JOHN FITZGERALD KENNEDY (prvý katolícky prezident v histórii USA) - prejav o tajných spolkoch

Ak ste niekedy mali nejaké otázky, prečo bol John Fitzgerald KENNEDY zavraždený, stačí si vypočuť tento jeho prejav.

Poukazoval na "elitné" spolky "elitných" ľudí. Táto elita nemohla nechať J. F. Kennedyho, aby ich už viac odhaľoval.

Nemohli ho nechať rušiť im ich plány.

Prejav prezidenta pre Americkú asociáciu vydavateľov novín

Waldorf - Astoria Hotel, New York City

27. apríla 1961

"Zdá se, že většina kléru a biskupů je spokojená s moderním přijímáním na ruku ... Pro mě je to neuvěřitelné. Jak je tohle možné, když Ježíš je přítomen v těchto malých Hostiích? Bolestnou skutečností je i ztráta úlomků Eucharistie. A tyto úlomky konsekrované Hostie se šlapou nohama. To je strašné! Náš Bůh, v našich kostelích, se šlape nohama! "

Biskup Atanáš SCHNEIDER

www.fatym.com/view.php

Strhnutie pamätníka Matky Božej na začiatku 20. storočia bol barbarský čin a akékoľvek spory o jeho obnovenie sú nepatričné, pretože jeho obnovenie by mala byť samozrejmosť.

Je v tom bohužiaľ politika a ňou prerastené pohanstvo, ktoré drží rozhodujúcu väčšinu zastupiteľov v postoji si náhodou neznepriateliť svojich sekulárnych voličov. Panna Mária je kdekoľvek na svete ozdobou a je smutné, že Praha ju na takto čestnom mieste odmieta. Zrejme to tiež vypovedá o tom, že s duchovným zdravím tých, čo ju odmietajú, to nebude asi úplne v poriadku.

Tento pán redaktor, Martin Biben, si zaslúži veľké poďakovanie a uznanie. Málokedy sa vidí človek tak vnímavý k svojmu blížnemu. Človek, ktorý má pochopenie a záujem pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitli prevažne nie svojou vinou v hlbokej núdzi.
Aký to ostrý protiklad oproti súčasnému svetu mnohých bezohľadných cynikov a mamonárov.

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi

"Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘ No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich poslúchajú.‘ Ale on povedal: ‚Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.‘ Odpovedal mu: ‚Ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“ (Lukáš 16,19-31)

Katolícka viera je pre všetkých, ktorí sú krstom včlenení do mystického tela Kristovho, teda Cirkvi.

Viera nie je majetok pápeža ani ktoréhokoľvek biskupa, za účelom svojvoľného zaobchádzania s ňou.

Vo viere sú si všetci rovní.

"Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom tela, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy." (Prvý list Korinťanom 12, 12-27)

SKUTKY V KRISTOVOM MENE (Evanjelium podľa Marka 9,38-41)

Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu, pretože nechodil s nami.“ Ježiš však povedal: „Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nemôže mi hneď nato zlorečiť. Veď kto nie je proti nám, je s nami! Ktokoľvek by vám dal napiť pohár vody, pretože patríte Kristovi, amen, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.

Pod každé slovo tohto múdreho kňaza Timoteja sa môže opravdivo veriaci človek v Ježiša Krista, ako Pána a Vykupiteľa, podpísať.

Bohužiaľ nevynímajúc z nich ani slová o posledných troch pápežoch (akokoľvek sme ich mohli alebo môžeme mať radi).

Ak niekto degraduje Boha na úroveň ľudsky stvorených božstiev, je to zle.

K čomu taký postoj vedie, to nám jasne ukazuje obraz dnešnej cirkvi. Pritom snáď všetci vieme, čo je prameňom našej Viery:

Credo in Deum,
Patrem omnipotentem,
Creatorem caeli et terrae.

Et in Iesum Christum,
Filium eius unicum,
Dominum nostrum;

qui conceptus est de Spiritu Sancto,
natus ex Maria Virgine,
passus sub Pontio Pilato,
crucifixus, mortuus, et sepultus;
descendit ad inferos,
tertia die resurrexit a mortuis;
ascendit ad caelos,
sedet ad dexteram Dei,
Patris omnipotentis,
inde venturus est iudicare
vivos et mortuos.

