko.
Anna sa usmieva svojej myšlienke: "Je to Hviezda," vraví. "Jej znamenie je na nebi. Mária, dúha pokoja! Mária, hviezda moja! Mária, čistá luna! Mária, naša perla!"
"Nazvala si ju Mária?"
"Áno. Mária, hviezda a perla, svetlo a pokoj..."
"Ale to meno znamená aj horkosť... Neobávaš sa, že jej prinesie nešťastie?"
"Boh je s ňou. Je jeho ešte prv, než začala žiť. On ju povedie po svojej ceste a každá horkosť sa zmení na rajský med. teraz buď u svojej mamičky... ešte chvíľu, kým budeš úplne Božia..."
A videnie sa končí prvým spánkom matky Anny a dieťaťa Márie.
27. august 1944
Ježiš hovorí:
"Vstaň a poponáhľaj sa, mala priateľka. Vrúcne túžim vziať ťa so sebou do nebeského blankytu kontemplácie o Máriinom panenstve. Vyjdeš odtiaľ so sviežou dušou, ako by si bola ty práve stvorená Otcom, malá Eva, ktorá si ešte neuvedomuje telo. Vyjdeš z nej s duchom plným svetla, lebo sa ponoríš do majstrovského Božieho diela. Celá tvoja bytosť z nej vyjde nasýtená láskou, lebo pochopíš, ako vie milovať Boh. Hovoriť o Máriinom počatí, o Nepoškvrnenej, znamená ponoriť sa do blankytu, do svetla, do lásky.
Poď a čítaj slová slávy o nej v Knihe Predkov: 'Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako povstali vrchy, pred pahorkami som sa zrodila, prv ako nivy urobil a planiny, a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas; hrávala som sa na okruhu jeho zeme...'* *(Prís 8, 22-31) Vzťahovali ste ich na Múdrosť, ale hovoria o nej: krásnej matke, svätej matke, panne, Matke Múdrosti, ktorou som ja, čo s tebou hovorím.
Chcel som, aby si napísala prvý verš tohto hymnu do záhlavia knihy, ktorá hovorí o nej, aby bola uznaná a známa ako útecha a radosť Boha. Ako príčina jeho stálej, dokonalej, dôvernej radosti, radosti tohto jediného a trojjediného Boha, ktorý vám vládne a miluje vás, ktorému však človek dal toľko dôvodov na smútok. Je dôvodom, pre ktorý sa ľudský rod udržal, aj keď si pri prvej skúške* *(Gn 6-9) zaslúžil byť zničený; je dôvodom pre odpustenie, ktoré ste dostali.
Mať Máriu, ktorá ho milovala! Ó! Oplatilo sa stvoriť človeka a nechať ho žiť a prikázať, aby mu bolo odpustené, aby mohol mať krásnu pannu, svätú pannu, nepoškvrnenú pannu, zamilovanú pannu, milovanú dcéru, najčistejšiu matku, milovanú nevestu! Toľko a ešte viac vám dal a bol by vám dal Boh, len aby mal Stvorenie svojho potešenia, Slnko svojho slnka, Kvet svojej záhrady. A naďalej vám toľko dáva skrze ňu, na jej príhovor, pre jej radosť, lebo jej radosť sa vlieva do radosti Boha a zväčšuje ju leskom, ktorý napĺňa žiarením svetlo, veľké svetlo raja. Každá zažiarenie je milosťou pre vesmír, pre ľudský rod, pre samých blahoslavených, ktorí odpovedajú svojím nadšeným prevolávaním "aleluja" každej generácii Božieho zázraku, stvoreného túžbou trojjediného Boha, aby videl žiarivý úsmev radosti Panny.
