Boží slovo na den 1.1. A.D.2021

Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21). Pán Boh prikázal obriezku, ako zmluvu, ktorá „...bude znakom zmluvy medzi mnou a vami“ (Gen 17, 11).
Tento príkaz dal Pán Boh Abrahámovi, a Mojžišovi prikázal (Lv 12, 3), aby Izraelský ľud si chránil zákon obriezky, pretože tento zákon bol obrazom a predzvesťou nášho Krstu.
Všetko to vidíme v slovách svätého evanjelistu, kde sa Ježiš Kristus podrobil tomuto zákonu. Sám Spasiteľ nám hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Sám tento zákon doplnil, keď namiesto obriezky ustanovil sviatosť Krstu, keď nás vodou a Duchom očistil od všetkej nečistoty a doplneným a zdokonaleným Novým zákonom zjednotil nás s nebesami.
Pri obriezke bolo dané svätému Dieťaťu meno Ježiš. Keď Archanjel Gabriel predpovedal Prečistej Panne vtelenie Božieho Syna, vtedy povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Neskôr, keď sv. Jozef videl v sne anjela, tento mu povedal, že Prečistá Panna „Porodí syna a dá mu meno Ježiš...“ (Mt 1,21).
Ak niekto vysloví meno „Ježiš“, vtedy sa radujú všetci i celé nebo, a trasie sa celé peklo, pretože toto meno nosí ten, ktorý prijal na seba zákon; „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 8-12).
Ľudským slovom sa nedá vysloviť celá svätosť, sláva a sila tohoto svätého Mena. V jeho mene apoštoli robili zázraky. „...V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6) povedal sv. Peter porazenému, a ten vstal a chválil Pána. O čo prosíme v tomto mene, dostaneme, pretože sám Spasiteľ povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Pokoj tým, ktorí vzývajú meno Ježiša, pretože „...v mojom mene budú vyháňať zlých duchov...“ (Mk 16, 17) a „keď vzývame meno Ježiš, vtedy Spasiteľ spolu s nami víťazí nad satanom, preto utekajú nepriatelia, keď počujú meno Ježiš“ (sv. Justín), a „diabli sa trasú, keď počujú toto meno“ (sv. Gregor Bohoslovec). V hodine smrti je meno Ježiš našou obranou a zárukou spásy, preto sv. Prvomučeník Štefan, ktorého ukameňovali, nahlas vzýval: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7, 59), pretože vedel, že aj nám treba vedieť, že: „...niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Všetka radosť, všetka nádej je v tomto mene. „Meno Ježiš je medom mojich úst, milozvučnou ozvenou môjho ucha a radosťou môjho srdca“ (sv. Bernard).
Preto svätý apoštol Pavol nakazuje veriacim takto: „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (Kol 3, 17). Keď bude nad nami oblak biedy a nešťastia, keď z našich očí budú tiecť sĺzy, a bolesťou bude stisnutá hruď, vtedy spomeňme si na slova proroka: „A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim...“ (Ž 49, 15). Vzývajme meno Ježiš, ako ho vzýval svätý mučeník a biskup Ignác Antiochíjsky (jeho pamiatku slávime 20. decembra), ktorý pred svojou mučeníckou smrťou povedal toto: „Toto meno nemôže ustúpiť z mojich úst, ono nemôže byť vytrhnuté z môjho sŕdca.“
Nech je sláva, česť a poklona Ježišovi Kristovi, „V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2, 11-12). A nech je sláva menu Ježiš, a nech ho celý svet slávi a velebí a nech sa v tomto mene spasí každý, kto s vierou volá: „Ježišu, Synu Boží, zmiluj sa nad nami!“
V dnešný deň slávime taktiež začiatok nového kalendárneho roka. Začnime tento rok s Bohom a s vierou v lepšiu budúcnosť. Pamiatku slávenia nového roka v prvý januárový deň siaha až do rímskych dôb, keď pohania slávili tento deň v najväčšom smilstve a opilosti. A keďže aj kresťania si osvojili svätiť tento deň, preto Cirkev ustanovila na tento deň pôst (dnes nie je zaväzujúci), aby veriaci zadosťučinili Bohu za všetky zneváženia, ktorých sa dopustili pohania. I dnes na mnohých miestach Nový rok ľudia vítajú nadmerným užívaním nápojov, a pri polopohanských novoročných želaniach zabúdajú na dnešný veľký sviatok Obrezania. Pamätajme preto na to, že rok ide za rokom; čas letí ako strela a kto vie, či sa dočkáme ešte jedného nového roku. Letíme, ako kameň, pustený z hora a nezastavíme sa, až – o večnosť. Vieme, že je za nami život, možno nie celkom svätý, no nevieme, čo je pred nami a čo nás čaká.
Požehnaj Pane veniec nového roku, a my začnime nový život, život viery a dobrých skutkov, na úžitok našich duší a slávu mena Pánovho Ježiša Krista.
Modlitba: Zvelebuj, duša moja, podľa zákona obrezaného Pána.

