Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, .... a predsa najde sa este dnes niekto kto by bol na to vsetko zvedavy , Stylito?

vecny zivot?... Stylito pises ze Vecny zivot... ale uz mi to znie ako fraza , ze vecnost zacina tu...je to sice pravda ale uz tomu nikto neveri, a ked ano az na par vynimiek, /kandidatov svatorecenia/ su to obycajne chytraci co zaciatok vecneho zivota dokazu posunut uz do trvania ich pozemskeho zivota tu na zemi .. ale ich chytractvo spociva v tom ze riesia to formou dvoch paralelne vzajomne sa neovplyvnujucich procesov z ktorych sa smrtou jeden skonci a ten vecny v ich prestave bude pokracovat do vecnosti, ale to ze v case paralelnej existencie tych "oboch foriem bytia" si tu na zemi tie ich zivoty vzajomne protirecili uz neriesia...

ludia sa na svoju vecnost svojich bliznych uz netesia , uz sa netesia ani na tu svoju, ... ... z mnoziny opytanych si na predstavu vecnosti nejakym blizssim opisom zmohli iba trpiaci, bolestami chorobou alebo nejakou starostou... ich Vecnost bola sice bez nej,ale im by asi tazko bolo prologovat trapenie do vecnosti so zaciatkom uz tu na zemi, to bol jediny trocha konkretnejsi opis vecnosti... skoda ze podobne tak nejak si predstavuju riesenie trapenia pozemskeho zivota aj ludia co to riesia v Eutanazii..

ale asi najhorsie je nemat o vecnosti ziadnu predstavu,
nechat si nakukat predstavu Krala ako vyberaca dani, spravcu dani a poplatkov, vyberaca prikazov vypalnika zakazov, s ktorym mam vybavene ucty, vsetko poplatene, ziadne zavazky ani pohladavky, ktoreho pozvanie mozem ale ani nemusim prijat, zalezi ako budem v onu sobotu pozvania zaneprazdneny...

v podstate keby ma pozval niektory z nasich premierov co mi za poslednych 30 rokov vladli, tiez by som na svadbu ich synceka z fest vysoka vysr... vykaslal.. ..lebo mam na to pravo, nemam voci premierovi, prezidentovi, generalnemu tajomnikovy OSN ... taku povinost,
a tesit sa zo svatby premierovho syna aj ja, co ma ponom, platim mu dane a to staci... ... lebo . „sloboda“ nam deformovala vela slov, a Kral co mal neobmedzenu moc nebolo slovo jedine..

rovnako ako sme stratili sme zmysel slova Kral, stratili sme pravy vyznam slova Vecnost, Milosrdenstvo, Laska, Blizny... a aj BOH, dokazme byt krestania a zaobijst sa bez tych slov, sice tie slova omielame ale vyznam uz nepozname, aj ked ich na lumene zopakuju denne 1000x.

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, .... a predsa najde sa este dnes niekto kto by bol na to vsetko zvedavy, a a predsa najde sa este niekto kto by bol svadbu kralovho syna este zvedavý? ...

ake jednoduche vidiet v tych co pozvanie odmietli .. vidiet v nich zidov z biblickeho izraela, je jednoduche vidiet v tom pozvanom bez svadobneho rucha nekajuceho hriesnika.. .... ale ako velmi tazke je najst dovody preco na tu svadbu prijat pozvanie dnes, kolko lepsich dovodov mam aj ja preco radsej ostat sediet doma a mozno studovat zivotopis toho Krala jeho Syna, ako lahke je dnes nebyt ani trocha zvedavy na Nevestu Kralovho Syna, .....aj ked vidiet v noci svetlo s komnat jeho palaca a z hodovnych sieni tu vonu jedal vyberanych z bohato prestranych stolov ... ale radsej brat istotu toho hasnuceho knotu sviece v kutici vlastnych starosti s miskou instantnej polievky...

Dvadsiata ôsma nedeľa v Cezročnom období

Matúš 22, 1-14
A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: "Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!" Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: "Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu." Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: "Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?" On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: "Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."

Lekcia 1

Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Predtým povedal: Božie kráľovstvo sa dá národu, ktorý bude prinášať úrodu (porov. Mt 21,43) a tu ukazuje, ktorému národu; preto sa hovorí: 1 Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: 2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.

