Svätá smrť počas kázne/ Páter Gaston Hurtubise, pred tisícami ľudí zomrel - Ottawa, 26. 6. 1992. Ak nie si pripravený zomrieť dnes, boj sa že zomrieš zle. Svätý Alfonz Liquori. Môzem nespať, môzem nejesť, ale nemôžem žiť bez modlitby — sv. Páter Pio. Ak Boh dopustí chorobu a náhlu smrť, tak pre jeho dobro, a zadosťučinenie za hriechy, ktoré by musel v očistci dlho a tvrdšie splácať. Alebo ako obetu za iných.
Ak o niekom povieme že je skôr v nebi ako v pekle, je to Božie zmýšlanie. Skôr by som sa čudoval, keby Boh hriešnika ľahko odsúdil, ako spasil. Čo by len Boh neurobil, aby ho zachránil!? Vezme ho za ruku a kým je jednou nohou v pekle, ešte ho prosí vráť sa... stál si ma moju Krv.
Drahý kresťan, to platí aj pre teba Koľký náhle zomreli, niektorí posediačky, iní pri chôdzi, ďalší v spánku. Je isté, že nikto z nich si nepomyslel, že zomrie tak nečakane. Prečo teraz keď ti Boh dáva tento čas, nedáš si do poriadku svoje svedomie? Človek sa obráti tým ťažšie, čím dlhšie zotrváva v hriechu.
Čo ak je tento deň pre teba posledným? Keď hriešnik bez pokánia zomrie, čaká naňho toľko pekiel, koľkých hriechov sa dopustil. Pokiaľ ide o minulosť, dôveruj Ježišovi Kristovi, ktorý ti teraz dáva toto osvietenie, pretože ťa chce spasiť. Sv. Alfonz Liguori z knihy, vo svetle večnosti
Aký život, taká smrť. Lebo podľa slov svätého Augustína „nemôže zle umrieť, kto dobre žil“
Čo s hriechom, ktorý neľutujem?
Za aké hriechy pykajú duše v očistci? Dostaňte nás odtiaľto!
Svata Katarina Janovska / očistec
Čo sa stane s človekom po smrti?
Peklo existuje!
Len Ježiš môže uzdraviť tvoje srdce. Svätý Albert …
Ježiš má moc ťa uzdraviť, ale musíš mu otvoriť …
Vieš, že kto zomrie vo sv. škapuliary, nebude trpieť vo večnom ohni v pekle? (slová Matky Božej sv. Šimonovi Stockovi). Panna Mária to sľubuje všetkým, ktorí sú oblečení do škapuliara.
Vieš, že tí ktorý sa modlia sv. Brigitu sme zachránený, neokúsia očistec, a idú priamo do neba?
Vieš, že tí ktorý sa modlia denne ruženec, a často navštevujú sv. omše, Panna Mária sľubuje nebo?
Sv. Hieronym hovorí, že zo stotisíc hriešnikov, ktorí žili až do smrti v hriechu, sa vo chvíli smrti zachráni len jeden. Mysli na to, že to, čo sa ti teraz vidí ťažké, bude sa ti zdať v okamihu smrti nemožné.
V hodine smrti svetlo dohorí. Už nebude čas na prípravu, v tú chvíľu už musíme byť pripravení. V hodine smrti sa už nič nedá robiť. Čo sa urobilo, je urobené.
Keď príde smrť, nebude v tej búrke a zmätku možné dať do poriadku zmätené svedomie. Ktovie, čo sa môže stať? Ak stratíš v hodine smrti dušu, vtedy stratíš všetko a už nikdy nevzíde nádej na jej opätovné získanie. Boh nás neposlal na túto zem preto, aby sme sa stali bohatými, získali karieru, a uspokojovali zmysly. Ale poslal nás sem získať večný život.
Všetci vedia, že ich cesta sa raz skončí. Ale sebaklam spočíva v tom, že si smrť predstavujú takú vzdialenú, ako keby ani nikdy nemala prísť.
Niet väčšieho trestu, ako keď Boh dovolí hriešnikovi, aby hromadil hriech na hriech. Pre takého nešťastníka
by bolo lepšie, keby ho Pán nechal zomrieť pred tým, než spáchal prvý hriech. Lebo keď zomrie po ňom, čaká naňho toľko pekiel, koľkých hriechov sa dopustil.
Povieš, že mnoho ľudí dlho žije v hriechu, a predsa sa obrátili. Buď ostražitý priateľu, aby
si sa neprepočítal! Skutočne mnoho ľudí ľutovalo, ale nie všetci sa obrátili. Aj Saul bol zatratený, napriek tomu, že ľutoval (1Sam 15,24-30). Judáš tiež ľutoval, odovzdal peniaze...a obesil sa (Mt. 27,3)
Čo v tomto živote zaseješ, vo večnom budeš žať. Keď si chorý, robíš predsavzatia, že sa zmeníš, ak ti Boh navráti zdravie. Uzdravíš sa, no nenapravíš. Dokonca často konáš ešte horšie ako predtým. Vynechávaš spovede, sv. omše.
Pamätaj, že príde druhá choroba, zomrieš bez pokánia a pôjdeš do pekla. Keď pretečie miera
hriechu, neodvolateľne nastupuje Boží trest.
O koľkých vieme, že náhle zomreli! Niektorí posediačky, iní pri chôdzi, ďalší v spánku v posteli. Je isté, že nikto z nich si
nepomyslel, že zomrie tak nečakane v deň, v ktorom naozaj zomrel. Keby si mal dnes do večera zomrieť, a tak by sa malo rozhodnúť o tvojom večnom živote, bol by si pripravený vydať počet zo svojich skutkov?
Čo všetko by si dal Bohu za ešte jeden rok, mesiac alebo aspoň jeden deň života? Prečo teraz keď ti Boh dáva tento čas, nedáš si do poriadku svoje svedomie?
Či je azda nemožné, aby bol tento deň pre teba posledným? Čakáš azda na deň
smrti? Pokiaľ ide o minulosť, dôveruj Ježišovi Kristovi, ktorý ti teraz dáva toto osvietenie, pretože ťa chce spasiť. sv. Alfonz Liguori
PRÍPRAVA NA SMRŤ
Svätý Alfonz Mária de‘ Liguori,biskup, učiteľ cirkvi, patrón spovedníkov
Možno si povieš - kto už v dnešnej dobe myslí na smrť. Ale mna oslovila mňa táto kniha. Na začiatku to bol veľmi nepríjemný pocit čitať o smrti a ako budem umierať.
Bolo mi doslova divne... Také chvenie na žalúdku... Postupne dostávam poznanie a silu, že na smrť sa mám naozaj tešiť a pripravovať, že je to len prechod na druhý breh, k Bohu do večnosti.
Uvedomujem si, že večnosť - tú dobrú - si musím zaslúžiť. A nikde nie je napísané že sa stihnem pred smrťou zmieriť s Bohom.
Na to sa proste nemožem spoliehať. Tento svet je veľmi rýchly a málo mysliaci na koniec.
Ale kto vie ako nás zastihne.Vo svetle večnosti Alfonz Mária de Liguori Vo svetle večnosti je výnimočná kniha. Témou i autorom. Veď kníh o smrti a všetkom, čo s ňou súvisí, nie je veľa.
A nie je mnoho ani autorov, ktorí majú odvahu vyjadrovať sa k téme, ktorá je aj pre mnohých kresťanov tabu.
No svätý Alfonz, veľký milovník duší a človek veľkého srdca, ktorému nesmierne záležalo na záchrane každého človeka pre večnosť, túto odvahu mal.
Pri čítaní jeho myšlienok môžu v nás vyvstávať rôzne myšlienky i pocity. Na jednej strane strach a takmer až beznádej, či vôbec môžeme dúfať v nebo. Veď cesta sa zdá taká ťažká.
Na druhej strane svätý Alfonz jasne hovorí, že večnosť je nám sľúbená, a preto ju môžeme dosiahnuť.
Je však potrebné používať prostriedky, ktoré nám Boh na ceste do neba dal – modlitbu, sviatosti... A vytrvať.
Aký život, ataká smrť: Lebo podľa slov svätého Augustína „nemôže zle umrieť, kto dobre žil“.
A aj keď autor priamo nepíše o Svätom písme ako prostriedku spásy, nepriamo nám ho odporúča svojím príkladom. Celý text je totiž naplnený množstvom biblických citátov, ktorými svätý Alfonz podopiera svoje myšlienky a tvrdenia.
Príprava na smrť trvá celý život.
Nech je táto kniha pomôckou pre všetkých, ktorí berú svoj život tu i vo večnosti vážne a chcú uvidieť Boha z tváre do tváre.
Kto akým životom žil, takú smrť bude mať.
Telo na smrteľnej posteli
"Prach si a v prach sa obrátiš." (Gn 3, 19)
UVAŽUJ, že si prach a že sa v prach obrátiš. Príde deň, keď zomrieš a zhniješ v hrobe, kde ťa budú prikrývať červy (Iz 14, 11). Rovnaký údel čaká všetkých, šľachtica i roľníka, knieža i vazala. V okamihu, keď duša opustí telo, odíde do večnosti a telo sa vráti do prachu. Vypustíš ich dych a oni zomrú a vrátia sa do svojho prachu (Ž 113, 29).