zoe.sk/?svatci&id=178

Dnes slavíme svátek Matky Boží, Panny Marie
Maria Virgo, sancta Dei Genetrix
1. ledna, slavnost
Patron: univerzální - všech křesťanů, kteří se k ní utíkají - protože je Matkou všech.
Atributy: dítě, dům, meče, plášť, růže, růženec a mnohé další symboly související s její úlohou Panny a Matky i s jejím povýšením za královnu nebe;
jako symbolické předobrazy se uvádí: jednorožec - bájné zvíře, které se nechalo chytit jen tehdy, když položilo svou hlavu do klína panny; zelenající se hůl Aronova, věž Davidova jejíž štíty symbolizují Mariiny ctnosti; lilie; oliva; cedr; jitřní hvězda nad mořem ohlašující příchod slunce – Krista, k němuž nás vede v životních bouřích; 12 hvězd kolem hlavy, měsíc a had pod nohama P. M.
Je také znázorňována s holubicí symbolizující Ducha svatého; jako bolestná s mečem, event. se sedmi meči v srdci; její nanebevzetí v doprovodu andělů; její oslava vyobrazením korunovace Nejsvětější Trojicí. Nejčastěji však s Božským Dítětem v náruči.
V oktávě narození Páně, v den obřízky Ježíše, je slavnost svaté Bohorodičky (Theotokos) Marie. Tak ji nazvali Otcové na koncilu v Efezu, který svolal císař Theodosios II. jako 3. ekumenický koncil. Důvodem bylo vyjádření k nauce, kterou šířil Nestorius, popírající, že Panna Maria porodila Božího syna. Jeho Božství i Mariin titul Bohorodička obhájil na koncilu sv. Cyril Alexandrijský. Definoval, že Kristus je totéž věčné Slovo, Bůh z Boha, a jako Syn je věčně plozen Otcem. Zároveň, že podle těla se tento jediný pravý Boží Syn v čase narodil z Marie Panny na základě osobnostního spojení a ona má proto právo na titul Bohorodička (dnes s názvem Matka Boží)
více: catholica.cz/?id=1
obr. Palladium země české

Z denní liturgie
m.liturgie.cz/misal/08sanctoral/01_01.htm

SLAVNOST MATKY BOŽÍ, PANNY MARIE

1. čtení:
Čtení ze čtvrté knihy Mojžíšovy.
Hospodin řekl Mojžíšovi: "Řekni Árónovi a jeho synům: Tak budete žehnat izraelským synům; budete jim říkat: `Ať tobě Hospodin požehná a ochraňuje tě! Ať tobě Hospodin ukáže svou jasnou tvář a je ti milostivý! Ať Hospodin obrátí k tobě svou tvář a dopřeje ti pokoje!' Budou vzývat moje jméno nad izraelskými syny a já jim požehnám."
Nm 6,22-27

Žalm:
Odp: Bože, buď milostiv a žehnej nám!

Bože, buď milostiv a žehnej nám,
ukaž nám svou jasnou tvář,
kéž se pozná na zemi, jak jednáš,
kéž poznají všechny národy, jak zachraňuješ.

Nechť se lidé radují a jásají,
že soudíš národy spravedlivě
a lidi na zemi řídíš.

Ať tě, Bože, velebí národy,
ať tě velebí kdekterý národ!
Kéž nám Bůh žehná,
ať ho ctí všechny končiny země!
Zl 67

2. čtení:
Čtení z listu svatého apoštola Pavla Galaťanům.
(Bratři!) Když se naplnil čas, poslal Bůh svého Syna, narozeného ze ženy, podrobeného Zákonu, aby vykoupil lidi, kteří podléhali Zákonu. Tak jsme byli přijati za syny. A protože jste synové, poslal nám Bůh do srdce Ducha svého Syna, Ducha, který volá: "Abba, Otče!" Už tedy nejsi otrok, ale syn a jako syn také dědic skrze Boha.
Gal 4,4-7

Evangelium:
Lk 2,16-21