Boh chcel postaviť kráľa do vesmíru, ktorý stvoril z ničoho. Kráľa, ktorý prirodzenosťou hmoty bol prvý medzi všetkým tvorstvom stvoreným z hmoty a hmotou obdarený. Kráľa, ktorý prirodzenosťou ducha bol o niečo menej ako božský, ponorený do milosti, ako bol vo svojom nevinnom prvom dni. Ale najvyššia Múdrosť neomylne pozná všetky, aj tie najvzdialenejšie udalosti v storočiach. Jej pohľad ustavične vidí všetko, čo bolo, je a bude, a kým rozjíma o minulosti a pozoruje prítomnosť, ponára pohľad do poslednej budúcnosti a je jej známe, aká bude smrť posledného človeka. Preto vždy vedela, že kráľ, ktorého ona, najvyššia Múdrosť stvorila, aby bol polobožský po jej boku v nebi ako dedič Otca, ktorý do dospelosti v jeho kráľovstve dozrel po svojom živote v dome matky - zeme, z ktorej bol utvorený -, za svojho detstva ako chlapček večného Otca počas svojho dňa na zemi sa dopustí zločinu voči sebe tým, že zabije v sebe milosť, a krádeže tým, že sa ukradne z neba.
Prečo ho teda stvoril? Určite sa to mnohí pýtajú. Boli by ste radšej, keby ste nejestvovali? Či si tento deň - hoci je taký biedny a obnažený a pre vašu zlobu krutý - nezaslúži aj pre seba, aby bol prežívaný preto, aby sa spoznávala a obdivovala nekonečná krása, ktorú Božia ruka zasiala vo vesmíre?
Pre koho by stvoril tieto hviezdy a planéty, ktoré letia ako blesky a šípy po nebeskej oblohe, brázdiac nebeskú klenbu, alebo sa majestátne rútia ako meteority a darúvajú vám svetlo a ročné obdobia a dávajú vám večné, nemenné a predsa menlivé, vždy novú stránku na čítanie na blankyte, každý večer, každý mesiac, každý rok, akoby vám chceli povedať: 'Zabudnite na väzenie, nechajte svoju tlač plnú temných, hnilých, špinavých, otravných, lživých, rúhavých a skazených vecí, a aspoň pohľadom sa pozdvihnite do nekonečnej slobody nebeskej oblohy. Rozjasnite si dušu pohľadom na toľký pokoj oblohy, vytvorte si zásobu svetla, aby ste ho priniesli do vášho tmavého väzenia, čítajte slovo, ktoré píšeme, keď spievame v našom hviezdnom zbore, ktorý je melodickejší než zvuk, čo vydáva organ katedrály. Slovo, ktoré píšeme žiariac, slovo, ktoré píšeme milujúc, pretože ho za to, že nám dal našu existenciu, tento jas. Za to, že sa skvieme, že sa hýbeme, že sme slobodní a krásni uprostred tohto jemného blankytu, za ktorým vidíme ešte vznešenejší blankyt - raj -, z ktorého napĺňame druhú časť príkazu lásky tým, že vás, našich vesmírnych blížnych, milujeme. Milujeme vás tým, že vám dávame orientáciu a svetlo, teplo a krásu. Čítajte slovo, ktoré vyslovujeme. Je to slovo, na ktoré zameriavame svoj spev, svoj jas, svoj smiech: Boh'?
Pre koho by stvoril to modré more, zrkadlo oblohy, cestu pre pevninu, úsmev vôd, hlas vĺn, slovo, ktoré so šuchotom pohybujúceho sa hodvábu, so smiechom spokojných dievčat, so vzdychmi starcov, ktorí spomínajú a plačú, s fackami násilníka, s údermi, revom a burácaním, stále vraví: 'Boh'? More i nebo a hviezdy sú pre vás. A s morom jazerá a rieky, rybníky a potôčiky i čisté pramene, ktoré slúžia všetkým, aby vás viedli, živili, zaháňali smäd a očisťovali, a ktoré vám slúžia tým, že slúžia Stvoriteľovi bez toho, že by vás potopili, ako si zasluhujete.
Pre koho by stvoril všetky tie nespočetné druhy zvierat, nádherne sfarbených vtákov, ktorí lietajú a spievajú, kým iní sú sluhovia, ktorí slúžia behom, prácou, živia vás a pomáhajú vám, kráľom?