Predstavte si, že vidíte človeka, ktorý práve zomrel. Pozrite sa na to telo, ktoré ešte stále leží na posteli, hlava padnutá na hruď, vlasy v neporiadku a ešte stále sa kúpu v pote smrti, oči zapadnuté, líca prázdne, tvár farby popola, pery a jazyk ako železo, telo chladné a ťažké.
Pozorovatelia zblednú a chvejú sa. Koľkí pri pohľade na zosnulého príbuzného alebo priateľa zmenili svoj život a odišli zo sveta! Ešte väčšiu hrôzu vzbudí, keď sa telo začne rozkladať. Od smrti toho mladého muža neuplynulo ani dvadsaťštyri hodín a jeho telo už začalo vydychovať odporný zápach.
Treba otvoriť okná, použiť veľké množstvo kadidla, a aby sa zabránilo prenosu choroby na celú rodinu, treba ho čoskoro preniesť do kostola a pochovať do zeme. "Ak bol jedným z bohatých alebo šľachticov zeme, jeho telo bude vydávať ešte neznesiteľnejší zápach," ("Gravius foetent divitum corpora" In Hexamer. 1. 6, c. 8) hovorí svätý Ambróz.
Hľa, koniec toho pyšného, toho oplzlého a zmyselného človeka! Pred smrťou žiadaný a vyhľadávaný v rozhovoroch, teraz sa stal predmetom hrôzy a odporu všetkých, ktorí ho uvideli. Jeho príbuzní sa ponáhľajú odstrániť ho z domu; najímajú ľudí, aby ho zavreli do rakvy, odniesli na kostolný dvor a hodili do hrobu. Za života sa šírila sláva o jeho dôvtipe, zdvorilosti, elegancii jeho mravov a tvári, ale po smrti sa naňho rýchlo zabudne. Ich pamiatka zahynula s hlukom (Ž 6, 7).
Keď počujú správu o jeho smrti, niektorí hovoria: Bol cťou pre svoju rodinu; iní hovoria: Dobre zaopatril svoje deti. Jedni jeho smrť ľutujú, lebo im počas života preukázal nejakú službu; iní sa z nej tešia, lebo je pre nich prínosom. Za krátky čas však o ňom nikto nehovorí. Spočiatku jeho najbližší príbuzní necítia ochotu počuť jeho meno zo strachu, aby sa neobnovil ich smútok. Pri kondolenčných návštevách si všetci dávajú pozor, aby sa o zosnulom nezmienili; a ak sa stane, že niekto o ňom prehovorí, príbuzní kričia: Preboha, nespomínajte jeho meno!
Uvažujte, že tak, ako ste sa správali pri príležitosti smrti priateľov a príbuzných, tak sa budú správať aj ostatní pri príležitosti vašej smrti. Žijúci sa zúčastňujú na scéne. Zaberajú majetok a úrady zosnulého; ale na mŕtveho si už nespomínajú - jeho meno sa sotva kedy spomenie. Spočiatku sú ich príbuzní krátky čas utrápení; čoskoro sa však utešia podielom na majetku zosnulého, ktorý im pripadne.
O krátky čas sa teda vaša smrť stane skôr zdrojom radosti; a v tej istej miestnosti, v ktorej ste vydýchli a v ktorej vás súdil Ježiš Kristus, budú ostatní tancovať, jesť, hrať sa a smiať sa ako predtým. A kde bude potom vaša duša?
Túžby a modlitby
Ó, Ježišu, môj Vykupiteľ! Ďakujem Ti, že si ma nevyradil zo života, keď som bol Tvojím nepriateľom. Za koľko rokov som si zaslúžil byť v pekle! Keby som bol zomrel v taký deň alebo takú noc, aký by mal byť môj údel na celú večnosť? Pane, ďakujem Ti; prijímam svoju smrť ako zadosťučinenie za moje hriechy a prijímam ju spôsobom, akým sa Ti ju zapáči poslať. Ale keďže si ma doteraz znášal, počkaj na mňa ešte chvíľu. Trp ma teda, aby som mohol trochu oplakávať svoj smútok! (Jób x, 20). Daj mi čas, aby som mohol oplakať, skôr než ma odsúdiš, urážky, ktoré som Ti obetoval. Nebudem sa viac brániť Tvojim volaniam. Kto vie, či slová, ktoré som práve čítal, nebudú pre mňa poslednou výzvou? Uznávam, že som nehodný milosrdenstva. Tak často si mi odpustil a ja som Ťa nevďačne opäť urazil.
Skormútené a pokorné srdce, Bože! Nepohrdneš? Keďže, Pane, Ty nevieš pohŕdať skrúšeným a pokorným srdcom, pozri na kajúceho zradcu, ktorý sa k Tebe utieka. Pre svoje milosrdenstvo ma neodvrhni od svojej tváre. Ty si povedal: Toho, kto prichádza ku mne, nevyženiem von (Jn VI, 37). Je pravda, že som Ťa pobúril viac ako iní, lebo som bol viac ako iní obdarený Tvojimi svetlami a milosťami. Ale krv, ktorú si za mňa vylial, ma povzbudzuje a ponúka mi odpustenie, ak sa budem kajať. Moje zvrchované dobro! Celou dušou ľutujem, že som ťa urazil. Odpusť mi a daj mi milosť milovať ťa aj v budúcnosti. Dosť som ťa urazil. Zvyšok svojho života chcem stráviť nie urážaním Teba, ale iba neprestajným plačom nad urážkami, ktoré som Ti uštedril, a milovaním celého srdca Boha hodného nekonečnej lásky. Ó, Mária, moja nádej, pros za mňa Ježiša.
Telo v hrobe
Ale aby si, kresťanská duša, lepšie videla, čo si, nasleduj radu svätého Chryzostoma: "Choď k hrobu, rozjímaj o prachu, popole, červoch a vzdychaj." Pozri, ako tá mŕtvola najprv zožltne a potom sčernie. Potom sa celé telo pokryje bielou, odpornou plesňou; potom vychádza mazľavý, hnilobný sliz, ktorý steká na zem. V tejto hnilobnej hmote sa vytvára veľké množstvo červov, ktoré sa živia mäsom. Na tele hodujú potkany; niektoré ho napadnú zvonka, iné sa dostanú do úst a čriev. Líca, pery a vlasy odpadávajú. Najprv sa obnažia rebrá a potom ruky a nohy. Červy po tom, ako skonzumujú všetko mäso, požierajú jeden druhého a nakoniec z nich zostane len páchnuca kostra, ktorá sa časom rozpadne na kúsky; kosti sa od seba oddelia a hlava sa oddelí od tela. Stali sa ako plevy na letnej mláťačke a odnášal ich vietor. Hľa, čo je človek: je ako prach na humne, ktorý odnáša vietor.
Hľa, mladý šľachtic, ktorý bol nazývaný životom a dušou rozhovoru: kde je teraz? Vstúpte do jeho bytu: už tam nie je. Ak budete hľadať jeho posteľ, šaty alebo brnenie, zistíte, že prešli do rúk iných. Ak ho chceš vidieť, obráť sa k hrobu, kde sa zmenil na skazu a vyschnuté kosti. Ó, Bože, na čo sa teraz zmenšilo to telo, ktoré bolo hýčkané toľkými pochúťkami, oblečené s takou pompou a opatrované toľkými sluhami? Ó, vy svätí! ktorí ste vedeli umŕtvovať svoje telá z lásky k tomu Bohu, ktorého jediného ste na tejto zemi milovali, dobre ste pochopili koniec všetkej ľudskej veľkosti, všetkých pozemských rozkoší; teraz sú vaše kosti uctievané ako posvätné relikvie a uchovávané v zlatých svätyniach a vaše duše sú šťastné v radosti z Boha a očakávajú posledný deň, v ktorý sa vaše telá stanú účastníkmi vašej slávy, ako boli účastníkmi vášho kríža v tomto živote. Pravá láska k telu spočíva v tom, že tu s ním zaobchádzame prísne a pohŕdavo, aby bolo šťastné na večnosť, a že mu odopierame všetky pôžitky, ktoré by ho mohli navždy urobiť nešťastným.
Túžby a modlitby
Hľa, môj Bože, na čo sa musí znížiť moje telo, ktorým som ťa tak veľmi urazil, na červy a hnilobu. To ma netrápi, naopak, teším sa, že toto moje telo, ktoré ma pripravilo o Teba, moje zvrchované dobro, jedného dňa zhnije a bude strávené. Čo ma však zarmucuje, je to, ţe aby som sa mohol oddávať týmto úbohým rozkošiam, spôsobil som Ti takú veľkú nechuť. Ale nezúfam nad Tvojím milosrdenstvom. Čakal si na mňa, aby si mi odpustil. Pán čaká, aby sa nad tebou zmiloval (Iz, xxx, 18).