Tomáš V origináli sa píše: „Ježiš na to znova hovoril...“ čiže bránil im v ich zvrátenej myšlienke na jeho smrť (porov. Mt 21,46).

Augustín, Zhoda medzi evanjeliami Toto podobenstvo rozpráva len Matúš. Podobné síce spomína i Lukáš (porov. Lk 14,16-24), no nie je to toto, ako je zrejmé i zo samotného poradia.

Gregor, Homílie na evanjeliá Svadba tu označuje terajšiu Cirkev a tam večera večnú a poslednú hostinu. Do Cirkvi vstupujú mnohí, čo z nej aj vystúpia, no kto raz vojde na večeru, už z nej neodíde. A keby snáď niekto namietal, že ide o to isté čítanie, možno azda chápať, že Matúš spomenul onoho vyhodeného, ktorý neprišiel v svadobnom odeve, a Lukáš nie. A neprekáža, že tamten spomína večeru a tento hostinu, lebo kedysi sa každý deň hostilo o tretej popoludní a táto hostina sa nazývala i večerou.

Origenes, Komentár k Matúšovi Nebeské kráľovstvo sa podobá svojím vládcom kráľovi, spoluvládcom kráľovmu synovi a poddanými v kráľovstve sluhom a pozvaným na svadbu, kam patrí i kráľovo vojsko. A (v gréčtine a latinčine) sa pridáva: „človeku kráľovi“, aby hovoril ľuďom ako človek a spravoval ľudí, ktorí nechcú, aby ich spravoval Boh. Nebeské kráľovstvo sa prestane podobať človeku, keď prestane súperenie, spory a ostatné vášne a hriechy a keď my prestaneme kráčať podľa človeka a uvidíme jeho, aký je. Teraz ho nevidíme, aký je, ale akým sa stal pre nás a pre našu záchranu.

Gregor Boh Otec vystrojil svadbu Bohu Synovi vtedy, keď ho v lone Panny spojil s ľudskou prirodzenosťou. Svadobné spojenie obvykle nastáva medzi dvomi osobami, no nech nám ani nenapadne veriť, že je osoba nášho Vykupiteľa spojená z dvoch osôb. Hovoríme, že je z dvoch prirodzeností a v dvoch prirodzenostiach, no vyhýbame sa ako bezbožnosti viere, že je zložený z dvoch osôb. Bezpečnejšie teda možno povedať, že Boh Otec vystrojil svadbu Bohu Synovi tak, že tajomstvom Vtelenia s ním spojil svätú Cirkev. A lono panenskej Matky bolo tomuto ženíchovi ako svadobná komnata.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo inak. Keď nastane vzkriesenie svätých, človeka si vezme život, ktorým je Kristus, a svojou nesmrteľnosťou pohltí jeho smrteľnosť. Teraz dostávame Ducha Svätého ako závdavok budúceho manželstva, a potom v sebe budeme mať plnšie samotného Krista.

Origenes Alebo pod spojením ženícha a nevesty, čiže Krista a duše, rozumej prijatie Slova. Potomstvom sú dobré skutky.

Hilár A je správne povedať, že Otec už túto svadbu vystrojil, lebo tento večný zväzok a manželské spojenie s novým telom sú už v Kristovi dokonané.

Tomáš Nasleduje 3 poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keď teda poslal svojich sluhov, boli už pozvaní predtým. Ľudia sú pozvaní od čias Abraháma, ktorému bolo prisľúbené Kristovo Vtelenie.

Hieronym „Poslal svojho sluhu,“ nepochybne Mojžiša, skrze ktorého dal pozvaným Zákon. A ak čítame „sluhov,“ ako sa píše vo viacerých kódexoch, treba to vzťahovať na prorokov. Nimi pozvaní nedbali a neprišli. Nasleduje 4 znova poslal iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal. Sluhov, čo boli poslaní druhýkrát, je lepšie chápať ako prorokov než ako apoštolov, ak sa predtým písalo o sluhovi. No ak v oboch prípadoch čítaš „sluhov“, treba tu pod druhými sluhami chápať apoštolov.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Poslal ich, keď im povedal: k pohanom nezabočujte... Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! (Mt 10,5-6)

Origenes, Komentár k Matúšovi Alebo sluhovia, čo boli ako prví poslaní zavolať pozvaných na svadbu, sú proroci, ktorí obracali ľud svojimi proroctvami k radosti a prinavracali Cirkev Kristovi. Pozvaní, čo nechceli prísť prvýkrát, sú tí, čo nechceli počúvať slová prorokov. Znova poslaní sú iné spoločenstvo prorokov.

