Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Mária pre beznádejných. Svätý Vincent de Paul odporúčal dať napríklad stranou iné modlitby, len nevynechávať ruženec. Svätý Alfons bol ochotný vynechať aj obed, pretože ruženec pokladal za dôležitejši.V blahorečeni sv. Jana Massiase, dominikána, čítame, že sa mu na smrteľnej posteli zjavila Panna Mária a povedala mu, že ustavičnou modlitbou ruženca vyslobodil z očistca milión štyristotisíc duší.
Ruženec nás zachránil! V modlitbe ruženca …
Pápež Gregor XVI. Nariadil, aby toto číslo bolo zaznamenané pri blahorečení na povzbudenie všetkých ctiteľov svätého ruženca. RUZENEC ZAZRAKY
- Nikto nebude „milovať Ježiša tak, ako miluje Svätá Panna Mária. Svätý Bernard.
- JEŽIŠ A MÁRIA
- Tomáš Haburaj - Exorcizmus
- Pád anjelov a veľkosť Panny Márie
- Ruženec - sila modlitby
- O svätej poslušnosti Panny Márie
- Spása celého sveta závisí od príhovoru a ochrany Panny Márie
- Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie už začalo.
- Panna Mária: najľahšia, najkratšia, najistejšia a najdokonalejšia cesta k Ježišovi.
Zázraky Panny Márie - ruženec ma zachránil pred vrahom
Prišla som, aby ste zmenili svoj život.
Proroctvo o zjaveniach v Medžugorii
Dominik Chmielewski - Víťazstvo Márie, nová Jar Cirkvi
Randall Sullivan zazrak obratenia v Medzugori
Zázraky Panny Márie
RUZENEC ZAZRAKY
Sila modlitby ruženca a ochrana Panny Márie proti sile atómovej bomby (Hirošima a Nagasaki).
celá kázeň
Eucharistia uzdravuje nemého chlapca - Matka Božia
Prečo láska stroskotáva?
Prečo majú ženy podľa biblie mlčať? Význam závoja na hlave ženy
- PANNA MARIA VZKRIESILA ARABA
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Má…
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca. Panna Má…
- Ruženec nás zachránil!
Moc mena Panny Márie
Bernardin z busty hovorí o vtáčikovi, ktorý sa naučil vyslovovať "Zdravas Mária". Keď ho raz napadol jastrab, vtáčik vyslovil "Zdravas Mária" a jastrab padol ihneď mŕtvy na zem. Boh nám tým chcel naznačiť, že ak bolo nerozumné vtáča zachránené volaním svätého Mena Panny Márie, o čo skôr bude zachránený pred satanom ten, kto hneď pri útoku vzývá Pannu Máriu.
Tak máme konať aj my, keď nás prepadnú pokušenia, hneď sa skryme pod Máriin plášť. "A ty, naša Pani a Matka," pokračuje svätec, "nás musíš chrániť, pretože po Bohu nemáme iné útočisko okrem teba, jediné ty si našej Nádej a jediná ochrankyňa, ktorej dôverujeme."
Ukončime to slovami sv. Bernarda: "Človeče, nech si ktokoľvek, buď presvedčený, že sa na tejto zemi viac potácaš na vlnách nebezpečenstva a búrok, než kráčaš po pevnej zemi. Ak sa nechceš utopiť, neodvracaj oči od tejto hviezdy Panny Márie Marie. Dívaj sa na nebeskú hviezdu, vzývaj Pannu Máriu. V nebezpečenstvách hriechov, v úzkostiach pokušenia, v pochybnostiach, pri rozhodnutiach, spomeň si, že Panna Maria ti môže a chce pomôcť, a hneď ju aj vzývaj o pomoc.
Jej mocné meno nech naplní tvoje srdce vždy dôverou a tvoje ústa nech ju neustále vzývajú. Nezblúdiš, ak s Pannou Máriou, nezídeš z cesty spasenia. Keď sa jej zveříš do ochrany.
Keď ťa ona drží, neodpadneš'. Keď ťa ona chráni, nemusíš sa báť záhuby. Keď ťa ona vedie, bez veľkej námahy dosiahneš spasenie. Skrátka: keď ťa chráni Panna Maria, iste dosiahneš kráľovstvo blažených. A zažiješ skutočné štastie už tu na zemi. Tak rob a budeš žiť!
Panna Mária nesmierne váži. Ním sa jej obnovuje radosť, ktorú zakúsila, v jej nepoškvrnenom srdci, keď jej sv. Gabriel zvestoval, že sa stane Matkou Božou. Zdravme ju často každý deň týmto posolstvom. "Zdravý ju," hovorí sv. Tomáš Kempenský, "Pozdravom anjelským, veľmi rada počuje jeho ohlas." Matka Božia sama oznámila sv. Mechtilde, že ju nikto nemôže ju pozdraviť lepšie, než uctia ak pozdravom Zdravas Mária.
Kto Pannu Máriu zdraví, toho pozdraví aj ona. Sv. Bernard kedysi počul z úst preblahoslavenej Panny celkom zreteľne slová: "Ave, Bernarda - Bud 'zdravý, Bernard! "Pozdravenie Panny Márie," hovorí Konrád Saský "je sprevádzané zakaždým nejakou Božou milosťou." Richard od sv . Vavrinca dodává: "Vari tomu, kto prichádza k Panne Márii sa slovami Zdravas Mária, môže odoprieť nejakú milosť?" Sv. Gertrudě Panna Mária prisľúbila, že jej pomôže toľkokrát v hodine smrti, koľkých Zdravasov ju pozdravia. Alan a Rupe uisťuje, že pri slovách Zdravas Mária sa celé nebo raduje, peklo sa chveje a diabol uteká. To isté dosvedčuje z vlastnej zkusenosti sv Tomáš Kempenský: kedysi sa mu zjavil diabol, ale za modlitby Zdravas Mária zmizol.
Dnes sa mnohí modliť na kolenách. Ale ty, pri zvuku zvonov na Anjel Pána si poklakni a modlil sa. Karol Boromejský na Anjel Pána zostúpil z koča alebo z koňa a modlil sa na kolenách Anjel Pána na ulici, častokrát aj v blate.