Ty mi odpustíš, ak sa budem kajať. Ó, nekonečná dobrota, celým srdcom ľutujem, že som Tebou pohŕdal. Poviem so svätou Katarínou Janovskou: "Môj Ježišu, už žiadne hriechy!" Už žiadne hriechy! Už viac nebudem zneužívať Tvoju trpezlivosť. Ó, moja ukrižovaná Láska, nebudem čakať, kým mi spovedník v hodine smrti vloží do rúk kríž. Od tejto chvíle ťa objímam, od tejto chvíle ti odporúčam svoju dušu. Do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho ducha (Ž, xxx, 6). Moja duša bola toľko rokov na svete a nemilovala ťa. Daj mi svetlo a silu, aby som ťa miloval počas zvyšku svojho života: nebudem čakať, že ťa budem milovať v hodine smrti. Od tejto chvíle Ťa milujem; objímam Ťa a zjednocujem sa s Tebou ; a sľubujem, že sa od Teba už nikdy nevzdialim, ó, najsvätejšia Panna! pripútaj ma k Ježišovi Kristovi a vypros mi milosť, aby som ho už nikdy nestratil.
Svätý Jozef je patrónom umierajúcich a každý ho tak pozná. Prečo svätého Jozefa medzi jeho mnohými titulmi nazývajú aj „patrónom zomierajúcich“?
Existujú tri dôvody, prečo je svätý Jozef osobitným patrónom umierajúcich:
1.) Je pestúnom Večného Sudcu, ktorý mu nemôže odmietnuť žiadnu žiadosť.
2.) Je hrozný pre démonov; Cirkev ho nazýva „Teror démonov“ a „Dobyvateľ pekla“.
3.) Jeho vlastná smrť bola najkrajšia, lebo zomrel v náručí Ježiša a Márie; to je hlavný dôvod, prečo je patrónom šťastnej smrti. Smrť žiadneho iného svätého nebola taká šťastná alebo taká slávna.
Svätý František Saleský zastával názor, že svätý Jozef zomrel z lásky k Bohu, čo zdieľal aj svätý Alfonz Liguori.
MODLITBA ZA ŠŤASTNÚ SMRŤ
Ó, slávny svätý Jozef, hľa, volím si ťa dnes za svojho osobitného patróna v živote a v hodine mojej smrti. Zachovaj a rozmnož vo mne ducha modlitby a horlivosti v službe Bohu. Odstráň odo mňa každý druh hriechu; vypros mi, aby moja smrť neprišla na mňa nevedome, ale aby som mal čas vyznať svoje hriechy sviatostne a oplakávať ich s najdokonalejším porozumením a najúprimnejšou a najdokonalejšou ľútosťou, aby som mohol vydýchnuť svoju dušu do rúk Ježiša a Márie. Amen.
- Zlí duchovia konajú v pekle schôdzu, aby sa poradili proti najsvätejšej Panne Márii. Lucifer a jeho spoločníci v zle ihneď zahájili mocný boj s nebeskou Kňažnou, čím Jej poskytli príležitosť, aby mnohokrát rozšliapala hlavu pekelného draka. Mária z Agredy M Y S T I C K É M E S T O B O Ž I E.
Mária od Ježiša z Agredy
Kruciáta oslobodenia človeka
Spása celého sveta - závisí od príhovoru Panny Márie
Mystické mesto Božie - Mária z Agredy
Mária z Agredy-Mystické mesto Božie - najvačšie mariánske dielo
Svätí proti Herézam
Boh nás nezachráni bez príhovoru Panny Márie / Svätý Bonaventúra
Svätý Bruno / svedectvo zatrateného
Znaky falošných prorokov
Sila modlitby ruženca.
GENERÁLNA SPOVEĎ - príprava na dôsledné spytovanie svedomia
STAČÍ UROBIŤ LEN JEDEN ŤAŽKÝ HRIECH A ZOMRIEŤ V ŇOM BEZ
POKÁNIA, NATO ABY BOLA DUŠA ZATRATENÁ.
Večnosť je šťastná alebo nešťastná! To je dogma našej viery.
Kvôli zdraviu tela neodkladáš potrebné liečenie. Nebuď bláznom, ktorý si dáva do poriadku svedomie až vo chvíli smrti. Čas smrti nie je vhodný na to, aby sme si zaisťovali večnú spásu. Zapíš si svoje pochybenia a urob generálnu spoveď z celého svojho života.
Mysli na to, že tu sa skladajú účty, aby si mohol získať večnosť. Preto rob tak, ako budeš musieť konať v okamihu skladania účtov pred večným Sudcom, Ježišom Kristom. Mysli na to, že to, čo sa ti teraz vidí ťažké, bude sa ti zdať v okamihu smrti nemožné.
Musíme kráčať Pánovou cestou, kým máme čas, pretože v hodine smrti svetlo dohorí. Už nebude čas na prípravu, v tú chvíľu už musíme byť pripravení. V hodine smrti sa už nič nedá robiť. Čo sa urobilo, je urobené.
Keď príde smrť, nebude v tej búrke a zmätku možné dať do poriadku zmätené svedomie.
Ktovie, čo sa môže stať? Ak stratíš v hodine smrti dušu, vtedy stratíš všetko a už nikdy nevzíde nádej na jej opätovné získanie. Boh nás zaiste neposlal
na túto zem preto, aby sme sa stali bohatými, získali pocty, alebo uspokojovali svoje zmysly.
Ale poslal nás sem získať večný život.
Všetci vedia, že ich cesta sa raz skončí. Ale sebaklam mnohých spočíva v tom, že si smrť
predstavujú takú vzdialenú, ako keby ani nikdy nemala prísť. Aj veľmi starí a chorí ľudia si
často navrávajú, že by mohli žiť ešte 3-4 roky. No o koľkých vieme, že náhle zomreli!
Niektorí posediačky, iní pri chôdzi, ďalší v spánku v posteli. Je isté, že nikto z nich si
nepomyslel, že zomrie tak nečakane v deň, v ktorom naozaj zomrel. Keby si mal dnes do
večera zomrieť, a tak by sa malo rozhodnúť o tvojom večnom živote, bol by si pripravený
vydať počet zo svojich skutkov? Čo všetko by si dal Bohu za ešte jeden rok, mesiac alebo
aspoň jeden deň života? Prečo teraz keď ti Boh dáva tento čas, nedáš si do poriadku svoje
svedomie? Či je azda nemožné, aby bol tento deň pre teba posledným? Čakáš azda na deň
smrti?
Pokiaľ ide o minulosť, dôveruj Ježišovi Kristovi, ktorý ti teraz dáva toto osvietenie, pretože ťa chce spasiť. Aká je to láska a nežnosť, s ktorou Boh objíma hriešnika, keď sa k nemu vracia! Dôveruj aj orodovaniu Panny Márie, ktorá ti ho vyprosuje. Ktovie, či tieto riadky nie sú poslednou výzvou, ktorú ti dobrotivý Boh posiela?
___________________________________________________________________________
JA SOM PÁN BOH TVOJ, NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV OKREM
MŇA, ABY SI SA IM KLAŇAL!
Prvé z prikázaní obsahuje prikázanie viery, nádeje a lásky. Náš morálny život má svoj prameň
vo viere v Boha, ktorý nám zjavuje svoju lásku. Našou povinnosťou voči Bohu je veriť v neho
a vydávať o ňom svedectvo.
HREŠIL SOM PROTI VIERE?
- Dobrovoľným pochybovaním o viere, pravdivosti čo Boh zjavil a Cirkev predkladá
veriť, váhavosťou vo viere
Neverou – nedbanlivosťou o zjavenú pravdu, dobrovoľným odmietnutím viery
- Herézou - kacírstvom – popieraním alebo spochybňovaním nejakej pravdy, ktorú treba veriť božskou a katolíckou vierou. Prijímam náuku Cirkvi v celistvosti? napr. peklo neexistuje, popieranie panenstva Panny Márie, popieranie Najsvätejšej Trojice
- Apostázou – odvrhnutím kresťanskej viery, odpadlíctvo
-
Schizmou – odmietnutím podriadiť sa pápežovi alebo odmietnutie spoločenstva s členmi Cirkvi, ktorí sú mu podriadení. Schizmou v kresťanstve je aj protestantské hnutie.
- Účasťou na protestantských a sektárskych obradoch (evanjelických -luteránskych, kalvínskych, babtisti, adventisti, jehovisti atď.) – ich praktizovaním, zapájaním sa do nich a súhlasom s nimi.
- Priznávam sa vo verejnom živote k viere? (v zamestnaní, pred priateľmi)
- Nepatrím do organizácie, ktorá má proticirkevný program, zameranie? Nevolil som takéto politické strany, podporoval politikov – vyjadroval súhlas s nimi?
- Ospravedlňujem hriechy svoje i hriechy iných (svojich detí, rodiny, používam
výhovorku – dnes je iná doba...)
MILOVAL SOM BOHA NADOVŠETKO?
- Je pre mňa Boh najvyššia hodnota, najlepšie dobro? Je na 1.mieste v mojom živote?
- Považujem Boha za Otca? Usilujem sa byť jeho najlepším dieťaťom?
- Milujem Ho láskou, ktorá je nad každú inú lásku?
- Slúžim vedome alebo nevedome časným bôžikom? (kult peňazí, materiálne dobrá,
TV, moc, kariéra, vlastné telo, úspech...)