Credo in Spiritum Sanctum,
sanctam Ecclesiam catholicam,
sanctorum communionem,
remissionem peccatorum,
carnis resurrectionem
et vitam aeternam.

Amen.

INÉHO EVANJELIA NIET (List apoštola Pavla Galaťanom 1,6-10)

"Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal Kristovou milosťou, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu.
Iného evanjelia však niet. To iba niektorí vás znepokojujú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.
Ale keby sme my alebo aj anjel z neba zvestovali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám zvestovali — nech je prekliaty!
Ako sme už povedali, aj teraz opakujem: Ak vám niekto zvestoval iné evanjelium namiesto toho, ktoré ste prijali — nech je prekliaty!

Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom."

"EUCHARISTIA JE SRDCOM CIRKVI. KEĎ JE SRDCE SLABÉ, JE CELÉ TELO SLABÉ." (Biskup Atanáz SCHNEIDER, narodený v ZSSR, duchovný pastier, pomocný biskup arcidiecézy Panny Márie v Astane, v Kazachstane.)

Biskup Schneider (58) je najviac známy tým, že trvá na tom, že najsvätejšiu Eucharistiu sa má prijímať na jazyk v kľaku. Odôvodňuje to tým, že to je najúčinnejší spôsob ako podporovať úctu k tejto sviatosti a ako zabrániť zneužívaniu svätých hostií.

www.fatym.com/view.php

PRIJÍMANIE TELA KRISTOVHO V KĽAKU JE TEN NAJÚPRIMNEJŠÍ PREJAV VIERY, ÚCTY A POKORY PRE EUCHARISTIU.

Proti tomu PRIJÍMANIE NA RUKU je nedobrý, ba zlý prístup a to z týchto dôvodov:
1. Príjemca Eucharistie nemusí mať čisté ruky, tak ako ich má kňaz, ktorý pred podávaním si umýva ruky. Môže dochádzať k znesväteniu zašpinením (aj keď miniatúrnym).
2. Pri odovzdávaní Eucharistie na ruku dochádza k stratám miniatúrnych častí Tela Kristovho (ktoré sú znesvätené pošliapaním na podlahe).
3. Spôsob podávania na ruku je nemožný pri súčasnom podávaní Tela a Krvi Kristovej.
4. Podávanie na ruku nahráva k tomu, že Eucharistia môže byť ukradnutá a hrubo zneužitá.

-------------------------------------------------------------------------------

Biskup Atanáš SCHNEIDER, narozený v SSSR, duchovní pastýř, pomocný biskup arcidiecéze Panny Marie v Astaně, v Kazachstánu.

"Zdá se, že většina kléru a biskupů je spokojená s moderním přijímáním na ruku ... Pro mě je to neuvěřitelné. Jak je tohle možné, když Ježíš je přítomen v těchto malých Hostiích? Bolestnou skutečností je i ztráta úlomků Eucharistie. A tyto úlomky konsekrované Hostie se šlapou nohama. To je strašné! Náš Bůh v našich kostelích, se šlape nohama! "

A biskup Schneider připouští: "Jsem velmi smutný, protože se cítím jako volající na poušti!" A říká:

"Je čas, aby biskupové zvedli své hlasy za eucharistického Ježíše, který nemá hlas, aby se bránil. Je tu útok na Nejsvětější svátost, útok na Eucharistickou víru."

www.fatym.com/view.php

Nechcem nikoho súdiť pokiaľ ide o pápežstvo; určite žiadny pápež, kedykoľvek v histórii, nemal "na ružiach ustlané" vrátane toho dnešného.

V Písme Svätom je údajne 365 krát napísané NEBOJTE SA!

Myslím, že držať sa tohto a byť blízko najvyššiemu Pastierovi, je najspoľahlivejší kompas na cestu viery.

V každom prípade, J. F. Kennedy bol geniálny a dnes by sme jeho a tých istých mužov ako on, potrebovali ako soli.

No, a ako že si to tie líbyjske obete "Kaddáfího diktatúry" vlastne žili?

mesačný plat zdravotnej sestry $ 1.000,
príspevok pri narodení dieťaťa $ 7.000,
nenávratná dotácia štátu na obstaranie bytu pre novomanželov $ 64.000,
nevratný príspevok na prevádzkovanie živnosti $ 20.000,
cena benzínu $ 0,14 / liter.