Kedykoľvek budeš počuť biť hodiny, pozdrav Matku Božiu Zdravas. Alfons Rodriguez zdravil Pannu Máriu každú hodinu; v noci, keď hodiny bili, budili ho anjeli, aby aj v tejto dobe pokračoval vo svojej pobožnosti.4. Keď vychádzaš z domu alebo sa vraciaš, pomodli sa Zdravas, aby ťa Panna Mária chránila vonku aj doma pred hriechom. V duchu objímaj a bozkavaj jej čisté nohy, ako to robia kartuziáni.5. Keď uvidíš obraz Najsvätejšej Panny, pozdrav ju Zdravas. Kto môže, nech ozdobí svoj dom krásnou mariánsku sochou, aby bola Panna Mária povšimnutá a zdravená od okoloidúcich. Sv. Alfonz
Odstupňovaná úcta k svätým,
Písmo zakazuje klaňať sa anjelom ako Bohu. (por. Dt 5, 7-9; 6, 4; Ex 20, 3-5; Kol 2, 18; Zjv 19, 10).
Primeranú česť – úctu – si však anjeli a svätý zaslúžia, lebo sú Božie stvorenia.(por. Kol 1, 16; Jn 1, 3), ktoré slúžia Bohu (por. Joz 5, 13-16; Dan 7, 10; Hebr 1, 14) a pomáhajú ľuďom (Dan 10,7n; Tob 12, 15n; Mt 1, 20; 2, 12; Hebr 1, 14). Ex 23, 21: „(Pán povedal): Maj sa pred ním (pred Pánovým anjelom) na pozore a počúvaj jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vám neprepáči vaše previnenia, veď je v ňom moje meno!“ Správna úcta k anjelom je Božím príkazom a pramení zo vzťahu anjelov k Bohu, preto nie je nejakým dôsledkom polyteizmu.
Katolícka cirkev (por. Theologická summa III., 25, 5; II-2, 103, 3; Lumen gentium 50;
KKC 347, 352, 957, 971) má odstupňovaný vzťah úcty k svätým.
Prvý stupeň je najvyšší:
1. Latria - klaňanie sa, bohopocta - patrí len Pánu Bohu.
Od bohopocty je druhovo i stupňovo odlišná dulia, ktorá je vyhradená svätcom:
2. Hyperdulia - nadúcta - patrí Matke Božej, Panne Márii.
3. Protodulia - prvotná úcta - patrí sv. Jozefovi.
4. Dulia - úcta - patrí anjelom a ostatným svätým ľuďom.
Obnova mariánskej úcty po Druhom vatikánskom koncile priviedla niektorých teológov
k novým návrhom pomenovania tejto úcty. Pretože výrazy dulia (gr. douleia = nevoľník) či hyperdulia, ktoré pochádzajú z doby nevoľníctva a feudalizmu sú už zastarané. (Tiež výraz latria, ktorým
označujeme klaňanie sa Bohu, je z gr. latreia = Boží sluha.) Tieto slová vraj silne pripomínajú pochmúrne a ťažké položenie nevoľníkov (Česlav Stanislav Bartnik).
Preto namiesto „hyperdulia“ by sa malo hovoriť – úcta, honor, česť alebo pieta Márie. (Kult
„latria“ by sa mal voči Pánu Bohu zachovať.) Tomuto návrhu však ešte veľa chýba k precíznosti
tradičného pomenovania.
Druhy kultu (úcty) k anjelom
Teológovia rozlišujú tieto páry náboženského kultu: - kult priamy (voči osobám; teda i k anjelom) a nepriamy (voči predmetom);
- kult vnútorný (len v „srdci“ človeka) a vonkajší (prejavený navonok);
- kult osobný, individuálny (konaný jedincom) a spoločný, kolektívny (konaný v spoločenstve);
- kult privátny (podľa vlastných pravidiel, neliturgický) a verejný (liturgický);
- kult plný, úplný, integrálny (zaangažuje sa celá osoba) a neúplný (čiastočný, partikulárny)
Pápež Lev X. (1513-1521) v r. 1518 sviatok anjelov strážcov oficiálne potvrdil. Od r. 1670 sa anjeli strážcovia všeobecne slávia len 2. októbra. Za čias Anzelma z Canterbury (+1109) sa začal Michal Archanjel vzývať aj ako patrón dobrej smrti – ako ochranca pred posledným diablovým útokom.
Ďalším trvalým bohatstvom stredovekého kultu bola modlitba Anjel Pána. Zložili ju františ- káni v prvej polovici 13. stor. Hoci modlitba má kristocentrický charakter, predsa obsahuje aj úctu ku archanjelovi Gabrielovi. Modlitba pripomína tri hlavné tajomstvá vtelenia Božieho Syna – zvestovanie (Lk 1, 26n), Máriin súhlas (Lk 1, 38), realizáciu tajomstva (Jn 1, 14) – doplnené troma Zdravasmi. V 14. stor. sa modlitba Anjel Pána rozšírila po celom kresťanskom Západe ako modlitba za pokoj. Ján z Boha (+1550) sa pričinil o rozšírenie úcty k archanjelovi Rafaelovi. Kresťanský novovek Pápež Pius IV. (1559-1565) dal v Ríme r. 1560 postaviť veľký chrám Maria dei Angeli k úcte siedmych anjelov. Ešte koncom stredoveku vzniklo v Ríme Spoločenstvo anjelov strážnych.
Pápež Lev XIII. (1878-1903) r. 1890 obohatil katolícku zbožnosť Modlitbou ku svätému Michalovi Archanjelovi (prvý raz bola zverejnená 18.5.1890). Modlitba sa stala veľmi populárnou a neskôr aj súčasťou záverečných modlitieb na konci svätej omše. Pius XII. (1939-1958) vyhlásil Michala Archanjela za patróna rádiológov.
Protestanti
Martin Luther (+1546) pôvodne chcel len uzdraviť prejavy mariánskeho kultu:
- v komentári k Magnifikat (r. 1524) prosil Pannu Máriu a svätých o orodovanie;
- neskôr v duchu „sola scriptura“ začal odstraňovať aj to, čo bolo pozitívne;
- uznával Efezský koncil; veril, že Mária bola panna aj po pôrode;
- svätosť Márii však bola len imputovaná – pripísaná;
- o nepoškvrnenom počatí u protestantov nemožno hovoriť, lebo to nie je v Písme;
- o nanebovzatí tiež nemožno hovoriť, lebo je to vraj proti Písmu (1 Kor 15, 23-24).
Súčasní protestanti ešte menej prijímajú mariánsku úctu ako ich zakladateľ. Protestantský
teológ Karl Bárth (+1968) tvrdil: „Efezský koncil nehovoril o Márii, ale o Kristovi... Jednomy
seľne odmietame katolícky mariánsky kult.“ Pre katolíckych teológov je tento ich postoj výra
zom náboženskej krízy: „Keď sa vhĺbime do protestantského učenia o Márii, pocítime ich veľký
nepokoj“ (Wincenty Granat, +1979).