- Dodržiavam v každodennom živote náboženské kritériá a prikázania?
- Zaprel som Boha? – zaujato, z vypočítavosti (kvôli vyhnutiu sa cirkevnej dani, pri sčítavaní obyvateľstva, v zamestnaní...), bezmyšlienkovite, aby som sa spravil zaujímavý, lebo mi to v danej situácii vyhovovalo
-
V pôstnom období som žil v hriechu (zábavy, tance, nedodržiavanie pôstu)?
- Neobviňujem Boha za nešťastia, ktoré ma postihli? Prijímal som Božie veci ako Boží
dar a zlé ako skúšku vernosti a podiel na Kristovom utrpení?- Som vďačný za svoj život, každý prežitý deň, každú novú príležitosť?
- Konám i svoju každodennú prácu ako modlitbu s úmyslom páčiť sa Bohu? (či sa
chcem páčiť ľuďom, byť obľúbený, stredobodom pozornosti, hľadám vlastné výhody)
- Dbám o dôstojnosť pri nosení posvätných symbolov? (krížik na retiazke, ružencový
prsteň, medailónik Panny Márie). Robím si z nich amulety, talizmany, výsmech?
- Prejavujem úctu k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej? Chodím na adorácie?
- Prijímam Božiu vôľu a Boží plán pre môj život?
- Počúvam hlas svojho svedomia?
Mojim Bohom má byť Najsvätejšia Trojica – Otec, Syn a Duch Svätý. Prakticky v mojom
živote je ním to, čomu dávam prvé miesto vo svojich myšlienkach, citoch, kvôli čomu konám
svoje skutky, čo mám najradšej.
Čo je u mňa to prvé?
Ja sám – moje zdravie, moja česť, moje brucho, krása, postava, sebeckosť, egoizmus, úcta ktorú od druhých očakávam, mne sa majú druhý prispôsobovať, pociťujem sebaľútosť, pocit
krivdy, očakávam od druhých ospravedlnenie
- Starostlivosť o zdravie – máme rešpektovať telesných život, ale nerobiť z neho absolútnu hodnotu – novopohanská mentalita rozvíja kult tela (všetko mu obetovať,
zbožňovať telesnú dokonalosť, posadnutosť cvičením a starostlivosťou o telo,
športový úspech, vedie zároveň k zvrátenosti ľudských vzťahov)
- Treba sa vyhýbať každému prekročeniu miery
Niekto z ľudí – moje dieťa, vnúča, manžel/ka, rodinný príslušníci, prehnaná láska k ľuďom
Nejaká vec – peniaze, majetok, auto, dom, načo si potrpím, pekné oblečenie, šperky, umenie,
šport, kariéra, dovolenky, márnivosť
Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa – koľko Bohov uctievam? Koľkým slúžim?
- Vlastné telo – cvičenie kvôli postave, diéty, prehnané líčenie, plastické operácie,
skrášľovacie procedúry, oblečenie, solárium...
- Márnim čas pozeraním TV, návštevami, zábavami, hlúpymi rečami, vtipmi
Ktorému najviac? Na čo najviac cez deň myslím?
-
Zábavy, obžerstvo, hostiny, TV, priatelia a známy, rodina, majetky, vlastné telo,
zdravie, kariéra, šport, tanec, nakupovanie...
UCTIEVAL SOM INÉ BOŽSTVÁ?
- Mnohobožstvo, viera v reinkarnáciu, východné náboženstvá – bojové umenie
(klaňanie sa slnku, využívanie energie atď., vychádza z východnej spirituality),
vyvolávanie mŕtvych, účasť na špiritistických seansách
- Iné praktiky o ktorých som predpokladal, že odhaľujú budúcnosť: veštenie z kávy,
liatie olova, čítam horoskopy, využil som služby veštice, dal som si vykladať karty (sám som ich vykladal sebe alebo druhým), tarot, anjelské karty, numerológia,
vypočítavanie pohlavia dieťaťa, astrológia, pranostiky, čítanie z ruky...
-
Akupunktúra, okultizmus (aj čítanie okultistickej literatúry), ezoterika, mantry (nimi
sa vzývajú a uctievajú démoni), astrálne cestovanie, feng šui, aury, reiki,
psychotronika, Silvova metóda, kyvadlá, vykladanie snov – snáre, cvičenia
východných náboženstiev – 5 tibeťanov, cvičenia na otváranie čakier (otvára prístup
zlým duchom), dýchacie cvičenia
-
Oslava haloweenu - karneval (aj detský), vyrezávanie tekvíc (vychádza z oslavy
satana, dom, v ktorom sa obetováva dieťa satanovi sa označoval vyrezanou tekvicou),
bosorácke praktiky, prezliekanie sa do kostýmov a masiek čertov (čelenky s rohami),
bosoriek, prezliekanie sa za kňazov a rehoľné osoby (výsmech)
Haloween je diablovým výsmechom sviatku Všetkých svätých. Žiaden kresťan ho
nesmie oslavovať, podporovať (karneval, vyrezávanie tekvíc), propagovať, vyjadrovať
súhlas.
-
Navštevoval som ľudových liečiteľov – sám som takto zneužíval dôverčivosť iných.
Alternatívna medicína = okultizmus
- Dopustil som sa modloslužby – zbožšťovania toho, čo nie je Boh – bôžikov, zlých
duchov, stvorenia namiesto Boha, moci, rozkoše, predkov, zdravia, peňazí – slúžil
som mamone – predmetom môjho hlavného záujmu v živote boli peniaze a majetky,
ako ich získať, ako si ich udržať
Mám doma „suveníry“ bôžikov – démonov? – Nazývam to umením?
Ospravedlňujem sa, že ja v to neverím, ja ich neuctievam? Sošky, drevorezby, obrazy,
porcelán, taniere s ich vyobrazením, šatky, šperky, prívesky, magnetky... (budha,
hinduistické božstvá, symboly východných náboženstiev, egyptských bohov, faraónov
– považovali sa sami za božstvo, gréckych bohov, slnko, africké sochy a masky,
woodo...)
Nenavštívil som napr. na dovolenke hinduistický či budhistický chrám?
Nezúčastnil som sa nejakého rituálu? Nedal som si na telo pomaľovať nejaké
symboly, napr. hennou? (hoci aj zo žartu, z nevedomosti)
-
Povera – pripisoval som stvoreným veciam nadprirodzené účinky, čary, rôzne fetiše
(vešanie podkovy, imela pre šťastie, zub z medveďa, vlasy), amulety, červené šnúrky,
uhlíková voda, popľúvanie, zaklopanie na drevo, čierna mačka, piatok 13., talizmany
(aj zneužívanie ruženca a náboženských medailónov na tieto účely, vešanie
medailónov na červenú šnúrku a pod.)
Časté choroby u detí – urobiť si spytovanie svedomia, či diabol nenašiel prístup do
srdca dieťaťa cez náš hriech (napr. privezovanie červenej šnúrky na kočiar, či priamo
na dieťa – otvárajú prístup démonovi k nemu)
-
Homeopatia – princípy homeopatie vychádzajú z mágie, okultizmu. Mágia
napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí podobné. Patrí k liečiteľstvu
(okultizmu).
- Joga – ponorená do sveta bohov a duchov, jej úlohou je privolávať ich prítomnosť, je
satanistická – a to každá joga, ten kto ju praktizuje otvára sa démonickému pôsobeniu.
- Nie je to relaxačné cvičenie, je to spiritualita. Aktivuje čakry.
- Jednotlivé cvičenia predstavujú zasvätenie konkrétnym bôžikom – démonom. - Jej praktizovanie sa spája s prijatím hinduistického učenia.
- Účasť na modloslužbe, otvárame sa (hoci aj nevedome) pôsobeniu zlých duchov
Praktizoval som niečo z toho, iných som k tomu navádzal, súhlasil som, ak mi o tom iný hovorili?
AKO VYZERAJÚ MOJE MODLITBY?
Bez modlitby nemožno dôjsť k spáse. Aj keby sme konali veľké množstvo dobrých
skutkov, ale nemodlili sa často a dobre, nedosiahneme spásu. Modlitba otvára oči duše,
pripomína jej vlastnú úbohosť a upevňuje nedôveru voči sebe a velí utiekať sa k Bohu.
Zbožný kresťan vkladá celú nádej v Boha, na seba samého sa zbytočne nespolieha.
Boh nehľadí nato, či sú modlitby dlhé a pekné, ale chce, aby plynuli z hĺbky srdca, aby sme
sa modlili s úctou a túžbou podobať sa mu – teda aj obyčajný a nevzdelaný človek sa môže
dobre modliť. Boh odpúšťa i najväčším hriešnikom, ak o to úprimne prosia, preto zlý duch
využíva všetky spôsoby, aby sme modlitbu zanedbávali. Ak pri modlitbe zakúšam ťažkosti a
znechutenie, no predsa sa od modlitby neodvraciam, je táto moja modlitba ešte viac záslužná
v očiach Pána Boha. Modli sa za všetkých, aj za nepriateľov.
Aby bola modlitba Bohu milá a pre dušu užitočná, musíme byť v stave milosti, mať túžbu
obrátiť sa a mať odpor k hriechu. Hriešnik, ktorý sa nechce napraviť je urážkou Pána Boha.