Hilár, Komentár k Matúšovi Alebo sluhovia, čo boli najprv poslaní zavolať pozvaných, sú apoštoli. A prv pozvaní, ktorým sa pripomína, aby prišli, sú izraelský ľud, ktorý do večnej slávy pozval Zákon. Apoštoli teda mali pripomenúť tým, ktorých pozvali proroci. Znovu poslaní s výzvou sú ich nástupcovia, apoštolskí muži.

Gregor, Homílie na evanjeliá Prv pozvaní nechceli ísť na svadobnú hostinu, a tak sa pri druhom pozvaní už hovorí: „hostinu som už prichystal“.

Hieronym Pripravená hostina, pozabíjané voly a kŕmny dobytok buď v prenesenom zmysle vyjadrujú kráľovské bohatstvo, aby sme na telesnom chápali duchovné, alebo tu rozhodne môžeme vidieť i veľkosť náuk a Božie učenie plné zákona.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keď Pán povedal apoštolom: choďte a hlásajte: priblížilo sa nebeské kráľovstvo (Mt 10,7), myslel tým to isté, čo tu slovami: „hostinu som už prichystal“: stoly Písma som ozdobil Zákonom a Prorokmi: preto nasleduje voly a kŕmny dobytok som pozabíjal.

Gregor Voly značia otcov Starého Zákona, ktorým Zákon dovoľoval zabíjať nepriateľov rohom telesnej sily. Kŕmny dobytok, v latinčine altilia, je skôr kŕmna hydina. Tá je obrazom otcov Nového Zákona, ktorých vnútri živí milosť a dvíhajú sa na krídlach od pozemských žiadostivostí k výšinám svojho rozjímania. Hovorí teda: „voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané,“ ako keby povedal: pozrite na smrť predchádzajúcich otcov a uvažujte nad nápravou svojho života.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo inak. Voly a kŕmny dobytok spomína nie preto, že by neboli vykŕmené i voly, ale že nie všetok kŕmny dobytok boli voly. Kŕmnym dobytkom nazýva len prorokov, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, a volmi tých, čo boli prorokmi i kňazmi, ako boli Jeremiáš a Ezechiel. Lebo ako voly vedú stádo, tak i kňazi vedú ľud.

Hilár, Alebo inak Voly sú slávny zástup mučeníkov, ktorí boli obetovaní pre Božiu slávu ako vyberaná obeta. Kŕmny dobytok (či hyd) sú duchovní ľudia živení nebeským chlebom ako vtáky, aby lietali a hojnosťou prijatého pokrmu napĺňali aj iných.

Gregor A všimnime si, že v predchádzajúcom pozvaní sa nič nehovorí o voloch a kŕmnom dobytku, pričom v druhom sa už voly a vykŕmený dobytok spomínajú. Všemohúci Boh, keď nechceme počúvať jeho slová, pripája aj príklady. Všetko, čo považujeme za nemožné, sa nám stáva ľahšie zdolateľným, keď počujeme, že tým prešli aj iní.

Origenes, Komentár k Matúšovi Alebo prichystaná hostina je Božie slovo, pričom všetky mocné Božie slová sa chápu ako voly a jemné a príjemné sú vykŕmené. Lebo keď niekto vysloví nejaké plytké a nie isté výroky, ktoré nemajú veľkú silu rozumu, zdajú sa byť chudé. Vykŕmené sú, keď sa ku každému jednému výroku uvádzajú mnohé príklady naplnené rozumovými dôkazmi. Napríklad keď niekto prednáša reč o čistote, tá sa právom chápe ako hrdlička, no keď prednesie túto reč o svätosti naplnenú rozumovými dôkazmi z Písma, takže blaží a utvrdzuje ducha poslucháča, predniesol ju vykŕmenú.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum A slová „všetko je pripravené“ chápeme tak, že všetko potrebné k spáse už bolo splnené v Písme. Nevedomý tu nájde poučenie, vzdorovitý dôvod k bázni a strápený prisľúbenia, ktoré ho podnietia k činnosti.