Protestanti o Márii dnes učia:
- Mária je príkladom kresťanského života;
- netreba sa utiekať k matke Pána;
- nie je nutné uctievať Máriu, treba sa klaňať Bohu.
Mariánska úcta i spiritualita sú oficiálne zaznávané; napriek tomu sú v niektorých spolo-
čenstvách oživované.
Ekumenický dialóg v mariológii
Začiatok 21. stor. videli viacerí teológovia (Walter Kasper, Pavel Filipi) ako prechod od
ekumenickej „jari“ k ekumenickému „letu“, kde treba rátať „s miernym ochladením“. Ekume
nizmus na tomto poli je viac „mariánsky“ ako „mariologický“:
- protestantské rehoľné sestry „Sestry svätej Márie“, Nemecko – Dormstadt, od r. 1944;
- komunita v Taizé od r. 1949 (Roger Schütz, +2005);
- manifest protestantských teológov z Drážďan (r. 1970): úloha (Boží odkaz) mariánskych
zjavení a kresťania.
Ekumenickému duchu v mariológii napomáha (por. Matka Páně..., č. 70):
- viesť dialóg cestou nasmerovanou Svätou stolicou (dekr. o ekumenizme Unitatis redintegra
tio z r. 1964; Ekumenické direktórium z r. 1967; Direktórium na vykonávanie princípov a
noriem o ekumenizme z r. 1994; enc. o ekumenizme Ut unum sint z r. 1995);
- používať také termíny, ktoré správne vyjadrujú náuku, no zároveň neiritujú druhú stranu;
- nepoužívať nenávistné predsudky;
- neklásť na iných pokrstených ďalšie bremená, okrem toho nevyhnutného (por. Sk 15, 28);
- pozerať na Máriu ako na členku cirkevného spoločenstva, neizolovať ju.
Ekumenickému duchu prekáža tzv. chybný irénizmus (dohoda za každú cenu), ktorým tr
pí čistota viery (René Laurentin, +2017; Ernst Christoph Suttner). Hlavné otvorené otázky: Eu
charistia (moc, služba, zbožnosť); pápežská služba; postava Panny Márie; strach z oslabenia
vlastnej identity (inštitucionálna kríza Svetovej rady cirkví).
Svetová rada cirkví (SRC) bola založená 4.9.1948 v Amsterdame; sídli v Ženeve; združu
je asi 330 protestantských a pravoslávnych cirkví, spolu asi 400 miliónov kresťanov; Katolícka
cirkev nie je riadnym členom SRC.
Máriin fyzický vzhľad nie je známy, sama chcela byť skrytá. Panna Mária, duchovne najkrajšia ľudská bytosť, mala
pravdepodobne túto nádheru ukrytú v peknej telesnej schránke, ktorá však nevzbudzovala mimo
riadny ľudský záujem ani závisť. Extrémy, ako neobyčajná vonkajšia krása alebo výzor telesne
úbohej a skromnej, nemajú biblickú podporu.
Legendy o živote Bohorodičky
Okrem serióznych biblických správ hovoria o živote Panny Márie aj známe legendy.
Protoevanjelium Jakubovo (apokryf) bolo napísané okolo r. 140 (posledná redakcia v 4.
stor.). V celosti bolo dielo objavené (gr. originál) r. 1958; má 25 kapitol, z ktorých 8 hovorí
o Márii – o jej rodičoch a jej detstve.
Palestínska legenda (čerpá z apokryfu Transitus Mariae, ktorý napísal okolo r. 200 Leu
cius Carin) tvrdí, že Mária zomrela v Jeruzaleme ako 63 ročná a bola pochovaná v Getsemanskej
záhrade.
Sýrska legenda (text z 10. až 13. stor.) tvrdí, že Mária odišla s Jánom evanjelistom do
Efezu (asi r. 43) a tam zomrela v lokalite Meryem Ama.
v>
Magistérium
Dogma: „Mária je skutočne a vo vlastnom zmysle Božou Matkou.“
Por. Mt 1, 18; Efezský koncil, r. 431, DH 252; konštit. Lumen gentium 56; KKC 501.
Materstvo sa vždy týka dvoch osôb, a preto má interpersonálny charakter. Zároveň sa do
týka ľudskej prirodzenosti i ľudskej existencie. Matka „tela“ ustanovuje „protológiu“ celého
človeka s jeho prirodzenosťou, s dušou i osobou.
Máriino prostredníctvo v dejinách spásy má materskú povahu. Tým, že Mária je Matkou
Božou a zároveň matkou ľudí je aj prostredníčkou. Titul Matka Cirkvi zaviedol pápež Pavol VI.
(1963-1978) r. 1964.
Liturgický sviatok Bohorodičky sa začal sláviť po Efezskom koncile (r. 431)
v Jeruzaleme dňa 15. augusta. Pápež Pius XI. (1922-1939) ho v r. 1931 preložil na 11. október.
Po Druhom vatikánskom koncile (r. 1969) bol prenesený na 1. január.
Cirkevný obsah náuky o Máriinom materstve
Katolícka cirkev náukou o Máriinom materstve vyznáva:
- Panna Mária porodila vteleného Božieho Syna ako človeka; skutočne, historicky.
Katolícka cirkev touto náukou nikdy netvrdila:
- Mária zrodila Božiu prirodzenosť, Božiu podstatu, „Boha“ ako takého.
- Mária porodila v Betleheme celú Najsvätejšiu Trojicu.
- Mária je akási bohyňa (blud kolyridiánov, 4. stor.).
Dôstojnosť Matky Božej
Základom dôstojnosti Panny Márie je jej úloha – Matka Božia. Scholastici učili, že dô-
stojnosť tvora je tým väčšia, čím je tvor bližšie k Bohu (por. Tomáš Akvinský, Theologická
summa, II-2-1., 103, 4, 2). Mária mala výnimočne blízky vzťah ku každej božskej osobe.
1. Vzťah k Ježišovi, Synovi Božiemu.
Matka a dieťa majú úzky osobný, pokrvný i citový vzťah. Otcovia vyznávali: „Telo Ježišovo
je telo z Márie!“
2. Vzťah k Bohu Otcovi.
Vzťah Márie a nebeského Otca je mimoriadny, lebo ten istý Ježiš, ktorý sa z nej narodil, je
večným Synom nebeského Otca.