Márne sú vaše modlitby a obete, ak zotrvávate v hriechu!
Niet fyzického uzdravenia bez odpustenia a duchovného uzdravenia. Boh môže vypočuť
našu modlitbu iba vtedy, ak odstránime všetky prekážky. Preto sa musíme zrieknuť
každého hriechu a všetkým všetko odpustiť.
Hriešnici nedosiahnu obrátenie bez modlitby. Zatratení išli do zatratenia preto, že sa nemodlili
alebo sa modlili zle.
- Nemodlím sa, modlím sa málo – pre istotu, aby som to mal čím skôr za sebou,
spolieham sa, že sa za mňa iný pomodlia, roztržité a nedokončené modlitby –
zaspávam pri nich
-
Vynechávam rannú a večernú modlitbu
-
Nekonám si žiadne pobožnosti, krížovú cestu, nemodlím sa novény, som dospelý ale
modlím sa len základné modlitby ako dieťa, nemodlím sa za druhých, nemodlím sa za
duše v očistci
- Modlím sa s odporom
- Viac sa modlím len keď mám ťažkosti, v modlitbe málo Bohu ďakujem – zato vždy
niečo žiadam
- Zosmiešňujem modlitby a modliacich sa, spochybňujem pobožnosti, prekrúcam slová
- Rodič – neučím dieťa modliť sa – ospravedlňujem to tým, že je ešte malé, nie som mu
príkladom, ak je dieťa maličké – mám sa modliť s ním v jeho mene, dohliadať aby si
vykonalo svoje modlitby – pomodliť sa spoločne, učiť dieťa modlitby primerane veku
a neuspokojiť sa s tým, že dieťa ovláda detské modlitbičky, moje dospelé dieťa neovláda kresťanské modlitby (ruženec, korunka Božieho Milosrdenstva) – lebo som
ho to nenaučil z ľahostajnosti, nezáujmu
AKO PREŽÍVAM SV. OMŠU?
- Len si ju formálne vypočujem?
Som roztržitý, vyrušujem, nudím sa, spím, rozprávam, komentujem kňaza, veriacich,
výzdobu v chráme, kázeň, zlostím sa, že sv. omša trvá príliš dlho, nezapájam sa
aktívne do priebehu sv. omše (nemodlím sa, neodpovedám kňazovi), šomrem ak
nemám voľné miesto na sedenie, nepokľaknem pred Pánom na obe kolená, sotva
vojdem do kostola už premýšľam ako čím skôr odísť...
- Nezúčastňujem sa celej sv. omše – od začiatku do požehnania, meškám, neďakujem
Bohu za milosť sv. omše – čím skôr sa ponáhľam z kostola preč
- Nechodím na sv. omše – z lenivosti, z presvedčenia, ľahostajnosti, vyhováram sa na
zdravotný stav, na povinnosti (musím variť, musím sa učiť, čakám návštevu, mám
malé dieťa...)
- Sám na sv. omšu nejdem – iným poviem, nech idú aj za mňa
- Rodič – nevodím dieťa do kostola - oberám ho o milosti (vyhováram sa, že je malé,
vyrušuje, nebudem sa môcť sústrediť na sv. omšu, z lenivosti...), tolerujem dieťaťu
odmietanie účasti na sv. omši – dokonca to podporujem (výhovorky - musí sa učiť na
skúšku, nech sa sám rozhodne či chce ísť) – zabúdam na svoju zodpovednosť za dieťa
pred Bohom. Ak je už dieťa dospelé a viem, že na sv. omše nechodí mám povinnosť
ho napomenúť.
- Nie som dieťaťu príkladom – dieťa do kostola pošlem, no sám nejdem
- Nešiel som v nedôstojnom oblečení na sv. omšu, sv. prijímanie (krátke nohavice,
sukňa, výstrih...)?
- Chodím na protestantské obrady (evanjelické, kalvínske) – prijímam a šírim ich bludy
a herézy, nahováram aj iných, rúham sa
AKO PRIJÍMAM SVIATOSTI?
- Ľahostajne?
- Z povinnosti? 1-2x ročne sa vyspovedám (Cirkev ukladá aspoň raz ročne sa
vyspovedať – nie preto, že by to bolo pre dušu postačujúce, ale keby tak nečinila,
koľký by neprišli k sv. zmierenia ani raz za rok - nepatrím aj ja k nim?)
- Prijímam s úctou? Som v stave milosti? Neprijímam svätokrádežne?
- Zosmiešňujem a znevažujem sviatosti?
- Spochybňujem Telo Kristovo - Eucharistického Ježiša? Prijímal som nehodne?
Prijímal som na ruku (nie do úst)?
- Zosmiešňoval som Telo Kristovo protestantskými bludmi a herézami – pohŕdal som
Eucharistickým Ježišom a Jeho nekrvavou obetou v slávení katolíckej sv. omše a
vymenil Ho za protestantské obrady (evanjelické, kalvínske)
- Nevyhýbal som sa prijímaniu Eucharistie z nedbalosti, úzkostlivosti, hanby pred
ľuďmi?
SVȀTOKRÁDEŽNÁ SPOVEĎ
K dobrej spovedi nestačí len vyznanie hriechov pred kňazom a vykonanie udeleného
pokánia! Neklam sa, že Boha možno odbiť čímkoľvek a ľahko získať stratenú milosť.
- Celý rok sa zapodievaš svetskými vecami, staráš sa o majetok, príjemnosti života,
nepracuješ na svojom zdokonalení, na náprave – na Veľkú Noc prichádzaš na spoveď
a vyznávaš svoje hriechy, akoby si rozprával nejakú historku!
- Potom bezmyšlienkovite a mechanicky odriekaš pár modlitieb a už sa ti zdá, že si sa
s Bohom vyrovnal
- Hneď po spovedi sa vraciaš k predchádzajúcemu spôsobu života (smilstvo, zábavy,
tancovačky, krčmy, konkubinát, cudzoložstvo, červené šnúrky, horoskopy, krivdu si
nenapravil, krádež neodčinil) – nie je vidieť ani stopu nápravy!
- Každý rok, od spovedi k spovedi robíš to isté!
- Spovedáš sa ľahostajne, chladne, iba zo zvyku, rutiny – nevedie ťa láska k Bohu,ľútosť a chuť napraviť sa.
- Spovedáš sa len všeobecne, mnohé hriechy nevymenuješ
- Kňaza možno oklamať, aj predstierať ľútosť a vymámiť od neho rozhrešenie, no Boha
neoklameš. Boh takéto rozhrešenie nepotvrdí.
- Pamätaj, že ti tvoje spovede, pokiaľ ich konáš týmto spôsobom nie sú nič platné, a
možno že sú dokonca svätokrádežné!
- Sú ľudia, ktorí by sa spovedali až na smrteľnej posteli, keby im to Cirkev
neprikazovala urobiť každý rok
- Nekonám si dobré spytovanie svedomia?
Hlbiny srdca skúmaj dôkladne, nič pred sebou neskrývaj – ako sa nič neukryje na poslednom súde.
O čo zriedkavejšie sa niekto spovedá, o to viac času na spytovanie si svedomia
potrebuje.
- Chuť napraviť sa je len pochybná a hraná, ľútosť predstieraná (o čom svedčí aj
návrat k hriešnemu životu – opäť vysedávaš v krčmách, smilníš, berieš antikoncepciu,
zabávaš sa, ešte zopár krát prídeš na sv. omšu a potom už nie – až na nejaký sviatok)
- Nedostatok ľútosti – keď zatajíme hriech, pocítime vnútorný nepokoj, ktorý nás
hryzie ako divoký tiger, ale keď nemáme ľútosť, tak tomu vo svojej zaslepenosti
nevenujeme pozornosť. Kto sa chce presvedčiť, či mal pri spovedi správnu ľútosť,
najlepšie to uvidí podľa toho, či zmenil svoj doterajší život.
Zatajujem hriechy pred kňazom zo strachu, že nedostanem rozhrešenie, od hanby
Niekto povie: ,,Asi sa nikto neodváži skrývať svoje hriechy a vystavovať sa tak
častejším výčitkám svedomia.“ Moji bratia! Keby som to mal potvrdiť pod prísahou,
neváhal by som povedať, že tu medzi vami teraz v kostole je zo 6 ľudí 5 takýchto
hriešnikov. Presvedčíte sa o tom na poslednom súde a spomeniete si, čo som vám dnes
povedal. (sv. J. M. Vianney)
- Keby si povedal, že sa spovedáš z hriechu, na ktorý si v predchádzajúcej spovedi
zabudol – ale pritom si tento hriech nepovedal z lenivosti, alebo hanby – spáchaš
svätokrádež- Nespomenúť alebo zmenšiť počet smrteľných hriechov je svätokrádež (ak mám na
svedomí 3 takéto hriechy a poviem len 2, ťažko urážam Boha). Ak si počet
nepamätám vyznám ho približne.
Ak by sa ťa spovedník na určitý hriech nespýtal, nemal si v úmysle vyznať ho. Tak sa
stane, že síce ten hriech priznáš, ale už nepovieš, že si mal v úmysle zatajiť ho.
