O mne: -absolvent Katedry histórie na FF UKF v Nitre -člen SCPS, CCPS a občianskeho združenia na záchranu hradu Revište; -certifikovaný lektor KBD -redaktor portálu Christianitas -venujem sa histórií, liturgii, cirkevným dejinám a organovému umeniu -som milovník tradičného Rímskeho rítu (Sancta Missa Tridentina) e-mail: karol.gazdik@spssenitra.sk www.youtube.com/channel/UCDENtMan231YqjKoueQ-9GA
Karol Gazdík 26. novembra 2025 CirkevHistóriaKultúraSlovenskoCestopis Začiatok novembra v sebe každoročne nesie osobitné ticho. Je to čas, kedy sa naše kroky spomaľujú pri hroboch tých, ktorí šli pred nami a kedy plameň sviec pripomína, že spomienka dokáže presvietiť aj tie najtemnejšie zákutia našich dejín. Niektorých z nás však cintoríny a hrobky nepriťahujú len počas sviatočných dní „Dušičiek“. Cintoríny sú totiž miestom, kde sa prelína osobná história s veľkými dejinami; kde človek stojí tvárou v tvár plynutiu času a kde kameň rozpráva viac, než by sme čakali. Tafofil v sebe nosí zvláštny druh zvedavosti – hľadá ľudské príbehy ukryté v „epitafných líniách“, čerpá atmosféru z nádhernej i skromnej funerálnej architektúry, vníma ticho ako dialóg medzi živými a mŕtvymi. Šľachtické hrobky a historické cintoríny sú bránou k pochopeniu minulosti našich uhorských dejín a rodov, ktoré formovali osudy našej spoločnej vlasti. Zároveň i jednotlivcov, ktorých mená …
Desivý diapazón zločinov proti ľudskosti: koncentračné tábory, pochody smrti, primitívne „plynové komory“, systematické vraždenie s cieľom celkom vyhubiť iný národ… To všetko sa do dejín ľudstva zapísalo ešte skôr, než prišla známa šoa. Osmanská ríša na čele s troma mužmi, hlavne mužom menom Enver Paša, vytvorila odpornú mašinériu na vyvraždenie nemoslimského, kresťanského národa – Arménov. Arménska genocída v rokoch 1915 až 1918 si vyžiadala 1 500 000 nevinných ľudských životov. Z pôvodnej arménskej populácie v Osmanskej ríši sa odhaduje, že smrti uniklo len cca 600 000 osôb. Veľká to tragédia, o ktorej sa na školách poriadne ani neučí. Osobne ma táto skutočnosť ako učiteľa dejepisu veľmi hnevá. Učebné osnovy vo veľkom operujú témami súvisiacimi so židovským holokaustom, ktorý si pochopiteľne treba pripomínať. Sám túto tému beriem veľmi vážne. Prečo sa však zabúda na kresťanský holokaust? Je azda menej dôležitý? Kto tvrdí, že áno, tak tomu uniká jedna smutná …Viac
V minulom článku som sa zamýšľal nad základnou faktografiou nádherného sviatku Corpus Christi, ku ktorému patria aj Eucharistické procesie. Počas nich veriaci ľud sprevádza Krista prítomného v Eucharistii, kráčajúc svorne po uliciach svojho mesta či dediny. Ide o svedectvo a demonštráciu toho, že Sviatostný Kristus kráča tými ulicami spolu s nami. Kristus totiž nie je darom len pre miestne chrámy, ale pre celý svet. Tak, ako som už spomínal, v zakladacej bule Urbana IV. Transiturus de hoc mundo nie je o procesiách / sprievodoch ani zmienky. No napriek tomu už v období medzi rokmi 1247 a 1279 možno doložiť ich organizovanie u sv. Gereona v Kolíne nad Rýnom. V 14. storočí vo väčšine krajín bol sprievod Božieho Tela nadšene prijímaný. V barokovej dobe sa táto liturgická zvyklosť stala triumfálnym ťažením a vďačným „divadlom“, ako to zodpovedalo dobovej mentalite. Vrcholom liturgických slávení v Cirkvi boli i sú, pochopiteľne, pápežské liturgie. Preto by bolo zaujímavé …Viac