Pre koho by stvoril všetky tie nespočetné druhy rastlín a kvetov, ktoré sú ako motýle, ako drahokamy a vtáčiky, ovocie, ktoré sú ako náhrdelníky alebo skrinky so šperkami, ktoré sú kobercom pod vašimi nohami, ochranou pre vaše hlavy, zábavou, úžitkom, radosťou pre myseľ, údy, zrak a sluch?
Pre koho by stvoril nerasty v útrobách zeme a soli rozpustené v ľadových či vriacich prameňoch, síru, jód, bróm, ak nie preto, že sa mu zapáčil jeden, ktorý nebol Boh, ale syn Boha? Jeden - človek.
Nič nebolo treba, aby Boh mal radosť, nič nepotreboval. On si vystačí sám so sebou. Stačí mu len rozjímať o sebe, aby sa urobil šťastným, aby sa živil, žil a odpočíval. Celé stvorenstvo nezväčšilo ani o atóm jeho nekonečnosť v radosti, kráse, živote, moci. Ale všetko urobil pre stvorenie, ktoré chcel postaviť ako kráľa v diele, ktoré urobil: pre človeka.
Oplatí sa žiť, aby ste videli toľké Božie dielo a uznali jeho moc, ktorú vám darúva. Aj za to, že žijete, musíte byť vďační. To by ste mali byť, aj keby ste boli vykúpení iba na konci vekov, pretože aj keď ste boli v prvých rodičoch zneužívateľmi moci, pyšní, zmyselní, vrahovia, a takí ste jednotlivo doteraz, Boh vám umožňuje tešiť sa z krásy a z dobra vesmíru, a zaobchádza s vami, ako keby ste boli dobrí synovia, ktorých všetko naučil a ktorým všetko dovolil, len aby váš život bol lepší a zdravší. To, čo viete, viete skrze Božie svetlo. To, čo objavíte, objavíte, lebo vám to ukáže Boh - v Dobre. Ostatné poznanie a objavy, ktoré nesú znamenie zla, pochádzajú od najvyššieho zla - od Satana.
Najvyššia Múdrosť, ktorá vie o všetkom, vedela skôr než človek jestvoval, že človek bude sám sebe zlodejom a vrahom. A keďže večná Dobrota je bezhraničná vo svojej dobrote, prv než došlo k hriechu, vymyslela prostriedok na zničenie hriechu. Prostriedok som Ja. Nástrojom, aby sa z prostriedku stal účinný nástroj, je Mária. A Panna bola stvorená vo vznešenej Božej mysli.
Všetky veci boli stvorené pre mňa, milovaného Syna Otca. Ja - Kráľ, mal by som mať pod svojimi nohami božského Kráľa koberce a klenoty, aké nemal nijaký kráľovský palác, a mali ma obklopovať piesne a hlasy služobníctva, aké nemal nijaký vládca, a kvety a drahokamy, všetko to vznešené, veľkolepé, láskavé, jemné, čo je možné vyvodiť z mysle Boha.
Ale musel som byť telom okrem toho, že som Duch. Telom, aby som spasil telo. Telom, aby som povýšil k vznešenosti telo a priniesol ho do neba pred mnohými storočiami. Lebo telo, v ktorom prebýva duch, je majstrovským dielom Boha, a preň bolo stvorené nebo. Aby som sa stal telom, potreboval som matku. Aby som bol Bohom, potreboval som, aby Otec bol Bohom.