3. Vzťah k Duchu Svätému.
v>
Duch Svätý si vyvolil Máriu za svoju panenskú nevestu a špeciálne ju omilostil. Zázračne v
nej spôsobil, že počala Syna bez pričinenia muža. Maximilián Mária Kolbe (+1941) učil, že
„Mária je transparenciou Ducha Svätého.“
Narodenie Božieho Syna – trojaký fakt
Teológia učí o trojakom narodení Ježiša Krista, Božieho Syna v dejinách spásy:
1) Z Otca pred vekmi (náuka o Najsvätejšej Trojici).
2) Z Panny Márie v plnosti času (kristológia a mariológia).
3) Z milosti v duši človeka, a to prostredníctvom viery a krstu (graciológia, sakramentológia).
Výsady (privilégiá) Matky Božej
Pápež Pius XII. (1939-1958) v enc. Ad coeli reginam (r. 1954) učil, že Stvoriteľ spojil s
Božím materstvom Márie rad mimoriadnych výsad.
Výsady Matky Božej v náuke Katolíckej cirkvi (Pavol Kandera, +2004):
1) Mária je dokonale svätá svojím vznikom (nepoškvrnené počatie).
2) Mária je dokonale svätá svojím životom.
3) Mária je stále panna.
4) Mária je vzatá do neba s telom i dušou.
5) Márii patrí mimoriadna úcta – hyperdúlia.
Mária – dokonale svätá, svätý vznik (nepoškvrnené počatie)
Svätosť je spoločenstvo s Bohom prostredníctvom lásky (por. KKC 773). Svätosť je pri
blíženie sa k Bohu. Tomáš Akvinský (+1274) učil, že čím je niečo bližšie k princípu, tým viac z
účinkov princípu prijíma (por. Theologická summa III., 27, 5; II-1. 3, 8; III. 7, 2).
Teológia pozná dva pohľady na svätosť:
Negatívny pohľad – bezhriešnosť, t.j. nemať žiaden hriech.
Pozitívny pohľad – (ontologický vzťah) – mať Boha, mať posväcujúcu milosť;
(morálny vzťah) – plniť Božiu vôľu (prevládajúci pohľad na Západe).
Dokonalá svätosť Panny Márie má dve teologické dimenzie: Máriin svätý vznik a jej svä-
tý život.
Sväté písmo
Zjavenie hovorí o nepoškvrnenom počatí Márie nepriamo. Podľa proroka (Jer 1, 5) Bo-
žiemu povolaniu vždy predchádza príprava. Isto aj Mária bola Bohom na úlohu Bohorodičky
vopred pripravená (por. KKC 489, 772). Dôstojnosť nekonečne svätého Syna – „Svätý svätých“
(Dan 9, 24), „svätý Boží Syn“ (por. Lk 1, 35) – vyžadovala dokonale svätú matku.
Gn 3, 14-15: „Tu povedal Pán, Boh, hadovi: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Ef 5, 27: „(Kristus) si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho
podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ Exegéza: Panna Mária je uskutočneným pre
dobrazom Cirkvi, por. konštit. Lumen gentium 53, 63; KKC 976.
Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Exegéza: Titul „Mi
lostiplná“ je pomenovaním osoby; biblisti poukazujú na Ef 1, 3-14, kde sa hovorí o svätom
a nepoškvrnenom požehnaní v Kristovi ešte pred stvorením sveta a na Ef 5, 27. Obe časti
pozdravenia sa navzájom objasňujú: „Mária je plná milosti“, pretože „Pán je s ňou“.
Otcovia nehovorili o nepoškvrnenom počatí. Rozvíjali však úvahy, ktoré k dogme viedli.
1. Presvedčenie o najväčšej Máriinej svätosti
Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí
a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil
z bludu polyteizmu“ (Apologia 15). Aj iní otcovia nazývali Máriu „Hagia parthenos“ - „Svätá
panna“.
Efrém Sýrsky (+373) vo viacerých básňach tvrdil, že Mária je rovnako nepoškvrnená ako Kris
tus.
Ambróz (+397) nazýval Pannu Máriu „Svätá Mária“.
Proklus Carihradský (+446), patriarcha, bezhriešnosť Márie rozšíril aj na jej príchod na svet.
Sofrónius, jeruzalemský biskup (+638), prvý nazval Máriu „Panhagia“ - „Celá svätá“ (Oratio 2
in Annuntiatione). Titul Panhagia používali aj ďalší východní otcovia: Anastáz Antiochijský
(+599), Sermo 2 de Annuntiatione 2; Andrej Krétsky (+c.720), Canticum in Beatae Virginis
Nativitate 4). Germán Carihradský (+733) sa zamýšľal aj na ochranou Márie pred dedičným
hriechom, por. Homilia in Annuntiatione Deiparae.
Prečo Ježiš nazval svoju matku „žena“?
Ježiš založil cirkev na apoštoloch a pekelné brány ju nepremôžu. Cirkev nie je fyzická budova, budova má posvätný charakter ako za čias Ježiša. Aj Ježiš sa rád zdržiaval v chráme.
Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby Matúš 21:13. Ich obety budú prijaté na mojom oltári v chráme, veď môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy. Izaiáš 56:7 atď.
Keď rodičia hľadali Ježiša, kde ho našli ??? Nie v lese ani doma, ale zas v chráme. Po troch dňoch ho našli v chráme. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu. On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam (chráme), kde ide o môjho Otca? Lebo ho našli v chráme. Lukáš 2:49
Opakujem Ježiš založil cirkev na apoštoloch s chybami. Peter ho zaprel, Judáš ho zradil. Takže ani hriechy, a zrady apoštolov a kresťanov do konca sveta, nezničia cirkev katolícku. Preto Ježiš povedal: a pekelné brány cirkev nepremôžu! Kto ponižuje Cirkev beda, toho Boh poníži.
SVÄTÍ SA VŽDY MODLILI, MODLIA A BUDÚ MODLIŤ RUŽENEC
Svätí by radšej zomreli, než by žili bez ruženca. Vskutku radikálne tvrdenie. Ale svätí sú všetci radikálni. Existuje mnoho príkladov svätých, ktorí aj v súčasnej dobe neváhali zomrieť s ružencom v rukách. V dvadsiatych rokoch 20. storočia vypuklo v Mexiku povstanie, ktoré neskôr prerástlo do vojny.
Svätý Miguel de la Mora, člen Kolumbových rytierov, prelial krv, keď ho zastrelili uprostred modlitby ruženca.