- Zle sa spovedá aj ten, kto nechce napraviť spáchanú krivdu, aj keby to mohol
urobiť. Nešťastné sú aj spovede dievčat, žien, mladíkov a mužov, ktorí udržujú
nedovolené vzťahy a odmietajú sa ich vzdať. Títo ľudia sa väčšinou ani necítia byť
vinní a pri spovedi skrývajú svoje hriechy.
- Kto zatají hriechy, ten nechce oklamať kňaza, ale chce podviesť samotného Boha
i napriek tomu, že je to nemožné!
Záchvat hnevu označím ako netrpezlivosť, nemravné reči, ktoré iných pohoršujú – len
ako voľnejšie reči, ohavné žiadosti a skutky ako trochu menej slušné dôvernosti, veľké
krivdy ako drobné nespravodlivosti, prehnané lakomstvo – len ako trochu väčšia
zviazanosť s pozemskými dobrami...a odtiaľ vychádza celý rad svätokrádeží
- Skrývam okolnosti hriechu? Ohováral som no nepriznám, že to pochádzalo z mojej
pýchy a závisti, nenávisti a urazenosti. Tiež nespomeniem akú veľkú škodu som
spôsobil dobrému menu blížneho, či som nehovoril klamstvá.
Nespomeniem o akú osobu išlo – či som ohováral kňaza, inú Bohu zasvätenú osobu,
rodinného príslušníka...
Povieš, že si vystupoval proti viere a morálke, zamlčíš, že si chcel otriasť vierou
mladého človeka, aby napr. ľahšie podľahol tvojej žiadostivosti.
Dievčina povie, že sa parádila, aby sa páčila iným, no nedodá, že mala zámer
vzbudzovať u iných zlé myšlienky, nečistotu, túžby...
Otec povie, že sa opil, no nespomenie aké pohoršenie tým dal celej rodine.
- Hľadáš spôsob ako sa predstaviť spovedníkovi v lepšom svetle? (tónom hlasu,
stíšením hlasu pri istých hriechoch, aby ich spovedník sotva počul, najprv sa spovedáš
z ľahších hriechov a keď tým akoby uspíš pozornosť spovedníka, čo najtichšie a veľmi
rýchlo vysypeš ťažké hriechy)
- Zaobaľujem svoj nerestný život pláštikom cnosti
- Ospravedlňujem sa, že ma k hriechu nečistoty naviedli iný, k hnevu ma
vyprovokoval sused, sv. omšu som vynechal kvôli návšteve, v pôste som jedol mäso
len raz (naviedol ma iný), zle sa vyjadrujem o blížnych – no oni mi k tomu svojim
správaním dávajú príležitosť, s deťmi sa ráno a večer nemodlím lebo nemám čas...
muž obviňuje ženu, žena muža, brat sestru, sestra brata, sluha svojho pána, pán
sluhov....
- Pri spovedi sa sami odsudzujú tvrdiac „moja vina“ a o 2 minúty neskôr sa bránia
a zvaľujú vinu na druhého
- Som hluchý voči výčitkám svedomia? Akoby nemý, ak mám vyznať svoje hriechy?
- Neukazujem žiadnu pokoru a skrúšenosť
- Ak kňaz spozná v akom stave je moja duša a prikáže mi prísť na spoveď neskôr,
pretože ma chce uchrániť pred svätokrádežou – hneď nariekam, že nemám čas, že
neskôr nebudem lepšie pripravený, že pôjdem k inému spovedníkovi, ktorý mi dá
rozhrešenie bez problémov - sami sebe škodia takto zaslepený ľudia, spovedník spoznal, že nespĺňajú podmienky dobrej spovede, ich vyznanie hriechov bolo
polovičaté, bez ľútosti, musel im dávať tisíce otázok
- Z akých hriechov si sa spovedal minulý rok? A z čoho sa spovedáš teraz? Z čoho sa
budeš spovedať za rok, ak ti Boh ešte daruje život? Nemyslíš, že opäť z tých istých?
Ak sa spovedáš iba zo zvyku, nechceš žiť životom viac bohabojným,
k predchádzajúcim hriechom ti ešte pribúda svätokrádež a si hračkou v rukách satana.
Ak po dlhší čas na sebe nebadáš po spovedi najmenšie zmeny k lepšiemu, vyplýva
z toho, že ti predchádzajúce spovede neboli nič platné, boli svätokrádežné a ak sa
skutočne nepolepšíš, čaká ťa zatratenie.
- Do tejto pasce svätokrádežných spovedí už chytil zlý duch mnoho duší, pretože
skutkom svätokrádežnej spovede sa ukazuje zaslepenosť a zatvrdnutosť srdca, ktoré
neopúšťajú človeka neraz až do smrti.
- Návykový hriech – hromadením hriechov rastie ľudská zaslepenosť. Zlý návyk
zaslepuje myseľ, zatvrdzuje srdce, a tým robí človeka vzdorovitým až do smrti, taký
človek bude len ťažko spasený.
Vidíme ako hriešnik kráča z hriechu do hriechu, už ani nepomyslí na polepšenie. Zlý
návyk nedovoľuje hriešnikom vidieť zlo, ktoré páchajú. A tak žijú, akoby už ani
neverili, že jestvuje Boh, nebo, peklo, večnosť. Namiesto toho, aby sa pre svoje
hriechy rmútili, tešia sa z nich, smejú, ba dokonca sa s nimi i vystatujú!
Čo znamenajú všetky tieto znaky diabolskej zatvrdnutosti? Sv. Tomáš z Villanovy
tvrdí, že sú to znaky zatratenia.
Sv. Hieronym tvrdí, že návykový hriešnici strácajú akýkoľvek pocit hanby z páchania
hriechu.
- Nahováraš si, že sa raz s Bohom vyrovnáš. No pamätaj, že možno už nebudeš mať
čas na toto vyrovnanie, smrť ťa môže zaskočiť znenazdania, zahrabaného
v svätokrádežiach. Nato spravidla nadväzuje zatvrdnutosť srdca a zúfalstvo v hodine
smrti.
- Rýchlo naprav predchádzajúce spovede úprimným a úplným vyznaním hriechov. Ak
to neurobíš, Boh ich raz vyhlási pred celým svetom. No ak ich vyznáš sám, upadnú do
večného zabudnutia, nájdeš vo sviatosti zmierenia odpustenie hriechov, pokoj duše
a v hodine smrti život večný.
- Každý hriech, zvlášť ťažký, spôsobuje stratu Božej milosti a umožňuje diablovi
pôsobiť v našom živote. Diabol potom neútočí iba na človeka, ktorý sa hriechu
dopustil, ale aj na jeho najbližších.
Napr. keď sa niektorí z rodičov dopúšťa ťažkého hriechu, jeho deti začnú byť
chorľavé.
- Niekto namietne: ,,Ak sa dopúšťam tohto hriechu, prečo musím byť zatratený? Možno
ešte budem spasený. Odpovedám: ,,A možno budeš zatratený!“
Skočil by si do studne so slovami: ,,Azda uniknem smrti. Nie! Akože môžeš opierať
svoju večnú spásu o takú slabú nádej, o nejaké ktovie alebo azda?
- Božie prikázania nie sú kruté zákazy, ale usmernenia, ktoré nás majú chrániť pred
nešťastím. Nevieme, ktorý hriech bude posledný
Boh určuje počet dní každého človeka, zdravie i nadanie, ktorým ho chce obdariť. A taktiež
určuje každému človeku počet hriechov, ktoré mu chce odpustiť. ,,Je vhodné usudzovať,“
hovorí sv. Augustín, ,,že Božia zhovievavosť znáša hriešnika do istého času. Keď ten čas
uplynie, neostane preňho nijaké zľutovanie.“ To isté hovorí Euzébius z Cézarey: ,,Boh
vyčkáva po určitú hranicu. Potom nás ponechá.“ A to isté vravia aj ostatní otcovia a nie
neodôvodnene. Základom ich presvedčenia bolo Sv. Písmo.
,,Keď máš hriech odpustený, neprestaň sa báť a nehromaď hriech na hriech.“ (Sir 5,5)
,,U iných národov zhovievavo čaká Pán s navštívením, až kým sa nenaplní miera ich
hriechov“ (2 Mach 6, 14). Teda Boh čaká až do dňa, ktorým sa dovŕši miera hriechov.
A potom začne trestať. Mnohé príklady nájdeme v Sv. Písme. Ide hlavne o Saulov trest. Boh
opustil Saula, keď ho poslednýkrát neposlúchol.
Sú ľudia, ktorí skúmajú počet hviezd, pátrajú po počte anjelov alebo sa snažia zistiť počet
rokov, ktoré človeku zostávajú, ale kto by sa mohol pustiť do pátrania po počte hriechov,
ktoré chce Boh človeku odpustiť? Preto je treba obávať sa. Kto vie, brat môj, pri ktorej
myšlienke, pri ktorom hriechu, ktorý spáchaš, ti Boh viac neodpustí? (s. Alfonz M.