A hľa, Boh si stvoril Nevestu a povedal jej: 'Poď so mnou. Po mojom boku hľaď, koľko robím pre nášho Syna. Hľaď a jasaj, večná panna, večná deva, a nech tvoj smiech naplní nebesia a nech dá anjelom základný tón a nech naučí raj nebeskej harmónii. Hľadím na teba. A vidím ťa, aká budeš, ó, nepoškvrnená Žena, ktorá si teraz iba duchom: duchom, v ktorom mám zaľúbenie. Hľadím na teba a dávam blankyt tvojho pohľadu moru a nebesiam, farbu tvojich vlasov posvätnej pšenici, tvoju belosť ľalii a ružovú farbu tvojej hodvábnej pleti ruži. Kopírujem perly podľa tvojich zúbkov, hľadiac na tvoje ústa tvorím sladké jahody, slávikom vkladám do hrdla tvoje noty a hrdličkám tvoj plač. A čítajúc tvoje budúce myšlienky, načúvajúc tlkotu tvojho srdca nachádzam motív postupu v svojej stvoriteľskej činnosti. Poď, moja Radosť, vezmi si svety pre zábavu, pretože mi budeš svetlom tancujúcim v mysli, svety pre tvoj úsmev, upevni vence hviezd a hviezdne náhrdelníky a polož si Mesiac pod láskavé nohy, zahaľ sa do hviezdneho šálu Mliečnej cesty. Hviezdy a planéty sú pre teba. Poď a teš sa, keď uvidíš kvety, s ktorými sa bude hrať tvoje Dieťa a ktoré budú poduškou Synovi tvojho lona. Poď a uvidíš tvoriť ovečky a baránky, orly a holuby. Buď pri mne, kým budem tvoriť priehlbne morí a riek a budem dvíhať pohoria a maľovať ich snehom a lesmi, kým zasejem obilniny, stromy a vinič a urobím pre teba olivovníky, moja Pokojná, a vinič pre teba, môj Výhonok, ktorý ponesie eucharistický strapec hrozna. Bež, leť, jasaj, moja Krásavica. A vesmírny svet, ktorý sa tvorí z hodiny na hodinu, sa od teba naučí milovať ma, Milovaná, a pre tvoj smiech sa stane krajším, matka môjho Syna, kráľovná môjho raja, láska tvojho Boha.' A ešte, vidiac omyl a hľadiac na Neomylnú: 'Poď ku mne, ty, ktorá odstraňuješ horkosť ľudskej neposlušnosti, ľudského smilstva so Satanom a ľudského nevďaku. S tebou zvíťazím nad Satanom.'
Boh, Otec Stvoriteľ, stvoril muža a ženu takým dokonalým zákonom lásky, že tú dokonalosť nemôžete ani pochopiť. A užasli by ste pri pomyslení, ako by vyzeral ľudský druh, keby človek nebol prijal učenie Satana.
Hľaďte na rastliny s plodmi a semenami. Vari dostávajú semená a plody prostredníctvom smilstva, prostredníctvom jedného oplodnenia na sto kopulácií? Nie. Zo samčieho kvetu vychádza peľ a vedený atmosférickými zákonmi a zákonmi príťažlivosti sa dostane na bliznu samičieho kvetu. Tá sa otvorí, prijme ho a plodí. Nezašpiní sa a na druhý deň odmietne tešiť sa z toho istého pocitu, nie tak ako to robíte vy, ktorí chcete vychutnávať ten istý pocit znova a znova. Vytvára plod a až do novej sezóny nezakvitne, a ak zakvitne, tak preto, aby plodil.
Pozrite sa na zvieratá. Všetky. Videli ste už niekedy samca a samicu, aby išli jeden k druhému pre neplodné objatie a necudný obchod? Nie. Zblízka či zďaleka, letiac, plaziac sa, skáčuc alebo bežiac pristupujú k obradu oplodnenia, keď nastane čas. Nezdržiavajú sa pri pôžitku, ale idú ďalej, k vážnym a svätým dôsledkom potomstva, jedinečnému účelu, pre ktorý človek, poloboh pre pôvod milosti, ktorú som udelil úplnú, prijíma živočíšnosť aktu, nevyhnutného odvtedy, čo ste zostúpili o jeden stupeň k živočíchom.
Vy nekonáte ako rastliny a živočíchy. Vy ste mali za učiteľa Satana, chceli ste a chcete ho za učiteľa. A skutky, ktoré konáte, sú hodné učiteľa, ktorého ste chceli. Ale keby ste boli verní Bohu, mali by ste radosť synov, sväto, bez bolesti, bez oslabovania v obscénnom, nedôstojnom sexuálnom spojení, ktoré nepoznajú ani zvieratá, zvieratá bez rozumovej a duchovnej duše.