Blahoslavený Miguel Pro bol počas toho istého konfliktu umučený pre vieru a zabitý popravnou čatou. Ako stál pred namierenými hlavňami, roztiahol ruky a napodobnil Ježiša visiaceho na kríži. V jednej ruke držal kríž, v druhej ruženec, a skôr ako zaznel výstrel, zvolal: „Viva Cristo Rey!"
A neboli sami. Príbeh blahoslaveného saleziána Jozefa Kowalského, ktorého v roku 1941 zatklo gestapo a uväznilo v koncentračnom tábore v Osvienčime, je podobný. Pri jednom z nástupov sa stalo, že strážnik otcovi Jozefovi vyrazil z rúk ruženec a prikázal mu, aby ho pošliapal. Keďže odmietol, stráže ho najprv surovo mučili a krátko nato utopili v stoke.
Avšak nie všetci ružencoví svätí sú mučeníkmi. Svätý Anton Mária Claret, ktorý sa stal biskupom Kuby, vyžadoval od všetkých kňazov svojej diecézy, aby sa so svojimi farníkmi každú nedeľu a sviatok modlili ruženec.
O jeho viere v moc ruženca svedčia jeho slová:
„Od roku 1208, keď slávny svätý Dominik naučil ľudí každodennej modlitbe ruženca, sa nenašiel svätec či človek vynikajúci vo vedomostiach a čnostiach, ani uvedomelé náboženské spoločenstvo či usporiadaný seminár, ktorý by zanedbával ružencovú pobožnosť.
Všetci svätí poznali moc ruženca. Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, svätý Pio z Pietrelciny, blahoslavený Jakub Alberione a svätý Josemaría Escrivá, tí všetci ruženec prakticky nepúšťali z rúk. Svätý Josemaría Escrivá o ňom dokonca za jediný deň napísal celú knihu!
Chcem ti snáď týmto všetkým naznačiť, že svätí nemali s modlitbou ruženca nijaké problémy? Samozrejme, že nie! Aj svätí sú len ľudia a myšlienky sa im rozbiehajú rovnako ako nám všetkým. Samotný svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu pripustil, že je prirodzené, keď sa nám počas modlitby ruženca myšlienky občas zatúlajú. Presnejšie napísal:
,, ...hoci by ste mali počas celého ruženca bojovať s rozptýleniami, bojujte dobre, so zbraňami v ruke: to znamená, neprestávajte odriekať ruženec ani vtedy, keď vám to spôsobuje námahu a keď si vôbec nepripadáte zbožný. Viem, je to tvrdý boj, ale pre vernú dušu nesmierne užitočný."
S modlitbou ruženca zápasila aj svätá Terézia z Lisieux. V jej slovách môžu nájsť útechu mnohí, ktorí sa túto modlitbu nemodlia bez ťažkostí:
„Mám pocit, že sa ruženec modlím veľmi nedokonale! Snažím sa celou mysľou rozjímať nad jeho tajomstvami, ale nedokážem sa dobre sústrediť. Môj nedostatok zbožnosti ma dlho trápil, privádzal ma do rozpakov... Ale teraz už nebývam taká smutná, pretože verím, že Kráľovná nebies, ktorá je tiež mojou Matkou, vidí moje dobré úmysly a prijíma ich."
Podobne aj svätá Matka Tereza z Kalkaty, ktorá v modlitbe zakúsila mnohoročné duchovné sucho, ani jeden deň nevynechala ruženec. Poznala jeho moc, takže či už mala počas tejto modlitby dobré či zlé pocity, modlila sa denne a dbala na to, aby rovnaký zvyk dodržiavali aj jej rehoľné spolusestry:
„Keď chodíme po uliciach kdekoľvek po svete, sestry [Misionárky lásky] nosia v rukách korunu ruženca. Panna je našou silou a našou ochranou."
Už viac než osemsto rokov spočíva ruženec v rukách svätých, pretože vedia, že bojujú proti zlu, a v tomto boji nikdy neskladajú zbrane. Každý deň preberajú v prstoch požehnané zrniečka ruženca a rozjímajú nad svätými tajomstvami Ježišovho života. Ak chceš byť svätým, mal by spočinúť aj v tvojich rukách.
10 zázrakov ruženca/Donald H. Calloway
Modlitba za kňazov
Ježišu môj, prosím za celú Cirkev, udeľ jej lásku a svetlo svojho Ducha. Udeľ moc kňazským slovám, aby sa zatvrdilé srdcia kajali a navrátili k tebe Pane. Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti.
Ó, Božský a Najvyšší kňaz, nech ich sila tvojho milosrdenstva sprevádza všade a chráni ich od nástrah a osídel, ktoré diabol neprestajne nastavuje na kňazské duše.
Nech moc tvojho milosrdenstva, ó, Pane, zničí a navnivoč obráti všetko, čo by mohlo poškvrniť svätosť kňaza, lebo ty všetko môžeš. Ježišu, môj najdrahší, prosím ťa o víťazstvo Cirkvi, o požehnanie pre Svätého Otca, celé duchovenstvo, o milosť obrátenia zatvrdilých hriešnikov.
O zvláštne požehnanie a svetlo ťa prosím, Ježišu, pre kňazov u ktorých sa budem v živote spovedať. Amen.
(Modlitba Svätej sestry Faustíny. Denníček 1052, 240)
Ruženec - sila modlitby
Zázraky Panny Márie - ruženec ma zachránil pred vrahom Ted Bundy/ The Rosary and it's Power
- Ako rozpoznať manipulátora a diabla? Ako rozpoznať manipulátora a diablom
Panna Mária dokonale svätá, svätý život - Sväté písmo
Písmo dosvedčuje, že Mária je Bohom pripravená a povolaná na jedinečnú a najvzneše
nejšiu úlohu v dejinách spásy.
Lk 1, 30-32: „Anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna
a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho.“ Exegéza: Mater
stvo Márie – Bohorodičstvo – je základom všetkých Máriiných výsad.
Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Exegéza: Anjel ne
pozdravil hebrejsky (šalom), ale grécky (chaire), čo znamená zdravas – raduj sa. Tak naviazal
na proroctvo Sof 3, 14. 17: „Plesaj, dcéra Siona, jasaj, Izrael, teš a raduj sa z celého srdca...
Uprostred teba je Pán, tvoj Boh“. „Milostiplná“ je pomenovaním mimoriadne svätej osoby.