De´Liguori)
Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale koľkí si napriek nemu neuchránia svoju dušu od
zatratenia? Boh zachraňuje toho, kto preukáže dobrú vôľu. Odpúšťa hriechy, ale
neodpustí vôľu hrešiť. Namietneš: Ale ja som mladý. Lenže Boh nepočíta roky, počíta
hriechy. Daň z hriechov nie je pre všetkých rovnaká, niekomu Boh odpustí sto hriechov,
inému tisíc, ďalšieho pošle pri prvom hriechu do pekla. Koľkí tak skončili? Sv. Gregor
rozprával, že istý päťročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial. Panna Mária zjavila
Božej služobnici Benedikte z Florencie, že isté dvanásťročné dievča bolo odsúdené po
spáchaní prvého hriechu. Iný osemročný chlapec, zomrel po prvom hriechu a jeho duša bola
zatratená. Možno by sa chcel niekto Boha opýtať, prečo jednému odpustí 3 hriechy a štvrtý
nie. Pri takej otázke je potrebné rešpektovať Boží súd a spolu s apoštolom vyznávať: ,,Aká
hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy
a nevyspytateľné jeho cesty!“ (Rim 11,33). Sv. Augustín vysvetľuje: ,,Vie, koho ušetrí,
a koho nie. Kto dostáva milosrdenstvo, zdarma ho dostáva, kto ho nedostáva, nedostáva ho
spravodlivo.“
Myslíš si, že keď ťa Boh doteraz nepotrestal, bude to tak navždy? Keď sa naplní miera
tvojich hriechov, nadíde chvíľa trestu. ,,Veď Najvyšší sa neponáhľa s odplatou“ (Sir 5,4).
Môže sa stať, že jedným hriechom zaplatíš za všetko. Čím väčšie bolo jeho milosrdenstvo,
tým väčší bude tvoj trest. Čím je svetlo, ktorým ťa Boh obdaril väčšie, tým väčšie bude tvoje
zaslepenie a utvrdenie sa v hriechu.
Keď teraz hrešíte, možno vám Boh dá čas na ľútosť, a možno nie. A ak vám ho nedá, čo
bude s vami po celú večnosť? Ako mám napraviť toto zlo?
Zopakuj svoju spoveď počnúc tou, ktorá mohla byť svätokrádežná, povedz koľko mohlo byť
takýchto spovedí a nehodných prijímaní, povedz, ktorý hriech si zatajil a či si sa z ostatných
hriechov snažil napraviť. Drahý kresťan, tvoj dobrý Pán ťa chce zachrániť, preto ťa neustále
upozorňuje: Dieťa moje, už viac nehreš, ale pros o odpustenie spáchaných hriechov.
Ľudia sa zle spovedajú aj preto, že nevymenujú okolnosti, ktoré menia charakter hriechu –
hriechy zaobaľujú.
Napr.: Opil som sa, ohováral, zhrešil proti čistote, hneval som sa a pomstil.
V skutočnosti záleží – Koľkokrát to bolo? Bol to hriech v kostole, či za prítomností
detí, kolegov? Bolo pritom viac ľudí, ohováraním utrpela povesť blížneho? Myšlienka
proti čistote bola spojená aj s chuťou daný skutok vykonať? Zhrešil si z nevedomosti,
či po premyslení, v zlobe? Nerobil si jeden hriech za druhým a myslel si si, že pri
spovedi to vyjde aj tak narovnako, či sa budeš spovedať z malého alebo veľkého počtu
hriechov?
Dobrá spoveď
Spoveď má božský pôvod. Ustanovil ju Ježiš Kristus – povedal apoštolom a ich nástupcom:
„Prijmite Ducha Svätého! Komu hriechy odpustíte, tomu sú odpustené, komu ich neodpustíte,
tomu odpustené nie sú.“ (Jn 20,22-23) „Všetko, čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi
a všetko, čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi!“ (Mt 18,18)
Kristus prikazuje pod stratou spásy spovedať sa zo všetkých hriechov. Od tohto záväzku nie
je oslobodený nikto, počínajúc Sv. otcom a končiac posledným služobníkom.
- Musíme nenávidieť hriech z celého srdca a ľutovať, že sme urazili dobrého Boha,
pohŕdali milosťami, nedbali na hlas svedomia, že sme dlhú dobu zotrvávali v stave
hriechu
- Kto ma skutočnú ľútosť má snahu zmieriť sa s Bohom a napraviť krivdy čo najskôr
(nečakám do veľkonočnej alebo vianočnej spovede, ale idem hneď ako je to možné)
- Spoveď má byť – pokorná, prostá, múdra, úplná, úprimná
- Dôkladne si spytuj svedomie. Modli sa k Duchu Sv. a odovzdaj sa Panne Márii.
Vyprosuj si milosť dobrej spovede.
- Nevyhľadávaj úmyselne príjemného spovedníka – čo sa ma nebude veľa vypytovať,
postavím sa do radu, kde ide spoveď najrýchlejšie atď.
- Obviňujme sa sami – nečakajme na otázky spovedníka
- Nikdy neodpovedaj spovedníkovi arogantne, nestávaj sa zatvrdnutým hriešnikom
- Ak kňaz udelí pokánie, ktoré sa ti zdá ťažšie alebo dokonca odmietne udeliť
rozhrešenie, nereptaj, ale prijmi to s pokorným duchom – súd pokánia je súdom
samého Ježiša Krista, v ktorom On sám počúva naše obviňovanie, On sám sa pýta
a ohlasuje výrok odpustenia - Ak nevieš vykonať zadané pokánie, nehanbi sa požiadať spovedníka o zmenu pokánia
(napr. neviem čítať a ako pokánie mám čítať so Sv. Písma, danú modlitbu neovládam
a neviem sa ju pomodliť)
- Nikdy nezvaľuj vinu na druhých, nehovor o hriechoch iných
-
Neobhajuj sa, neospravedlňuj svoje konanie – obviňuj sa!
- Predstavme sa spovedníkovi v pravdivom svetle
- Vyhnime sa nepotrebným slovám, krúteniu sa okolo toho istého 100x po sebe
- Keď je niečo pochybné, predstavme to ako pochybné – ak povieš, že si sa nezaoberal
zlými myšlienkami, ale nie si si istý, či si nenašiel v takých myšlienkach zaľúbenie –
už je to dôkaz nedostatočnej úprimnosti
- Ak sa ti ťažko priznáva k určitému hriechu, skľučuje ťa hanba, popros o pomoc
spovedníka – „Otče, pomôžte mi prosím, lebo mám na svedomí hriech, ktorý nemám
odvahu priznať.“
- Spoveď má byť úplná, je potrebné vyznať všetky hriechy, ich druh, počet a okolnosti
s nimi spojené
Nesprávne sa spovedá kto hovorí: „Zmeškal som sv. omšu, kradol som, preklínal, bol
som pyšný, viedol nečisté reči atď. To nestačí. Treba povedať koľko krát sa to stalo,
spomenúť okolnosti, ktoré majú vplyv na ťažkosť a druh hriechu. Kto sa dopustil
hriechu nečistoty s druhou osobou musí spomenúť či bola vydatá, príbuzná, v akom
vzťahu s ním...
- Niektoré okolnosti spôsobujú, že je hriech ťažší – ak sa ho dopustíme v prítomnosti
iných osôb, detí, vzbudíme pohoršenie. Chodenie po krčmách a opíjanie sa v nedeľu je
ťažším hriechom, ako keď sa robí vo všedný deň, pretože nedele a sviatky sú
predurčené k službe Bohu. Zábavy a tance sú vždy ťažkým hriechom.
- Pri dlhodobejších hriechov je potrebné spomenúť ako dlho trvá závislosť
- Náhodne zabudnuté hriechy Pán Boh odpúšťa, no treba ich vyznať v najbližšej
spovedi, ak si na ne spomenieme
- Treba sa spovedať zo všetkých, aj ľahkých hriechov – pretože hriech, ktorý je ľahký
v našich očiach, môže byť hriechom ťažkým v Božích očiach. Povzbudzuje nás to
k väčšej pozornosti, poučenie spovedníka nás môže pohnúť k náprave, rozhrešenie
nám dodáva silu, aby sme sa mohli týmto hriechom v budúcnosti vyhnúť.
- Ak zistíš, že si sa spovedal zle, nestrácaj čas a čo najskôr sa postaraj o nápravu tohto
zla.
Duša v Božej milosti je v Božích očiach taká krásna, že sám Boh ju chváli. Zdá sa, že Pán
nemôže odvrátiť oči a uši od duše, ktorá ho miluje, nech si žiada čokoľvek. A aké nekonečné
zásluhy môže získať duša, ktorá sa nachádza v Božej milosti!