Proti mužovi a žene, skazených Satanom, Boh chcel postaviť Muža zrodeného zo Ženy, ktorú Boh nadovšetko povzniesol, až tak, že porodila bez toho, aby poznala muža: Kvet, ktorý zrodí Kvet bez účasti semena, iba jediným bozkom Slnka na neporušený kalich Ľalie - Márie.
Božia odplata!
Satan, syč nenávisťou, kým sa ona rodí. Táto dievčinka ťa porazila! Prv než si sa stal vzbúrencom, úskočníkom, hubiteľom, už si bol porazený a ona sa stala víťazkou nad tebou. Celé šíky vojsk zoradených do boja nič nezmôžu proti tvojej moci, padajú zbrane z rúk mužov proti tvojmu zúrivému hnevu, ó, večný, a niet takého vetra, ktorý by rozptýlil zápach tvojho dychu. A predsa táto detská päta, taká ružová ako vnútro ružovej kamélie, taká hebká a mäkučká, že hodváb je v porovnaní s ňou drsný, taká maličká, že by vošla do kalicha tulipánu, táto ťa bez strachu gniavi, táto ťa vháňa do tvojej skrýše. A jej plač ťa obracia na útek, teba, čo sa nebojíš armád, a jej dych očisťuje svet od tvojho zápachu. Si porazený. Jej meno, jej pohľad, jej čistota sú kopijou, bleskom a skalou, ktoré ťa zasahujú, ktoré ťa porážajú a väznia v tvojom pekelnom brlohu. Ó, zlorečený, ktorý si odobral Bohu radosť byť Otcom všetkých stvorených ľudí!
Márne si ich však skazil, tých, čo boli stvorení nevinní, a priviedol si ich k poznaniu a k plodeniu prostredníctvom pokrivenej zmyselnosti, oberúc Boha v jeho milovanej stvorenej bytosti, aby sa stal darcom detí podľa pravidiel, ktoré keby boli rešpektované, boli by udržali na zemi rovnováhu medzi pohlaviami a rasami, a tak by sa vyhlo vojnám medzi národmi a nešťastiami v rodinách.
Keby boli poslúchali, tiež by boli spoznali lásku. Iba keby boli poslúchli, spoznali a aj by mali lásku. Získali by úplne a pokojne toto Božie vyžarovanie, ktoré od nadprirodzeného zostupuje na nižšie, aby aj telo sväto jasalo, telo, ktoré je spojené s duchom a stvorené tým istým, ktorý mu stvoril ducha.
A teraz vaša láska, ó ľudia, vaše lásky, aké sú? Buď zmyselnosť odetá do lásky, alebo neuzdraviteľný strach, že stratíte lásku manželského partnera pre zmyselnosť jeho a iných. Nie ste si nikdy istí vlastníctvom srdca manžela alebo manželky, odkedy je na svete zmyselnosť. A chvejete sa, plačete a stávate sa bláznami od žiarlivosti, niekedy aj vrahmi, aby ste sa pomstili za zradu. Inokedy ste zúfalí či apatickí, inokedy šialení.
Toto si urobil, Satan, Božím deťom. Títo, ktorých si skazil, by poznali radosť mať deti bez bolesti, radosť z narodenia bez strachu zo smrti. Ale teraz si porazený v Žene a skrze Ženu. Odteraz ten, kto ju bude milovať, znova sa stane Božím, prekoná tvoje pokušenia, aby mohol hľadieť na jej nepoškvrnenú čistotu. Odteraz, hoci matky nemôžu počať bez bolesti, budú mať ju na útechu. Odteraz ju budú mať manželky za veliteľku, čo ich vedie, a umierajúci za matku, takže bude sladké zomrieť v jej lone, ktoré je záštitou proti tebe, zlorečený, a proti Božiemu súdu.