Obe časti anjelovho pozdravenia súvisia: „Mária je plná milosti“, pretože „Pán je s ňou“. „Pl
ná milosti“ je celý život – celkom odovzdaná tomu, ktorý prichádza prebývať v nej a ktorého
ona dá svetu (Benedikt XVI., 2005-2013). Mária, do ktorej prišiel bývať sám Boh (aj fyzic
ky), je „Božím stánkom medzi ľuďmi“ (Zjv 21, 3).
Lk 1, 38: „Mária povedala: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Exegé-
za: Mária najprv uvažuje nad Božím slovom (Lk 2, 19. 51) a potom plne súhlasí s vôľou Otca,
s vykupiteľským dielom svojho Syna a s každým vnuknutím Ducha Svätého – je mimoriadne
svätá; je najvynikajúcejšou a celkom jedinečnou členkou Cirkvi, por. konštit. Lumen gentium
53, KKC 967.
Lk 1, 42. 45: „(Alžbeta) zvolala veľkým hlasom: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je
plod tvojho života... Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Exegé-
za: Abrahám sa pre vieru stal požehnaním „pre všetky národy zeme“ (Gn 12, 3); Mária sa pre
vieru stala Matkou veriacich (vďaka nej všetky národy zeme dostávajú Ježiša, por. KKC
2676). Výrazy „požehnaná“ a „blahoslavená“ poukazujú na Máriinu osobnú svätosť. Mária je
uskutočneným predobrazom Cirkvi, ktorá je „svätá“ (por. konštit. Lumen gentium 53, 63;
KKC 976). Veď „(Kristus) si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky,
ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená“ (Ef 5, 27).
Tradícia
Otcovia Východu i Západu výslovne hovorili, že Panna Mária nespáchala osobný hriech. Niekto
rí východní otcovia – Origenes (+253), Ján Zlatoústy (+407), Cyril Alexandrijský (+444) –
mysleli, že Mária mala osobné chyby. Napr. Origenes sa domnieval, že Mária zapochybovala
pod krížom (tak vysvetlil proroctvo, že jej dušu prenikne meč; por. Lk 2, 35). Boh to vraj do
pustil, aby mal z čoho Máriu vykúpiť (por. Homilia in Lucam 17).
Origenes (+253): „Ježiš predstavuje prvého čistého u mužov, Mária u žien“ (Contra Celsum 1,
34). „Keď Mária povedala, hľa, služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova, to
ako keby povedala Bohu: Som nepopísaná tabuľa; nech božský Pisateľ napíše, čo chce, nech
Pán všetkého urobí so mnou, čo len chce“ (por. Commentarius in Lucam 18).
Efrém Sýrsky (+373): „Ty a tvoja matka ste jediní, ktorí ste celkom krásni v každom ohľade.
Lebo na tebe, Pane, niet žiadnej škvrny. A niet žiadnej škvrny ani na tvojej matke“ (Carmina
Nisibena 27).
Augustín (+430): „Všetci ľudia sa musia priznať k hriechu s výnimkou svätej Panny Márie, kto
rú pre česť Pána celkom vynechávam, keď je reč o hriechu“ (De natura et gratia 36, 24).
„Mária je blahoslavenejšia preto, že uverila v Krista, ako preto, že počala Kristovo telo“ (De
sancta virginitate 3, 3).
Sofrónius, jeruzalemský biskup (+638) zaviedol titul „Panhagia“ - „Celá svätá“, Oratio 2 in
Annuntiatione 18.
Ján Damaský (+749): „Predurčil ju Otec, no navštívila, očistila, posvätila a takpovediac pokropi
la ju posväcujúca sila Ducha“ (Encomium in Dormitionem Dei Genetricis Semperque Virginis
Mariae, Homilia I, 3).
Rozumová úvaha
Stvorenia môžu byť sväté len svätosťou danou od Boha. Boh a jeho milosť môžu byť
v ľuďoch i anjeloch, ak mu tieto osobné bytosti dajú „priestor“ (por. Zjv 3, 20). Mária tento
priestor celkom prenechala Bohu.
Máriina svätosť je dokonalá a ojedinelá. Mária vynikala pokorou (chudobou ducha – t.j.
uznala, že všeko má od Boha a len od neho môže všetko čakať – Mt 5, 3); por. „služobnica Pá-
na“ – Lk 1, 38; ponížená služobnica – Lk 1, 48). „Máriina veľkosť je v jej pokore“ (Matka Tere
za, +1997). Podľa tradície „pokora je základ čnostného života“.
Máriina svätosť však nie je taká veľká, aká je Kristova svätosť. Tomáš Akvinský (+1274)
učil, že Mária mala po Kristovi najväčšiu plnosť milosti, väčšiu ako všetci ostatní (por. Theolo
gická summa III., 7, 2, 1), bola pred Bohom najviac čistá (por. Theologická summa II-1., 81, 5, 14
3; III., 27, 2, 2) a kvôli prvotnému posväteniu bola navždy uchránená od každého osobného hrie
chu (por. Theologická summa III., 27, 4).
Kristova svätosť je podstatná (najmä z hypostatickej únie).
Máriina svätosť je akcidentálna (z posväcujúcej milosti; je vykúpená Ježišom Kristom).
Mária bola v každom okamihu plná svätosti (kvantita duše), ale vo svätosti mohla stále
rásť vďaka viere, nádeji a láske (por. konštit. Lumen gentium 58; kvalita duše). Metaforické vy
jadrenie „plná milosti“ obsahuje totiž dva prvky: statický (kvantita) a dynamický (kvalita).
Z plnosti Máriinej svätosti možno vyvodzovať ďalšie nadprirodzené danosti. Avšak nie
je odôvodnené pripisovať jej aj blažené videnie Boha, či užívanie rozumu od počatia, či dokona
lé poznanie Ježiša (Syna pozná iba Otec, por. Mt 11, 27) a ďalšie profánne vedomosti.
Magistérium
Materiálna dogma: „Panna Mária je najsvätejšia zo všetkých stvorení.“
Por. Lk 1, 28. 38. 42. 45; Tridentský koncil, r. 1546, DH 1516; exhort. Marialis cultus
15; KKC 492 a 493.
Karl Rahner (+1984): „V dokonalej svätosti Panny Márie Cirkev anticipuje víťazstvo
Božej milosti nad hriechom na konci čias.“ Miera svätosti Márie je tak vzdialená od Kristovej
svätosti, ako je vzdialená dôstojnosť Bohorodičky od hypostatickej únie. No na druhej strane je
miera svätosti Márie tak vysoko nad svätosťou ostatných tvorov, anjelov a svätých ľudí, ako
vysoko prevyšuje dôstojnosť Bohorodičky nadprirodzené prednosti týchto tvorov.