V minulom článku som sa zamýšľal nad základnou faktografiou nádherného sviatku Corpus Christi, ku ktorému patria aj Eucharistické procesie. Počas nich veriaci ľud sprevádza Krista prítomného v Eucharistii, kráčajúc svorne po uliciach svojho mesta či dediny. Ide o svedectvo a demonštráciu toho, že Sviatostný Kristus kráča tými ulicami spolu s nami. Kristus totiž nie je darom len pre miestne chrámy, ale pre celý svet. Tak, ako som už spomínal, v zakladacej bule Urbana IV. Vrcholom liturgických slávení v Cirkvi boli i sú, pochopiteľne, pápežské liturgie. Preto by bolo zaujímavé sa spoločne pozrieť na to, ako tieto dávne pápežské procesie na sviatok 16. storočie bolo akousi štartovacou čiarou, kedy sa začali v Ríme konať oficiálne pápežské Eucharistické procesie. Táto ušľachtilá a zbožná tradícia vyvrcholila v storočí sedemnástom za pontifikátu Pavla V. a Urbana VIII. Procesie sa viedli hlavne v okolí Lateránskej arcibaziliky, teda katedrály pápeža ako rímskeho biskupa …
„Žijeme v dobe štadiónov a filmových predstavení a v tomto kontexte je poľutovaniahodné, že sa Cirkev vzdala niektorých svojich vlastných ceremoniálnych predstavení práve v čase, kedy by ich pravdepodobne najviac potrebovala, ak by mala konkurovať predstaveniam, ktoré ponúka moderný svet.“ Preto by som si chcel týmto článkom pripomenúť dávny zvyk, ktorý pre liturgické slávenia veľkých sviatkov dotváral famóznu svetelnú kulisu, pracujúc s kontrastom svetla a tmy, čím v konečnom dôsledku vytváral theatrum lucis – svetelné divadlo.
Taliansky denník Il Tempo publikoval včera správu, v ktorej sa píše o vstupe pápeža Leva XIV. do Apoštolského paláca, tradičného obydlia pápežov od Pia IX. až po Benedikta XVI. Palác bol uzavretý od roku 2013, keď sa pápež František rozhodol, že bude žiť „skromne“ v Dome svätej Marty. Článok nesie príznačný názov: „Svätá Marta, drahá až príliš“ (Santa Marta é troppo cara). Vyplýva z toho, že Františkove náklady na bývanie boli teda väčšie, než by boli v Apoštolskom paláci. Francesco Capozza v denníku Il Tempo píše: „Počas dvanástich rokov svojho pobytu vo Svätej Marte spôsobil František problémy nielen a predovšetkým s organizáciou a bezpečnosťou, ale aj ekonomické. Z povestných „päťdesiatich štvorcových metrov“, v ktorých sa Bergoglio počas konkláve ubytoval, v tomto hoteli určenom pre kardinálov, sa postupne stali početné izby, až kým nezabrali celé druhé poschodie. V posledných rokoch bola zriadená kuchyňa, prijímacia miestnosť, súkromná kaplnka a niekoľko miestností …Viac
Tento článok a komentar ku ohodnotení domu sv.Marty sa mi páči viac ako predošlé správy, kde sa zamerali len na peniaze. Taktiež sa mi páči originál fotografia, ktorá nie je skreslená, či ináč vyobrazená ako by v skutočnosti mala byť. Totižto na obr. môžeme vidieť nie len jednoduchosť ale aj krásu, ktorá je hodná nie len pápeža, ale vôbec kardinálov, ktorí tam dovtedy využívali priestori. Vyjadrím sa ako ten, ktorému záleží nie len na umení, kráse, ale aj praktickej stranke ubytovania: - podlaha - častokrat sa stava že chudobných ludí vyobrazuju v izbe, ktorá ak má drevenu podlahu, tak je vyšuchana, už nemá ani farbu a miestami chýbaju dosky alebo aspoň medzi jednotlivými doskami sú medzery. Tu však vidíme dokonale vydlaždenu, vymalovanu a vyleštenu dlažbu - presne tak ako to má byť a vyzerať, ked prácu urobí odborník, aby dlažba neškrýpala, nenadvýhala sa a farba nevybledla. Odtieň farby je druhoradý, ale musím uznať, že je perfektný - pripomína mi cédrové drevo, …Viac
Drzý bludár-heretik -Laco Bajzo...analfabet v historii, s jazykom plným nenávisti a zloby voči KC...s účtom na Facebooku ako Filip Dobrovský...kde kradne z Glorie články a ako slova ...neviestkár...ako sa sám seba označuje...nevie iné slovo...je to veľký úbožiak,bez hanby a slušnosti...slúži peklu a temnote...okrem iného predkladá články,že rímsky cisár Julián,prenasledoval kresťanov v r.365...hoci bol ten cisár už 2 roky mrtvy...asi taká je vizitka tohto trolla a úroveň školáka z prvej triedy... Neviestkár a troll temnoty -Filip Dobrovský z Facebooku...kde kradne články z Glórie...mne tiež ukradol...
