o dogme obšírnejšie: Daná definícia je celkom jednoznačná, ale čo to vlastne znamená v praxi? V posledných rokoch boli mnohé pokusy bližšie preskúmať dôležitosť a význam tejto dogmy. Často krát býva dôležitosť dogmy podceňovaná samotnými katolíkmi, ktorí jej rolu mnoho krát chápu len vo význame potvrdzovania nejakého konsenzu, ktorý tu už dávno bol a všetci s ním súhlasia.

Napríklad často kontroverzná encyklika Humanae Vitae, nie je mnohými katolíkmi považovaná za neomylnú, pretože sa stretla s veľkým nesúhlasom a odmietaním aj vrámci kléru. Podľa tejto logiky, by neomylnosťou malo byť viazané len to, s čím „všetci súhlasia". Predstava je to pekná, ale hore definovaná neomylnosť je jasná a veľmi ťažko obchádzateľná, čo ako ukážem neskôr je aj zároveň jej najväčšou slabosťou.

Ktoré vyhlásenia pápežov v minulosti vlastne spadajú pod túto neomylnosť? Často býva odpoveď na túto otázku presunutá do roviny, že neomylnosť bola použitá vlastne len dva krát: v roku 1854 v dogme o Nepoškvrnenom počatí a v roku 1950 v dogme o Nanebovzatí Márie. Niektorí teológovia ešte pridajú, že sem spadá tiež dielo „Tome to Flavian" pápeža Lea I(449) a list pápeža Agáta(680) adresovaný Šiestemu koncilu.

Tento prístup má ale vážne rozpory. Za prvé ignoruje jasné znenie dogmy o neomylnosti, a za druhé predpokladá, že tak dôležitá charizma bola použitá menej ako päť krát za celých 2000 rokov.

Bolo by vhodné nájsť pôvodný zámer buly Pastor Aeternus a I.Vatikánskeho koncilu v otázke neomylnosti a zostaviť tak list možných Ex-cathedra vyhlásení, ktoré spĺňajú požiadavky, ktoré stanovila bula.

V tejto otázke je veľmi dôležitá osoba biskupa Vincenta Gassera, ktorý mal na I.Vatinkánskom koncile na starosti prezentáciu a vysvetlenie významu pápežskej neomylnosti, ktorá trvala dlhé 4 hodiny a na základe ktorej sa potom konalo hlasovanie, v ktorom túto dogmu koncil prijal. Táto reč biskupa Gassera je v podstate jediným oficiálnym komentárom dogmy neomylnosti. Sám Gasser je citovaný minimálne 4 krát priamo v samotnej konštitúcií „Lumen Gentium", v časti zaoberajúcej sa neomylnosťou.

Zaujímavé sú dve pasáže z tejto reči, ktoré dokonca naznačujú, že neomylnosť sa má týkať aj sekundárnych právd a vyhlásení, nie len priamych vyhlásení zjavenej pravdy.

Jedna skupina teológov počas tejto reči navhrhovala ustanovenie nejakej formy(modlitba za vedenie, konzultovanie s biskupmi...) , ktorou môže pápež príjsť k neomylnému rozhodnutiu a ktorá by bola súčasťou dogmy.

Biskup Gasser odpovedal: „Ale, najvýznamnejší otcovia, táto požiadavka jednoducho nemôže byť akceptovaná, pretože sa tu nejedná o niečo nové. Veď Apoštolská stolica vydala už tisíce dogmatických vyhlásení. Kde je nejaký zákon, ktorý predpisoval formu, ktorá má byť dodržaná pri týchto vyhláseniach?"

Táto reč nám objasňuje, že pokiaľ ide o výroky ex-cathedra, jednoznačne nejde len o vyššie spomínané, ako to býva často prezentované. Daných vyhlásení sú tisíce, počas celej histórie cirkvi ako to jasne pomenoval biskup Gasser.