Tomáš Alebo „všetko je pripravené“: predtým zatvorený vstup do kráľovstva je pripravený vierou v moje Vtelenie.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo „všetko je pripravené“: všetko, čo súvisí s tajomstvom Pánovho umučenia a nášho vykúpenia. A hovorí poďte na svadbu nie nohami ale vierou a mravmi. Nasleduje 5 ale oni na to nedbali. A prečo nedbali, ukazuje, keď sa dodáva: a odišli jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.

Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Vyzerali to síce ako rozumné dôvody, no tu sa dozvedáme, že ak nás zdržiavajú i potrebné veci, pred všetkým máme dať prednosť duchovným. Mne sa však zdá, že tieto veci len využívali na zakrytie vlastnej nedbalosti.

Hilár, Komentár k Matúšovi Ľudia sa zamestnávajú svetskou ctižiadosťou ako prácou na poli a túžbou po peniazoch mnohých sputnáva obchod.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo inak. Keď niečo robíme prácou vlastných rúk, napríklad obrábame pole či vinicu alebo pracujeme s drevom či kovom, akoby sme pracovali na poli, a keď sa snažíme o iný zisk nie prácou vlastných rúk, toto všetko sa nazýva obchodom. Biedny svet a biedni, čo sa oň snažia. Svetská práca vždy vylučovala ľudí zo života.

Gregor, Homílie na evanjeliá Kto sa teda zameriava na pozemskú námahu alebo sa oddáva svetským činnostiam a nechce sa mu uvažovať nad tajomstvom Pánovho Vtelenia ani podľa neho žiť, akoby šiel na pole či za obchodom a odmieta ísť na kráľovu svadbu. A často, čo je horšie, mnohí povolaní nielenže pohrdnú milosťou, ale i prenasledujú: preto sa dodáva: 6 ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo zamestnaním na poli naznačuje prostý židovský ľud, ktorý od Krista oddelila svetská rozkoš, a zamestnaním v obchode kňazov a ostatných služobníkov chrámu, ktorí prichádzali slúžiť Zákonu a chrámu kvôli zisku a od viery ich oddelilo lakomstvo. O nich nepovedal, že sú zlí, ale nedbalí. Zlí sú tí, čo z nenávisti či závisti ukrižovali Krista. Komu však bránili uveriť obchody, tí sa nenazývajú zlými, ale nedbalými. O svojej smrti Pán nehovorí, lebo o nej povedal v predchádzajúcom podobenstve. Ukazuje smrť svojich učeníkov, ktorých Židia zabili po jeho nanebovstúpení: Štefana ukameňovali a Jakuba Alfejovho popravili. Preto Rimania zničili Jeruzalem. A treba si všimnúť, že u Boha sa nehovorí o hneve vo vlastnom zmysle ale v prenesenom. O hneve sa uňho hovorí vtedy, keď trestá. Preto sa aj tu hovorí: keď to 7 kráľ počul, sa rozhneval.

Hieronym Keď pozýval na svadbu a konal láskavé skutky, pridalo sa slovo človek. Teraz však, keď pristupuje k pomste, nehovorí sa o človeku, ale už len o kráľovi.

Origenes, Komentár k Matúšovi A nech povedia tí, čo hrešia proti Bohu Zákona, Prorokov a celého stvorenia, či tento, o ktorom sa hovorí, že je človek i že sa hnevá, je Kristov Otec. Ak povedia, že je, musia priznať, že sa o ňom veľa hovorí, akoby mal trpnú ľudskú prirodzenosť. Nie je trpný, ale koná, akoby mal trpnú ľudskú prirodzenosť. Podľa tohto treba chápať i Boží hnev a ľútosť a ostatné podobné veci v Prorokoch.

Tomáš Nasleduje poslal svoje vojská.