V nedeľu slúžil pápež Lev XIV. svoju inauguračnú sv. omšu. Po nej sa ako hlava štátu Vatikán stretol so zahraničnými delegáciami a hlavami ďalších štátov. Pápež pri tejto príležitosti opätovne nepohrdol protokolárnym odevom, použijúc mozzetta papalis. Protokol skvelo zvládli aj zúčastnené kráľovské páry, kde sa v troch prípadoch „oprášilo“ Le privilège du blanc – privilégium bielej, ktoré majú len určité katolícke kráľovné či princezné vyznávajúce katolícku vieru a majúce za manžela katolíckeho panovníka. Zároveň som pri posledných udalostiach vo Vatikáne, rátajúc aj pohreb pápeža Františka, zahliadol aj nejakých džentlmenov (pánov) Jeho Svätosti. Tí koniec koncov niesli aj Františkovu rakvu. Nad týmito „pánmi“ vo frakoch, s bielymi motýlikmi (white tie) a dekorovanými insígniami mnohých rádov, sa pri svojej zahraničnej návšteve vo Vatikáne pozastavil aj náš prezident Slovenskej republiky. Spozoroval som aj džentlmena Jeho Svätosti Mariana Huga, knieža z …Viac
Môj prvý dojem z nového pápeža predišiel moje očakávania. V tomto svojom prvom dojme som spozoroval tri veľmi dobré znamenia: tradičný protokolárny odev, silné a starobylé meno a značná úcta k Panne Márii. Poďme sa nad niektorými týmito „znameniami“ zamyslieť. Viac v článku...
Toho 13.3.2013...séria nešťastných 13 len podčiarkovala pochmúrny,temný pontifikát Františka...a ten úvod v civilnom prejave...ako kedysi súdruh na školení vedeckého ateizmu...ten teda málokoho potešil...a len totál slepý nevidel a necítil...že sa blížia smutné časy...ale o mrtvých len dobre...tak radšej nič...
Prvým dojmom môže byť pocit, že ide o "inscenáciu triumfu smrti". No v skutočnosti ten povyk okolo bol prejav ľudovej zbožnosti, ktorá dáva posledné zbohom svojmu Pastierovi, narodenému pre večný život. Takže, pokiaľ sa dokážete povzniesť nad tú prvotnú atmosféru smrti, uvedomíte si, že vlastne sledujete oslavu začiatku pravého života – toho večného. Ponúkam vám pohľad na to, ako vyzerali tradičné pohrebné obrady pápežov...
Uctievanie mŕtvych je vaším ďalším smrteľným hriechom 59Ježíš řekl: „Následuj mne!“ On odpověděl: „Dovol mi, Pane, abych šel napřed pochovat svého otce.“ 60Řekl mu: „Nech mrtvé, ať pochovávají své mrtvé. Ale ty jdi a všude zvěstuj království Boží.“
Pius XII. bol jedným z najväčších pápežov 20. storočia, ktorý čelil ideológiám nacizmu i komunizmu. Jeho pohreb však s celoživotným dielom a veľkosťou tohto pontifika absolútne nekorešpondoval! Telo pápeža Pia XII. totiž podľahlo škandalóznemu rozkladu počas jeho pohrebu v roku 1958... Za týmto škandálom stál jeho osobný lekár Riccardo Galeazzi-Lisi. Ten jednak predal francúzskym a talianskym novinám fotografie pápežovho mŕtveho tela, bezprostredne po jeho smrti, čo bolo desivé a nedôstojné zároveň. No tým najväčším problémom bol spôsob, akým balzamoval Piovo telo. Na rozdiel od svojich predchodcov si Pius XII. neželal, aby mu boli odstránené orgány; žiadal, aby bolo jeho telo udržané „v rovnakom stave, v akom ho Boh stvoril“. Na kontroverznej tlačovej konferencii Galeazzi-Lisi veľmi podrobne opísala balzamovanie tela zosnulého pápeža. Tvrdil, že použil rovnaký systém olejov a živíc, s ktorými bolo konzervované telo Ježiša Krista. Teplo v sálach v Castel Gandolfo, kde …Viac
A teraz ver doktorom...scenár ako od najatého satanistu. Za hanobenie mŕtvoly vtedy ešte nebol paragraf? To znamená, že telo Bergoglia prešlo asi tiež špeciálnou úpravou, keď je vystavené už 5.deň bez chladničky...