Niektorí učia, že Mária (po zvestovaní) ani nemohla zhrešiť pre dôstojnosť Bohorodičky.
Ak by to bolo tak, išlo by o mimoriadnu milosť, lebo Mária ešte žila v stave skúšky.
Definitívna pravda: „Mária bola v dôsledku zvláštneho privilégia Božej milosti po celý život
oslobodená od každého osobného hriechu.“
Por. Lk 1, 28. 38. 42. 45; Tridentský koncil, r. 1546, DH 1516; konštit. Lumen gentium
56; exhort. Marialis cultus 11; KKC 492 a 493.
Už u svätých Otcov sa ujal zvyk nazývať Bohorodičku celou svätou a bez akejkoľvek
škvrny hriechu, sťaby nové stvorenie, dielo Ducha Svätého.
Tí, ktorí túto pravdu neuznávajú, dôvodia tým, že ide o akýsi „mariánsky doketizmus“,
ktorý stavia Máriu mimo ľudskú prirodzenosť. Treba rozlišovať medzi prirodzenosťou a osobou.
Mária mala celú ľudskú prirodzenosť, ale jej konkrétna ľudská osoba bola uchránená od poškvr
ny hriechu. Mária nebola vykúpená „od prirodzenosti“, ale „od hriešnosti“.
Veľa teológov je presvedčených, že Mária bola od svojho počatia oslobodená od hriešnej
žiadostivosti. Tomáš Akvinský (+1274): „Jej zmyslové sily boli úplne podriadené vláde rozumu“
(Theologická summa III., 27, 3). Avšak jej možnosť zasluhovať tým nebola obmedzená. Mária
zasluhovala svojou láskou k Bohu, k blížnym a inými čnosťami.
(Theologická summa III., 27, 3).
Máriina krásna a príkladná zbožnosť je ovocím jej dokonale svätého života. Máriina
zbožnosť je založená na ideálnom, ničím nepoškvrnenom matersko – synovskom vzťahu (por.
Matka Páně. Památka, přítomnost, naděje, č. 53), ktorým predchádza tajomstvo Cirkvi (por.
Matka Páně..., č. 54). Mária – ako panenská Matka Božia, ako Jozefova manželka, ako Matka
Cirkvi – je pre ľudstvo vzorom viery (oblasť náuky), nádeje a poslušnosti (oblasť zbožnosti),
por. konštit. Lumen gentium 65-67, exhort. MC 57, enc. Redemptoris Mater 42-44. Z Máriinej
výnimočnej zbožnosti sa zrodila mariánska zbožnosť.
V rámci kresťanskej i ženskej zbožnosti je správne hovoriť aj o mariánskej zbožnosti ako
o najkrajšom rozmere celej kresťanskej spirituality. Mariánska zbožnosť patrí k podstate kres-
ťanského kultu (por. exhort. Marialis cultus 56) a je trojvrstvová – trojičná, ekleziálna 15
a kristologická (por. exhort. MC 25). Veriaci, ktorí si uctievajú a napodobňujú Máriu, pestujú
mariánsku zbožnosť
v>
Význam dokonalej Máriinej svätosti
Dokonalá Máriina svätosť má najprv trojičný (kristologický, soteriologický, paschálny,
pneumatologický), potom mariologický, a napokon ekleziologický význam.
1. Trojičný (božský) význam. Každá svätosť stvorenia pochádza od Boha (Otca, Sy
na, Ducha Svätého) ako nezaslúžený dar pre zásluhy Ježiša Krista z prítomnosti Ducha Svätého.
Dôstojnosť nekonečne svätého Syna vyžadovala dokonalú svätosť jeho matky; tá stvorená svä-
tosť (v ktorej sa Mária nachádzala po celý život) bola anticipáciou a prvotinou spásneho pôsobe
nia Kristovho veľkonočného diela rozdávanou Duchom Svätým.
2. Mariologický význam. „Pán v Márii“ (por. Lk 1, 28) spôsobil jej svätý vznik (milosti
plná) a svätý život (požehnaná, blahoslavená). „Pán v Márii“ ovplyvnil celé jej konanie aj jej
jedinečnú úlohu v diele spásy. Mária je právom prvá a najdokonalejšia kresťanka ozdobená vý-
sadami.
3. Ekleziologický význam. Mária je Predobrazom Cirkvi (por. Ef 5, 27; konštit. Lumen
gentium 63). Cirkev môže už teraz (v Márii) vidieť a kontemplovať stav, ktorý má sama dosiah
nuť. Z jedinečného vzťahu „Mária a Cirkev“ vyplýva:
- Boh štedro dáva spasiteľnú milosť pre posvätenie každého človeka.
- Mária je pre ľudí vzorom viery, nádeje a lásky.
- Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena); modlime sa s ňou a k nej (pre jej jedi
nečnú spoluprácu s pôsobením Ducha Svätého); modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou
modlitbou; tak si človek „berie Máriu k sebe“, por. Jn 19, 27; KKC 2679.
Každý veriaci môže v Márii kontemplovať naplnenie svojho osobného povolania, pretože
jej svätosť poukazuje na dôstojnosť človeka – muža i ženy, ešte poznačených hriechom, ale za
chránených v nádeji, ktorá každému umožňuje smelo sa postaviť k úlohám života.
Dokonalá svätosť – privilégium, ktoré Máriu odlišuje od všetkých ľudí –, nevzďaľuje
Máriu „od sveta“, naopak približuje ju svetu a napomáha mariánskej zbožnosti. Zatiaľ, čo hriech
rozdeľuje, Máriina čistota približuje a spája. Vidieť to na pútnických miestach, kde nesmierne
zástupy prichádzajú k Máriiným nohám, aby jej zverili to najintímnejšie, čo každému leží na
srdci (pápež Benedikt XVI., 2005-2013).
Mária – vždy Panna
Pojem „čisté srdce“ v širšom zmysle slova znamená nemať hriech, byť svätý. V úzkom
zmysle slova znamená nemať hriech proti 6. a 9. prikázaniu (oblasť pohlavnosti). Ak je takáto
čistota dokonalá, volá sa panenstvo.
Boží nárok na panenstvo súvisí s absolútnou Božou dominanciou. Boh má rád, veci nepo
rušené a nepoužité: „(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení“ (Prís 22,
11). „Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti“ (Ef 6, 24). „Ná-
jdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte“ (Mk 11,
2).
Por. aj Prís 2, 7; 11, 3; Múd 2, 23; 1 Sol 5, 23; Jak 1, 4; 1 Pt 3, 4.