Hieronym Pod týmto vojskom rozumieme Rimanov pod velením Vespaziána a Tita, ktorí pobili židovský ľud a podpálili vierolomné mesto.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Rímske vojsko sa nazýva Božím vojskom, lebo Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa (Ž 24,1). A Rimania by ani neprišli do Jeruzalema, keby ich k tomu nepodnietil Pán.

Origenes, Komentár k Matúšovi Alebo vojskom nášho kráľa sú anjelské voje. Hovorí sa teda, že poslal vojská a vrahov zahubil, lebo každý rozsudok nad ľuďmi vykonávajú anjeli. Vrahov zahubil, lebo zabíja prenasledovateľov, a ich mesto podpálil, lebo večné pekelné plamene mučia nielen ich duše, ale i telo, v ktorom bývali.

Origenes Alebo mestom bezbožných je podľa každého učenia zhromaždenie tých, ktorí sa stretávajú v múdrosti kniežat tohto sveta. Kráľ ho podpaľuje a zrovnáva so zemou, akože pozostáva zo zlých budov.

Gregor No ten, ktorý videl, že jeho pozvaním pohrdli, nebude mať svadbu svojho syna prázdnu. Božie Slovo si vždy nájde, kde spočinie; preto sa dodáva: 8 potom povedal svojim sluhom.

Origenes Čiže apoštolom alebo anjelom povereným povolať pohanov: svadba je pripravená.

Remígius Čiže každé tajomstvo ľudskej záchrany je už vykonané a zavŕšené, ale pozvaní, čiže Židia, jej neboli hodni: lebo keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť (Rim 10,3), ukázali sa byť nehodnými večného života. Po zavrhnutí židovského ľudu bol na túto svadbu prijatý ľud pohanský; preto nasleduje: 9 choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.

Hieronym Pohanský ľud nebol na cestách, ale na rázcestiach.

Remígius To sú omyly pohanov.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo sú cestami všetky povolania tohto sveta, napríklad filozofia, vojenské remeslo a podobne. Hovorí teda: „choďte na rázcestia,“ aby k viere povolali ľudí zo všetkých stavov. Navyše ako je čistota cestou, ktorá vedie k Bohu, tak je smilstvo cestou, ktorá vedia k diablovi, a to isté platí aj o ostatných cnostiach a nerestiach. Káže im teda pozvať k viere ľudí z každého zamestnania či stavu.

Hilár, Komentár k Matúšovi Pod cestou treba chápať i čas tohto sveta. Na rázcestia im prikazuje ísť preto, lebo všetkým sa odpustia minulé skutky.

Gregor Alebo inak. Vo Svätom Písme chápeme pod cestami skutky a pod rázcestiami nezdar. Často k nemu ľahko prídu tí, ktorých v pozemských činnostiach nesprevádza žiadny úspech.

Origenes Alebo inak. Prvýkrát podľa mňa pozval na svadbu nejaké nadané duše, lebo Boh chce, aby sa na Božom slove prišli hostiť najmä tí, čo majú najväčšie nadanie na chápanie. Takíto však na toto pozvanie nechcú prísť, a preto sú vyslaní iní sluhovia, aby ich zavolali a sľúbili im, že keď prídu, dostanú hostinu, ktorú pripravil kráľ. Lebo ako sa v bežnom živote líšia nevesta, ktorá sa vydáva, od pozývajúcich a pozvaných na svadbu, tak i Boh pozná rozličné druhy duší, ich cnosti a príčiny, prečo sa jedni chápu ako nevesta, iní sú ako volajúci sluhovia a ďalší sú medzi pozvanými na svadbu. No tí, čo boli pozvaní na svadbu ako prví, nedbali na prvých pozývajúcich ako na chudobných rozumom a odišli si za svojím, z čoho mali väčšiu rozkoš než z toho, čo cez svojich sluhov prisľúbil kráľ. Títo však nie sú takí zlí ako tí, čo poslaných sluhov tupia a zabíjajú. Tí si pripravili hašterivé slová a opovážili sa nimi akoby spútať poslaných sluhov, ktorí neboli pripravení riešiť ich prefíkané otázky, a znášajú od nich potupu a smrť.

Tomáš Nasleduje 10 sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých.