V pondelok 21. apríla 2025 odovzdal pápež František svoju dušu Pánovi. Smrťou pápeža Františka sa v Cirkvi začalo obdobie sede vacante, čo je latinský termín vyjadrujúci, že pápežský stolec je vakantný – uvoľnený. Nakoľko je pápež hlavou štátu Vatikán, ktorý je svojím štátnym zriadením teokratickou absolútnou volenou monarchiou, nastáva aj obdobie tzv. interregna – medzivládia. Pozornosť sa teraz sústreďuje na kardinálov, ktorí sú v kontexte monarchie „kniežatami Cirkvi“. K voľbe pápeža ich v konkláve zasadne 135 z celkového počtu 252 kardinálov. Limitovaní sú svojím vekom: kardinálmi voliteľmi môžu byť iba tí, ktorí ešte nedovŕšili 80 rokov. Všetko sa teraz bude riadiť špeciálnym vatikánskym zákonom, tzv. Apoštolskou konštitúciou Jeho Svätosti pápeža Jána Pavla II. o uprázdnení Apoštolského stolca a o voľbe rímskeho pápeža, ktorej názov je Universi Dominici gregis (1996). Viac v článku...
Takto krásne nás vovádza do problematiky Palmovej nedele malý latinsko-slovenský misál. Ja si dovolím v tejto téme pokračovať a nadviazať tak na moju staršiu sériu článkov o Veľkom týždni, pričom budem aj tentokrát opisovať liturgiu spred reforiem Veľkého týždňa, ktoré sa uskutočnili v roku 1955 pod „taktovkou“ pápeža Pia XII. V tejto súvislosti si spomenieme aj zásadné rozdiely, ktoré v liturgii Palmovej nedele nastali reformou pápeža Pia XII. Keď sa začneme zamýšľať nad obradmi Veľkého týždňa, ich podobou a rozmanitým bohatstvom, hneď v úvode nás schladí skutočnosť, že v 20. storočí si rímska Cirkev prešla v priebehu 15 rokov (!) turbulentnými zmenami. Pamätníci do roku 1954 zažívali síce zdĺhavé, avšak na symboly bohaté obrady vyplývajúce zo stáročnej tradície Cirkvi. Potom prebehla Piova reforma Veľkého týždňa a veriaci si museli zvyknúť na pozmenené obrady, ktorých sa zúčastňovali v rokoch 1955 až 1969. Napriek tomu sa dá konštatovať, že stále išlo o Rozdielnosť …
Ináč, tá fotka s papežom mi pripomína film o sv.Františkovi z Asisisi, kde papež, aby sa dostal ku Františkovi musel zo seba zhodiť kila odevu, ktoré nepochybne maju svoj význam, ale nosiť to na sebe v horucich dňoch a ešte na vyvýšených miestach bez bariery ako na tom obrazku je pre staršieho človeka dosť ťažké až riskantné.
Napriek súčasnému smerovaniu rímskej Cirkvi máme veľké šťastie, že zažívame oživenie nielen starodávnej formy rímskeho obradu, ale aj oživenie niektorých iných západných obradov a úzusov, či už ide o náboženské rády alebo niektoré ctihodné stolice, ako je Miláno či Lyon. A práve Lyon so svojou bohatosťou tradície bude predmetom tohto článku. Viac v článku...
Erb prevýšený trojitou korunou – tiarou – nenájdete len u pápeža, rímskeho biskupa, ale aj u arcibiskupa v Lisabone. Ďalší to dôkaz o rozmanitosti a bohatstve tradícií našej Svätej Matky Cirkvi. Skôr než sa budeme venovať Lisabonskému patriarchátu ako jednému z najmladších v našej Cirkvi, musíme si povedať pár slov aj o metropolitnom systéme, z ktorého vzišlo päť veľkých historických patriarchátov. Viac v článku...