Zadarmo:
zdravotná starostlivosť a časť liekov
školské vzdelávanie.
vzdelávanie a stáže v zahraničí
nájomné
platby za energie v domácnosti
automobil (z 50% dotoval štát)
úvery bez úrokov
obchody pre mladé rodiny (ne-bohaté) za dotované ceny výrobkov.

Na prvý pohľad je vidieť, že finančne na tom boli o svetelné roky lepšie, než dnešný slovenskí otroci.
Len si predstavte, že by vám vláda venovala zo štátnej pokladnice po svadbe na zriadenie bytu takmer 60.000 €.

Áno, Líbya robila niektoré veci inak a preto musela ľahnúť popolom, aby elity Západu zahladili stopy a prípadnú chuť svojich poddaných.

Ešte že majú tie bomby.

Líbyjské obyvateľstvo malo najvyššiu životnú úroveň v Afrike. Pokiaľ ide o oficiálny "Index ľudského rozvoja", ktorý je priemerom troch indexov: indexu očakávanej dĺžky života, indexu vzdelania a indexu HDP (štatistiku spracováva každoročne OSN) a ktorý najlepšie charakterizuje kvalitu života obyvateľov, bola Líbya v roku 2010, ako vedúca africká krajina na 53. mieste na svete, ďalší bolo Tunisko - až osemdesiate prvé. Pri tom v roku 1951 bola Líbya oficiálne najchudobnejšou krajinou na svete.

Revolučná vláda nielen mnohonásobne zvýšila zisky, ktoré krajina získavala vďaka rope, ale tiež ich nasmerovala aj na rozvoj krajiny a blaho ľudu. Na báze štátneho sektora bola rozbehnutá industrializáca, boli vytvorené petrochemický, metalurgický, elektrotechnický a ďalšie priemyselné odvetvia. Roľníci dostali pôdu, boli vytvorené družstvá a štátne podniky. Pod púšťou bola objavená obrovská zásobáreň pitnej vody a vykonaná sieť potrubí, "VEĽKÁ RIEKA" - prevratný vodný projekt Muammara Kaddáfího ktoré zásobovali vodou celú krajinu.

Líbyjčania prvýkrát v histórii získali bezplatné zdravotníctvo a vzdelanie, priemerný vek sa zvýšil z 50 na 75 rokov, úroveň vzdelania z 13% na 70%.
Priemerný zisk na obyvateľa v modernej Líbyi bol vyšší ako v Brazílii.
Všetko toto obyvatelia susedných krajín mohli vidieť len v sladkých snoch.

Líbyjská revolúcia, vďaka príjmom z exportu ropy a zemného plynu zabezpečila Líbyjčanom tak vysokú životnú úroveň, že začali odmietať vykonávať manuálne práce v priemysle, poľnohospodárstve aj službách. Vláda musela dlhodobo importovať pracovné sily tisícov Indov, Egypťanov, Číňanov, Turkov, Európanov, Kórejcov a ďalších do Líbye.

CNN, BBC, Al Džazíra, všetky tlačové agentúry, nám vnucovali predstavu o ľudovom povstaní proti "krvavému" diktátorovi Kaddáfím, jeho synom a nohsledom, ktorí za štyridsať rokov premenili demokratickú krajinu v peklo. Presne podľa pripraveného scenára pomocou kontrarevolučných síl sme počuli rozhovory s "revolucionármi", uskutočnené údajne na uliciach Benghází alebo Tripolisu, s kulisou streľby zo samopalov, pálením obrazov "diktátora" a jeho vlajok.

Kaddáfího "Zelená kniha" predstavuje ostrú kritiku kapitalizmu a západného parlamentného modelu "demokracie" politických strán. Zatiaľ sa nikto nepokúsil poprieť, že systém "priamej demokracie" prezentovaný Kaddáfím, je vhodným alternatívnym modelom pre Afriku a Tretí svet, kde západný parlamentarizmus zlyhal a priniesol iba biedu, etnické aj kmeňové konflikty a chaos.
Muammar Kaddáfí navrhol celej Africkej Únii riešenie, ale to sa Západu nepáčilo. PREČO MUSEL ZOMRIEŤ KADDÁFÍ A LÍBYA?

Keby všetci mali politiku ako Líbyjčania, neboli by tieto dnešné novodobé diktatúry.