Mária, malý hlások, videla si narodenie Syna Panny a narodenie Panny pre nebo. Teda si videla, že tí, ktorí sú bez viny, nepoznajú bolesť, keď dávajú život, ani bolesť, keď sa odovzdávajú smrti. Ale ak najnevinnejšej Božej Matke bola vyhradená dokonalosť nebeských darov, potom všetci, ktorí by v prvých rodičoch zostali nevinnými Božími deťmi, by mali možnosť plodiť bez bolestí, čo by bolo spravodlivé, pretože by sa spájali a počali bez zmyselnosti a umierali by bez trápenia.
Vznešená Božia odplata za Satanovu pomstu spočívala v tom, že priviedla dokonalosť svojho milovaného stvorenia k najvyššej dokonalosti, ktorá zničila aspoň v jednom stvorení akúkoľvek spomienku na ľudstvo vnímavé na Satanov jed, skrze ktorú prišiel na svet Syn nie z čistého objatia muža, ale z božského objatia, ktoré mení farbu ducha v extáze Ohňa.
Panenstvo Panny...!
Poď. Rozjímaj o tomto hlbokom panenstve, pri kontemplácii ktorého sa dosahujú priepastné hĺbky! Čím je biedne nútené panenstvo ženy, s ktorou sa neoženil nijaký muž? Menej ako nič. Čím je panenstvo tej, ktorá chcela byť pannou, aby bola Božia, ale dokáže byť pannou len v tele, a nie v duchu, do ktorého nechá vchádzať toľké cudzie myšlienky, a mazná sa a prijíma maznanie sa s ľudskými myšlienkami? Začína byť zárodkom panenstva. Ale ešte je to veľmi málo. Čím je panenstvo rehoľníčky v kláštore, ktorá žije iba pre Boha? Veľa. Ale stále to ešte nie je dokonalé panenstvo v porovnaní s panenstvom mojej matky.
Vždy jestvovalo nejaké spojenie, aj v tom najsvätejšom. Pôvodné spojenie medzi duchom a vinou. Spojenie, ktoré sníma len krst. Sníma, ale nevracia úplné panenstvo, ktoré mali prví rodičia pred hriechom, podobne ako žene oddelenej smrťou od manžela. Jazva zostala a bolí, občas sa ohlási a môže sa kedykoľvek znova rozrásť na ranu ako určité choroby, ktoré pravidelne vyvolávajú vírusy. V Panne nie je toto znamenie sňatého spojenia s hriechom. Jej duša je krásna a neporušená ako vtedy, keď ju Otec tvoril a vlial do nej všetky milosti.
To je Panna. Je jediná. Je dokonalá. Je úplná. Taká bola myslená. Taká bola splodená. Ostala taká. Taká je korunovaná. Večne taká. To je Panna. Je hlbinou nedotknuteľnosti, čistoty, milosti, ktorá sa stráca v hlbine, z ktorej vzišla: v Bohu, najdokonalejšej nedotknuteľnosti, čistote a milosti.
To je odplata trojjediného a jediného Boha. Proti znesväteným stvoreniam stavia túto Hviezdu dokonalosti. Proti nezdravej zvedavosti túto skromnú pannu, spokojnú iba s tým, že miluje Boha. Proti poznaniu zla túto vznešenú Nevedomú. Ona pozná len pokornú lásku. Nepozná lásku, ktorú Boh dal manželom, ba viac, nepozná ani zlú náklonnosť, dedičstvo hriechu. Pozná len ľadovú a rozpálenú múdrosť Božej lásky. Oheň, ktorý obrňuje telo ľadom, aby bolo priehľadným zrkadlom pre oltár, na ktorom sa Boh snúbi s Pannou, čím sa nepokoruje, lebo jeho dokonalosť objíma tú, ktorá ako sa patrí pre nevestu, je iba o jediný stupeň nižšie než Ženích, je mu podriadená, lebo je žena, ale bez poškvrnenia, tak ako je on."
youtube.com/watch?v=h9iUmUg4Fzs
The Glories Of Mary St. Alphonsus Liguori
The Glories Of Mary :: Miracles of the Blessed Virgin Mary-THE GLORIES OF MARY-ST- scapular-ALPHONSUS LIGUORI
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..