Erb prevýšený trojitou korunou – tiarou – nenájdete len u pápeža, rímskeho biskupa, ale aj u arcibiskupa v Lisabone. Ďalší to dôkaz o rozmanitosti a bohatstve tradícií našej Svätej Matky Cirkvi. Skôr než sa budeme venovať Lisabonskému patriarchátu ako jednému z najmladších v našej Cirkvi, musíme si povedať pár slov aj o metropolitnom systéme, z ktorého vzišlo päť veľkých historických patriarchátov. Legalizácia kresťanského náboženstva na začiatku 4. storočia významne zasiahla do organizácie jednotlivých cirkevných obcí a pozmenila správne usporiadanie celého cirkevného organizmu. Začali sa utvárať cirkevné provincie spravované biskupmi významných metropolitných miest Rímskej ríše a Cirkev postupne prispôsobovala svoju organizačnú štruktúru potrebám a vzorom civilného poriadku. Po uskutočnení správnych reforiem cisárov Diokleciána a Konštantína bola Rímska ríša rozdelená na takmer 120 provincií, ktoré sa ďalej združovali do vyšších celkov, tzv. diecéz, ktorých bolo …
„Je to človek dneška. O včerajšku nič nevie a pre zajtrajšok nehne prstom.“ Múdre to slová, ktoré sa vám zahrýzajú do podvedomia. Je v nich totiž kus pravdy, tvrdej sebareflexie nášho ľudského rodu v dnešných časoch moderných. V tomto sa skrátka český spisovateľ a aforista Dr. Jan Sobotka nemýlil. Za Sobotkovou reflexiou sa však skrývajú aj iné úskalia, nielen nezáujem o našu minulosť, plytké korene a tým pádom aj slabý záujem o zajtrajšok/budúcnosť. Čím viac sa nad „človekom dneška“ zamýšľam, tým viac si kladiem tú známu otázku „Quo vadis?“, mysliac tým nás moderných ľudí a našu spoločnosť. Dovoľte mi zamyslieť sa nad niektorými fenoménmi „človeka dneška“, ktoré mňa osobne často zamestnávajú. Viac v článku...
Jeden rozsiahly "makábr" z môjho pera. Téma však pre kresťana dosť dôležitá na to, aby nebola tabuizovaná. Smrť nás núti premýšľať o hodnote a zmysle nášho života. Vnímanie smrti sa líši od človeka k človeku, od kultúry ku kultúre. Pre niektorých je smrť konečná, pre iných prechod do ďalšej existencie. Viac v článku...
predchádzajúca časť:Zamyslenie sa nad ľudským šťastím a svetskou láskou *** Je pondelok večer a v mojej pracovni sa z počítača rozlieha desivé, no o to fascinujúcejšie Verdiho Vo Verdiho hrôzyplnom Smrť je tá najväčšia istota, ktorá nás v našom živote čaká. Nepoznám žiadneho machra, ktorý by sa nakoniec do toho svojho hrobu nezmestil. Smrť je úplne prirodzená, neoddeliteľná súčasť nášho života. Jedného dňa sa s ňou stretne každý človek bez akéhokoľvek rozdielu. No predsa sa snažíme jej tematickému obsahu vyhýbať, prehnane sa jej bojíme a tabuizujeme ju. Všimnite si tie skeptické pohľady, keď začnete o smrti hovoriť. Pre človeka dneška to nie je príjemná téma. Zaujímavý pohľad na strach zo smrti mal Ernest Hemingway: pominuteľné šťastie. Tému smrti zredukovali dokonca aj konciloví reformátori v oblasti liturgie. Slávnu sekvenciu „ Osobne tento reformný krok liturgických reformátorov považujem za veľmi chybný a devastačný pre rozvoj našej osobnej katolíckej spirituality …
Jednou z nejpřirozenějších lidských vlastností je touha po štěstí a spokojenosti. Některé kultury a civilizace tuto touhu zneužily, když zaměnili štěstí a blaho jednoho za štěstí a blaho jiného člověka, rodu, kmene, národa, rasy nebo třídy. A tak ze všech kultur jedině křesťanství poskytlo právo na štěstí a spokojenost všem, protože jsme si všichni před Bohem všichni rovni. - Ekonomie je definovaná jako volba, a důsledek (hospodářovy) volby. - - Cílem ekonomie je potěšení z plodů práce. Chceme-li hospodářovy motivy pochopit, musíme znát i jeho názor na hodnotu a cenu. Scholastici chápali vztah výrobce, kupujícího a zboží tak, že kupní cena vzniká svobodnou a oboustranně výhodnou dohodou podle toho, jakou hodnotu pro ně zboží má. Taková kupní cena následně určovala i cenu práce potřebné k výrobě tohoto zboží. Protestantští teologové a filosofové začali tvrdit, že hodnotu a cenu je potřeba určit objektivněji, a tak mírou hodnoty stanovili množství práce vynaložené …Viac
V závere tohto mesiaca mi vyšiel aj článok, jeden z najkratších, aký som pre Christianitas napísal. No tá téma je dosť dôležitá. TICHO! Podľa Matky Terezy je Boh priateľom mlčania. K svojej myšlienke ešte dodala výzvu: „Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.“ Ticho skrátka nie je len absencia zvuku. Nemali by sme sa ho báť...