Akékoľvek pápežské vyhlásenie týkajúce sa morálky, dogmatiky, alebo sekundárnych právd je neomylné a nereformovateľné pokiaľ spĺňa kritéria stanovené Vatikánskym koncilom. Kritéria, ktoré musí vyhlásenie spĺňať sú nasledovné:

1. Vyhlásenie musí prísť od samotného pápeža

2. Musí konať ako pastier a učiteľ všetkých kresťanov

3. Musí vyvolať svoju apoštolskú autoritu

4. Vyjadruje sa k problému alebo téme týkajúcej sa viery alebo morálky

5. Jeho vyhlásenie musí byť záväzné pre celú Cirkev.

Zhrnutie: ak niekto neprijíma dokumenty Cirkvi, tak je na mieste otázka: je takýto človek ešte katolík, ak neverí čo mu Cirkev predkladá??? Nie je!!!

A to, čo si písal ohľadne viery a poslušnosti, tak tam sa veci máju trochu ináč, ale o tom neskôr.

Dogma o pápežskej neomylnosti bola vyhlásená pápežskou bulou Pastor Aeternus v roku 1870 v čase I. Vatikánskeho koncilu. Jej znenie je nasledovné: „Kážeme a určujeme za Bohem vyjevené dogma, že rozhodne-li římský pontifex ex cathedra, to jest, využije-li své hodnosti pastýře a učitele všech křesťanů, dané jeho apoštolskými povinnostmi, vymezí doktrínu víry a morálky závaznou pro veškerou církev, s pomocí Boží, přislíbenou mu blahoslaveným Petrem, vládne neomylností, již svatý Spasitel s potěchou udělil církvi vymezením doktríny o víře a morálce, a tudíž taková rozhodnutí římského pontifika jsou nezměnitelná ve své podstatě a jsou rozhodnutím církve." - Vatikánsky koncil, Sess. IV , Const. de Ecclesiâ Christi,

To je zaujimave ako človek vie na seba zobrať Ježišove postavenie, ked chce niekoho onalepkovať rôznymi uražkami, ale ked jeho uražaju, tak zrazu zvolá cele Nebo, aby odstranili toho, kto uraža.
Prečo človek nemôže bez zbytočných privlastkov jednoducho napisať svoj nazor na temu, ale popritom musí povedať aj to, čo si mysli o osobe, s ktorou diskutuje? Keby nepriamo, ale priamo?!
kauzy-exkomunikcie-svatorecenia.webnode.sk/…/pravidla-slusne…

Tak prestaňte už konečne vedome klamať ľubica a spol. lebo ak viete že to nepovedal pápež František,ale že vraj to je údajný: citát z II. Vatikánskeho koncilu, tak prečo tu dávate to klamstvo v takom znení:(František gréckokatolíci sú druhotriedni katolíci). Koho to Pán Ježiš nazval otcom lži? tak nebuďte jeho deťmi!!! Nebudte tak podlí! Z každého slova sa budete zodpovedať v deň súdu! a tie ktoré sú proti Pápežovi, s tých dvojnásobne, lebo sú proti jeho Cirkvi

Misko3 / autor príspevku/ to už napísal za mňa :

K väčšine komentárov: Hore uvedená úvaha uverejnila všeobecne známu fotografiu ad limina 2015 (pápeža a biskupov) a citát z II. Vatikánskeho koncilu - a porovnala ich obsah. Nič viac. Tak o čom tu vlastne píšete?

pred 2 mesiacmi

TomasS... Pravda je tam kde je Zástupca Krista na zemi!
---------------------
a ta je stale vo väzení, umlčaná,... /JEHO SVATOST EM PAPEŽ BENEDIKT XVI. / a ked vychádza na verejnost je to samá pretvárka, lebo to musí tak byť ako to zrežírovali masonskí vatikanski kardinali:
Slobodomurárstvo. Nešťastie našej doby. Pôsobenie slobodomurárstva na verejnosť
a takisto aj cirkevní slobodomurári o ktorých sa píše aj vyššie ale aj tu:

MKH-Šelma podobná leopardovi 3.6.1989
--------------------------


JASNÝ ROZCHOD PÁPEŽA FRANTIŠKA S JEHO PREDCHODCAMI sv. JÁNOM PAVLOM II. A BENEDIKTOM XVI.