Origenes Sluhovia, čo vyšli, či už ako Kristovi apoštoli z Judey a Jeruzalema alebo svätí anjeli zvnútra, šli na rozličné cesty rozličných mravov, zhromaždili všetkých, ktorých našli, a nestarajú sa, či boli niekedy pred povolaním dobrí alebo zlí. Pod dobrými je na tomto mieste vhodné chápať pokornejších a spravodlivejších z tých, čo prišli uctievať Boha, o ktorých platia apoštolove slová: keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje..., sami sebe sú zákonom (Rim 2,14)

Hieronym Samotní pohania sú nekonečne rozmanití. O jedných vieme, že sú náchylnejší k nerestiam, o iných, že sú vďaka cnostiam naklonení k statočným mravom.

Gregor Alebo to hovorí preto, že v tejto Cirkvi nemôžu byť zlí bez dobrých a dobrí bez zlých. A nie je dobrý ten, kto nechce znášať zlých.

Tomáš Nasleduje: a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

Origenes, Komentár k Matúšovi Svadobná sieň Krista a Cirkvi sa naplnila vtedy, keď tí, ktorých našli apoštoli a boli prinavrátení Bohu, zasadli k svadobnej hostine. Mali síce zavolať dobrých i zlých, no nie aby zlí zostali zlými, ale aby odložili odev nevhodný na svadbu a obliekli si svadobný odev, čiže milosrdné a dobrotivé srdce. Preto vychádza kráľ pozrieť si hostí skôr, než im predložia hostinu, aby ponechal tých, čo majú svadobný odev, a potešil sa, a vykázal tých, čo takí nie sú; preto nasleduje: 11 keď kráľ vošiel pozrieť si hostí

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Niežeby na nejakom mieste nebol, ale kam sa rozhodne pozrieť svojím súdom, tam sa povie, že je prítomný, a kam nie, tam sa zdá byť neprítomný. Deň, keď sa pozrel, je deň súdu, keď navštívi kresťanov sediacich pri stole Písma.

Origenes A keď vošiel, zbadal tam kohosi, kto svoje mravy nezmenil: preto nasleduje zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Spomenul jedného, lebo všetci, ktorí sú po prijatí viery rovnako zlí, ako boli predtým, sú jedného druhu.

Gregor A čo iné máme rozumieť pod svadobným odevom, než lásku? Tú mal v sebe Pán, keď prišiel na svadbu vziať si Cirkev. Na svadbu teda vchádza, no bez svadobného odevu, kto má v Cirkvi vieru, ale nie lásku.

Augustín, Proti Faustovi Alebo na svadbu prichádza bez svadobného odevu ten, kto tam nehľadá ženíchovu, ale svoju slávu.

Hilár, Komentár k Matúšovi Alebo je svadobným odevom milosť Ducha Svätého a belosť nebeského rúcha, ktoré sme dostali vyznaním pri dobrom skúmaní (čiže pri krstných otázkach, (porov. 1Pt 3,21)) a ktoré treba zachovať nepoškvrnené a neporušené až do stretnutia v nebeskom kráľovstve.

Hieronym Alebo svadobný odev sú Pánove príkazy a skutky podľa Zákona a evanjelia sa stanú odevom nového človeka. Koho v deň súdu nájdu, že sa nazýva kresťanom, ale ho nemá, hneď ho pokarhajú: preto nasleduje 12 povedal mu: Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu? Nazýva ho priateľom, lebo bol pozvaný na svadbu a je akoby priateľom pre vieru. Vyčíta mu však nehanebnosť, že špinavým odevom poškvrnil krásu svadby.

Origenes Kto hreší a neobliekol si Pána Ježiša Krista, nemá žiadnu výhovorku, a preto nasleduje: on onemel.

Hieronym Vtedy už nebude priestor pre nehanebnosť ani možnosť zapierať, keď svedkami hriechov budú všetci anjeli i samotný svet.

Origenes A toho, čo urazil svadbu, nielenže zo svadby vyhodili, ale navyše mu kráľovi služobníci ustanovení nad väzením i zviazali nohy, ktoré nepoužil na dobro, a tiež schopnosť chápať, ktorou neurobil žiaden dobrý skutok, a bol odsúdený na miesto bez akéhokoľvek svetla, ktoré sa nazýva vonkajšou tmou: preto nasleduje 13 tu kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy (al. do vonkajšej tmy).