Nikto, okrem Boha, nemôže požadovať, aby sa veľký a dobrý dar pohlavnosti správne nepoužil.
Panenstvo pred pôrodom (ante partum)
Máriin titul „vždy Panna“ – „aei parthenos“ vznikol v 3. stor. na Východe a v 4. stor. ho
prijal aj Západ (Andrej Slodička). Byzantská ikonografia trojnásobné panenstvo Bohorodičky
vyjadruje troma svetlými hviezdami – na čele a pleciach (Henri J. M. Nouwen). Klasická teoló-
gia od r. 649 (Lateránska synoda, DH 503) oficiálne delí trvalé panenstvo Márie na tri časové
úseky:
1. Panenstvo pred pôrodom (ante partum; lat. parere - rodiť).
2. Panenstvo pri pôrode (in partu).
3. Panenstvo po pôrode (post partum).
Sväté písmo
Zjavenie výslovne hovorí o zázračnom – panenskom počatí Ježiša.
Iz 7, 14: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Exegéza: Hebrejské slovo
alma (panna, deva) je už v Septuaginte preložené ako panna. Aj novozákonný inšpirovaný au
tor poukázal na to, že v texte ide o skrytý a hlbší zmysel (por. Mt 1, 22-23). Proroctvo v r. 733
pr. Kr. povedal Izaiáš judskému kráľovi Achazovi. Vtedy asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. (745-
727 pr. Kr.) ohrozoval malé palestínske štáty. Achaz nevedel, ku komu sa má pridať –
k sýrsko-izraelskej koalícii či k Asýrii. Izaiáš mu kázal, aby ostal neutrálny – Boh mu to po-17
tvrdí aj znamením. Achaz (na oko zbožný) viac dôveroval sebe (spojil sa s Asýrskom), a nie
Bohu.
Lk 1, 34-35: „Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpo
vedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“
Mt 1, 18: „Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by začali spolu bývať,
ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“ Exegéza: Mária je predobrazom Cirkvi aj ako Ne
vesta, na ktorej niet škvrny ani vrásky (por. Ef 5, 27). Nevesta – Cirkev odpovedá svojím da
rom lásky na dar Ženícha – Krista (por. Zjv 19).
Lk 1, 26-27: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá
Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo
Mária.“
v>
Panenské počatie sa vyskytuje vo Svätom písme len raz, a to iba v Ježišovom prípade.
Texty Písma dosvedčujú, že počatie z Ducha Svätého je historická skutočnosť, a nielen teolo
gúmenon (symbolická predstava nachádzajúca sa najčastejšie v mytológiách).
Ježišove rodokmene, dve odlišné genealógie (Mt 1: od Abraháma po Ježiša Krista; Lk 3:
od Ježiša k Adamovi) dokazujú: - že Ježiš je skutočný človek; - že Ježiš nepochádza od muža.
Máriin syn je novým stvorením z Ducha Svätého (pápež Benedikt XVI., 2005-2013).
Tradícia
Panenstvo Panny Márie pred pôrodom bolo všeobecne prijímané. Otcovia tvrdili: „Čo
bolo u Izaiáša napísané a predpovedané, stalo sa!“
Ignác Antiochijský (+117): „Buďte pevne presvedčení, že náš Pán je – naozaj z Dávidovho rodu
podľa tela (por. Rim 1, 3); Božím Synom podľa vôle a moci Božej (por. Jn 1, 13); opravdivo
narodený z Panny“ (List Smyrňanom 1, 1).
Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí
a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil
z bludu polyteizmu“ (Apologia 15).
Irenej (+202): „Tento Kristus, ktorý ako Logos bol u Otca, bol zrodený Pannou“ (Výklad apoš-
tolského kázania 53).
Atanáz (+373): „Panna, čistá na tele i duši. Vďaka tebe bol nájdený ten nekonečný dar! Čistota
je odevom anjelov, korunou archanjelov, hrdosťou serafínov! Odkiaľ deti ženy obsiahli taký
dar, ako nie od Tej, čo sa priodiala čistotou? Ľudskí synovia, čo sa zakrátko rozpadávajú
v hroboch, na zemi sa obliekajú do slávy anjelov. Vďaka ti, Matka Života, dostali sme taký
veľký dar! (Homilia contra Arianum).
Efrém Sýrsky (+373): „Matka Božia bola panna pred, v i po pôrode“ (Carmina Nisibena 27, 8).
Cyril Jeruzalemský (+386): „Bolo potrebné, aby najčistejší a učiteľ čistoty vyšiel z čistých kom
nát. Ak ten, ktorý u Ježiša je dobrým kňazom, zdržuje sa od ženy, či mohol sám Ježiš vyjsť
z muža a ženy? Veď ty si ma – hovorí žalmista – vyviedol z lona (Ž 22, 10). Venuj pozornosť
výrazu „vyviedol si ma z lona!“ Je tu poznamenané, že bez muža bol vzatý a zrodený z lona
a tela Panny. Totiž pri manželskom spojení je narodenie iné“ (Catecheses illuminandorum 12,
25).
Ambróz (+397): „Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš
narodil z panny mimoprirodzene? (De misteriis 52-54). „Máriina milosť bola taká veľká, že si
panenstvo nepodržala len pre seba, ale dopriala ho aj tým, u ktorých videla, že bude ozdobou
neporušenosti“ (De institutione virginis).
Augustín (+430): „(Mária) bola panna pri počatí svojho Syna, panna v tehotenstve, panna pri
kojení, panna vždy“ (por. Sermones 186, 1). „Panna počala, panenstvo si zachovala, Panna
zostala“ (Sermo 51, 11, 18). Augustín r. 401 vysvetlil verš Máriinej otázky (Lk 1, 34) tak, že
Panna Mária mala sľub panenstva (por. De sancta virginitate IV, 4). 18
V 20. stor. sa výklad zmenil tak, že Mária asi sľub panenstva nemala (sľub panenstva je
kresťanská a nie židovská výsada). Pápež Ján Pavol II. (1978-2005) sa však 7.8.1996 postavil za
tradičný výklad Augustína. Vyhlásil, že Panna Mária pod vplyvom zvláštnej milosti urobila ešte
pred zvestovaním osobné rozhodnutie ostať pannou.
Sväté písmo
Zjavenie výslovne hovorí o zázračnom – panenskom počatí Ježiša.
Iz 7, 14: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.

157207,7 tis.Preložiť

Viac

• Nahlásiť
• Sociálne siete
• Vložiť
• Zmeniť príspevok
• Vymazať príspevok