- Ak je podľa sektárov je ruženec modlou z dreva, aj Boha máš za modlára, keď sám Boh prikázal Mojžišovi urobiť Archu z dreva dokonca s cherubínmi zo zlata.
- Boha máš za modlára, keď prikázal Mojžišovi, aby vyrobil medeného hada?
- Boha máš za modlára, keď prikázal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom, aby si všetky budúce pokolenia robili strapce na okraji šiat. Numeri — Štvrtá Mojžišova kniha 15. Bráň sa ak to dokážeš. A neopováž sa zmazať komentár.
Výklad: Medený had niesol na sebe podobu jedovatých hadov, ale jedu v ňom nebolo. Tak isto Ježiš Kristus, hoci má naše telo a krv, predsa je to telo a krv bez jedu
Ak sa v prvej arche ukrývalo Božie slovo na kameni, v Máriinom živom tele prebývalo vtelené Božie Slovo.
Ak bol súčasťou prvej archy zázračný chlieb z neba, v tele Panny Márie spočíval Chlieb života, Ježiš. Ak sa v prvej arche nachádzala zdedená palica dávneho kňaza, v tele Panny Márie prebývala božská osoba večného kňaza Ježiša Krista.
Archa zmluvy bola vytvorená bez akejkoľvek chyby, z toho plynie, že nemôžeme pochybovať, že Panna Mária bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu.
Keď Boh prikázal, že Izraeliti majú prichádzať s prosbami k arche zmluvy, prečo je niekomu ťažké uveriť, že Boh si žiada, aby sme so svojimi prosbami prichádzali k Panne Márii?
Keď archa pomáhala v boji proti nepriateľom Izraela, určite nám Panna Mária bude pomáhať v boji proti satanovi a jeho spojencom.
Evanjelista Lukáš akoby sa inšpiroval touto starozákonnou udalosťou, keď hovorí, že Panna Mária bola u Alžbety asi tri mesiace; teda presne toľko, koľko starozákonná archa zmluvy u Obededoma.
Dokonca sa Alžbeta pýta: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Starozákonný biblický text je veľmi podobný, keď Dávid hovorí: „Akože by mohla prísť Pánova archa ku mne!“ (2 Sam 6, 9).
Pravou archou živou zmluvy je teda Panna Mária. Ona prináša v svojom lone nie kamenné tabule, ale živé Slovo; nenesie mannu, ale živý chlieb z neba Ježiša. „
Keď apoštol Ján v Zjavení hovorí o arche zmluvy, tiež nemá na mysli starozákonnú archu, ktorá sa stratila počas babylonských vojen, ale archu novozákonnú, ktorou je Panna Mária.
Už v 8. storočí sa k tejto pravde prikláňal aj Ján Damascénsky, ktorý v svojej kázni hovoril: „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako Dieťa, bývala v Božích príbytkoch.“
Archa Zmluvy (s veľkým Z) je symbolický titul Panny Márie v Loretánskych litániách, pozri Panna Mária. Výklad k modlitbe Zdravas Mária
Znaky falošných prorokov
KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ?
JEŽIŠ A MÁRIA
Mariológia
Panna Mária postrach zlých duchov
Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo
Panna Mária vzkriesila Araba
Matka všetkých národov spoluvykupiteľka
Ruženec nás zachránil! V modlitbe ruženca spoznáte…
Robil som satanistické rituály na potratových klinikách
V čom spočíva neomylnosť pápeža?
Panna Mária postrach zlých duchov
Ako viem, kedy mi hovorí Boh? Ako rozlíšiť falošné…
Svätá Panna Mária je kráľovnou a vládkyňou neba i zeme
Židovská nevyhlášená válka lidstvu
Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo
Narodenie Ježiša Krista
Pád anjelov a prenasledovanie ľudstva satanom - Má…
Sedem faktov, ktoré by mal katolík vedieť o Nanebovzatí Panny Márie

71242,5 tis.PreložiťUI

Viac

• Nahlásiť
• Vložiť
• Zmeniť príspevok
• Vymazať príspevok