Gregor Vtedy prísny rozsudok zviaže ruky a nohy, ktoré teraz nechce pred zlými skutkami zviazať náprava života. Alebo vtedy trest zviaže tých, ktorých teraz pred dobrými skutkami zviazala vina.

Augustín, O Trojici Zauzlenosť zvrátenej a pokrútenej vôle je puto, ktoré sputnáva toho, kto toto robí, aby ho vyhodili do vonkajšej tmy.

Gregor Vnútornou tmou nazývame slepotu srdca, vonkajšou večnú noc zatratenia.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo označuje rozličné muky pre hriešnikov. Najväčšia tma je vonkajšia, menšia vnútorná a najmenšia na nejakom mieste.

Tomáš Nasleduje tam bude plač a škrípanie zubami.

Hieronym Plač očí a škrípanie zubami ukazuje na telesných obrazoch veľkosť múk. A zviazané ruky a nohy ako i plač očí a škrípanie zubami cháp aj ako potvrdenie pravdy vzkriesenia.

Gregor, Homílie na evanjeliá Tam budú škrípať zuby, ktoré sa radovali z pahltnosti, a vyplakávať oči, ktoré sa tu otáčali po nedovolených rozkošiach. Každá časť tela bude podliehať trestu podľa toho, akej neresti tu bola otrocky podriadená.

Hieronym Pri svadobnej hostine však nejde o začiatok ale o koniec, a tak sa dodáva: 14 lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.

Hilár, Komentár k Matúšovi U pozývajúceho bez výnimky ide o vľúdnu verejnú dobročinnosť. A u pozvaných (či povolaných) ide o vyvolenie dobrých na základe posúdenia zásluh.

Gregor Mnohí totiž ani nezačnú robiť dobro a mnohí v začatom dobre nevedia vytrvať. Každý nech sa teda bojí o seba tým viac, že nevie, koľko ešte zostáva.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Alebo inak. Keď Boh skúša svoju Cirkev, vchádza do nej, aby si pozrel hostí. A ak nájde niekoho, kto nemá svadobný odev, pýta sa ho: akože si sa stal kresťanom, keď si zanedbával tieto skutky? Takého Kristus odovzdá svojim sluhom, čiže nejakým falošným učiteľom, a tí mu zviažu ruky, čiže skutky, a nohy, čiže duševné hnutia, a hodia ho do tmy, čiže do omylov pohanov, Židov či heretikov. Bližšia je tma pohanov, ktorí pohŕdajú pravdou, ktorú nepočuli, vonkajšia Židov, ktorí počuli, ale neuverili, a najviac vonkajšia je tma heretikov, ktorí počuli a naučili sa.

catenaaurea.sk

nazvat si smrt sestrou, hmmm to chce dozriet aby byt jej vlastnym bratom, chce to mat s nou jedneho Otca, jednu mater mat s nou a na den Matiek skladat sa so smrtou na tu istu kvetov kyticu, stylito chce to kopec prace, prekopat sa k zakladom... prekopat sa cez ten evolucny strach co v nas drieme, strach zaniku co s nim od toho zaskripania rajskej brany bojujeme .. smrt este mi sestrou nieje, este je len v kvete to ovocie co dufam stihne dozriet ked aj mna pozvu na to oslavu , na svadbu Syna mojho Krala , podaju do kominka vyskladane rucho a na nom vyzitka s mojim menom, a pozvanie VSTUP...
smrt, .. je to iba predavacka kvetov, co ju minam den co den, v drevenom stanku na konci trznice, pred tym stankom kytice a vence s univerzalnym napisom, a v tom stanku Zena za pultom ako zo serialu , co ma raz pozve aby som si vybral ten svoj, pozve ma dalej, az ten put , az za tu registracnu pokladnu co v tej chvili vytlaci suvahu mal dat a dal... do posledneho centu, posledneho haliera.. predavacka kvetov co rozkvitli v rajskej zahrade do ktorej som mal cely zivot zakazany vstup... ale predsa vonu odtial som citil stale... ona je predavackou tych kvetov , je iba vstupenkou...