SVȀTOKRÁDEŽNÉ PRIJÍMANIE – v stave ťažkého hriechu pristupujem k sviatostiam
- pristupujem k sviatosti s vedomím hriechu (nevykonal som uložené pokánie,
nevykonal som si dobre sv. spoveď – nevyznal som všetky hriechy, nedbanlivo sa
pripravil na sv. spoveď, zo sviatostí si robím posmešky, šírim bludy a herézy)- po svätokrádežnej spovedi
- vedome zotrvávam v hriechu – nosím červenú šnúrku, užívam antikoncepciu, žijem vo
voľnom zväzku bez manželstva, nenapravil som spôsobené škody – na majetku –
krádež, zadržiavanie dedičstva, vydedenie, nespravodlivo nadobudnuté dedičstvo,
nespravodlivo nadobudnuté majetky, veci (bez vedomého súhlasu iného, zneužitím
dobrej vôle iného, naivity, dôverčivosti, vydieraním, kladením podmienok), okrádam
zamestnávateľa, robím podvody, nečestne podnikám
- nezúčastnil som sa celej sv. omše
- išiel som na sv. prijímanie len preto, že išli aj druhí
- kto v takom stave pristupuje k sv. prijímaniu prijíma k svojmu zatrateniu
DOPUSTIL SOM SA NEÚCTY VOČI BOHU?
- Pokúšal som Boha? – slovom alebo skutkom, podrobujem skúške jeho dobrotu a
všemohúcnosť
- Svätokrádež – svätokrádežné prijímanie, znesväcoval som sviatosti, liturgické úkony,
Bohu zasvätené osoby, predmety, miesta, alebo som s nimi nedôstojne zaobchádzal
- Svätokupectvo – kupoval som alebo predával duchovné skutočnosti, milosti,
sakramentálie, hodnosti, svätostí? Za peniaze predával posvätnú vec? Je neprípustné
privlastniť si duchovné dobrá a správať sa voči nim ako vlastník, alebo pán, lebo ich
zdrojom je Boh. Možno ich dostať iba ako dar od neho.
-
Ateizmus – odmietam alebo popieram jestvovanie Boha, častou formou ateizmu je
praktický materializmus
Neupadol som do zúfalstva, nedôvery v Božiu lásku a milosrdenstvo?
- Malomyseľnosť, nedôvera v Boha, spochybňujem, že mi Boh hriechy odpustil, že túži
po mojej spáse
- Spochybňovanie Sv. písma, cirkevných autorít – pápeža, kňazov, Cirkvi samotnej
NEZNEUŽÍVAM BOŽIE MILOSRDENSTVO?
Božie milosrdenstvo je nekonečné, ale jeho prejavy majú hranice. Boh je milosrdný ale aj
spravodlivý. ,,Ja som spravodlivý a milosrdný,“ povedal Pán sv. Brigite, ,,no hriešnici ma
pokladajú iba za milosrdného.“
Milosrdenstvo je prísľubom pre kajúcnika, ktorý sa bojí Boha, nie pre toho kto ho
zneužíva. Slovom, Boh trpezlivo znáša hriešnika, ale nie do nekonečna. Boh zatracuje tých,
ktorí hrešia s nádejou v odpustenie. Nádej hriešnika, ktorý sa dal na pokánie je Bohu milá, ale
nádej zatvrdilca je mu odporná: ,,Pre nich útočište zaniklo.“ (Jób 11,20) Boh nedáva milosti do nekonečna.
Hriešnici si spokojne nažívajú v istote, akoby im Boh naisto prisľúbil odpustenie a nebo
v hodine smrti. Chcú hrešiť bez toho, aby stratili nádej na spásu. Je pravda, že nech sa
hriešnik obráti v ktorejkoľvek chvíli, Boh mu prisľúbil odpustenie, no nepovedal, že obrátenie
bude možné na smrteľnej posteli. Naopak, namietol: ,,Zomriete vo svojom hriechu.“ (Jn 8,21-
24)
Povedal, že kto ho bude hľadať v čase smrti, nenájde ho: ,,Budete ma hľadať a nenájdete
ma.“ (Jn 7,34) Boh túži zachrániť všetkých, ale zaťatých trestá. Nepoznáme všetky milosti,
ktorými nás Pán obdarúva, no Pán ich pozná a má ich odmerané, a keď vidí, že človek nimi
opovrhuje, zanechá hriešnika v jeho hriechu a tak ho zanechá aj zomrieť. Biedny je ten kto sa
kajá až v hodine smrti. ,,Ľútosť chorého je chorá“ – vraví sv. Augustín.
Je múdro povedané, že modlitby, nárek a sľuby zomierajúceho hriešnika sú rovnaké ako
nárek a sľuby toho, koho prepadol nepriateľ, keď mu priložil dýku na hrdlo. Pre neúprimnosť
nenájde odpustenie. Sv. Bernard hovorí, že srdce, ktoré sa v živote tvrdošijne pridŕžalo zla,
bude sa snažiť dostať zo stavu zatratenia, ale nepodarí sa mu vyslobodiť sa. Život skončí
zaťažené svojim zlom. Keďže až doteraz milovalo hriech, milovalo s ním aj nebezpečenstvo
zatratenia. Preto Pán spravodlivo dovolí, aby zahynulo v tom nebezpečenstve, v ktorom
chcelo žiť až do smrti. Sv. Hieronym hovorí, že zo stotisíc hriešnikov, ktorí žili až do smrti v hriechu, sa vo chvíli smrti zachráni len jeden.
Boh nechá žiť hriešnika beztrestne, ale to, že ho netrestá je jeho najväčším trestom.
Ponechá hriešnika v rukách jeho hriechu. A zdá sa, že sa naňho nehnevá! A nechá ho vykonať
všetko po čom na tomto svete túži. Úbohí hriešnici, ktorým sa v tomto živote darí! Je to znak
toho, že Boh vyčkáva, aby z nich urobil obete svojej spravodlivosti vo večnosti. Niet väčšieho
trestu, ako keď Boh dovolí hriešnikovi, aby hromadil hriech na hriech. Pre takého nešťastníka
by bolo lepšie, keby ho Pán nechal zomrieť pred tým, než spáchal prvý hriech. Lebo keď
zomrie po ňom, čaká naňho toľko pekiel, koľkých hriechov sa dopustil. (sv. Alfonz Mária De´Liguori)
Povieš, že mnoho ľudí dlho žije v hriechu, a predsa sa obrátili. Buď ostražitý priateľu, aby
si sa neprepočítal! Skutočne mnoho ľudí ľutovalo, ale nie všetci sa obrátili. Aj Saul bol
zatratený, napriek tomu, že ľutoval (1Sam 15,24-30). Judáš tiež ľutoval, odovzdal peniaze...a
obesil sa (Mt. 27,3)
Ten kto verí, že v živote môže pohŕdať Božími zákonmi a že nakoniec získa odmenu
a večnú slávu, vysmieva sa Bohu: ale ,,Boh sa vysmievať nedá!“ Čo v tomto živote zaseješ,
vo večnom budeš žať.
Drahý kresťan, to čo sa hovorí ostatným, platí aj pre teba. Všemožne sa usiluj dosiahnuť
opäť stav milosti, prv než príde smrť, lebo potom už nebudeš mať čas na nápravu. Človek sa
obráti tým ťažšie, čím dlhšie zotrváva v hriechu.
Keď si chorý, robíš predsavzatia, že sa zmeníš, ak ti Boh navráti zdravie. Uzdravíš sa, no
nenapravíš. Dokonca často konáš ešte horšie ako predtým. Vynechávaš spovede, sv. omše.
Pamätaj, že príde druhá choroba, zomrieš bez pokánia a pôjdeš do pekla. Keď pretečie miera
hriechu, neodvolateľne nastupuje Boží trest.
- Ďalej pokračujem v hriechu?
- Opovážlivo sa naň spolieham, že Boh mi odpustí, že budem spasený – pričom
nemením svoj doterajší život a nepracujem na odstránení nedostatkov, ak ma niekto
upozorní hnevám sa, neprijímam to, pohoršujem sa, miesto, aby som sa zamyslel.-
Nekonám dôsledné spytovanie svedomia pred sviatosťou pokánia – zamlčal som
hriech (vedome, zo strachu, od hanby, niekto iný mi nahovoril, že to nie je hriech –
nechal som sa oklamať lebo mi to vyhovovalo, z vlastného presvedčenia)
-
Odkladám sviatosť pokánia na neskôr – stačí mi vyspovedať sa pred smrťou, v
starobe, zmením sa a začnem na sebe pracovať až dosiahnem určitý vek – teraz si
chcem užívať, nechcem si nič odriekať, mám ešte dosť času, takto mi to vyhovuje?
-
Opovážlivo sa spolieham, že Boh má povinnosť ma spasiť, aj bez môjho pričinenia
(spolieham sa na Božie milosrdenstvo, no zabúdam na Božiu spravodlivosť) – dúfam,
že dostanem Božie odpustenie bez obrátenia a večnú slávu bez zásluhy
-
Opovážlivo sa spolieham, že ja nemôžem byť zatratený, ak som pokrstený a v Boha
verím (ale nežijem a nekonám podľa Jeho prikázaní - aj diabol verí v Boha a ešte
ako!)
-
Preceňujem svoje schopnosti – dúfam, že sa môžem spasiť bez pomoci zhora
-
Vidím a správne vnímam svoj život v perspektíve viery a večnosti?
- Som si vedomý, že žiaden hriech nezostane nepotrestaný? Každý raz predstúpi pred Pána!
Prehrešujem sa proti Božej láske?
- Ľahostajnosťou, popieraním jej sily, nevďačnosťou, vlažnosťou, duchovnou
lenivosťou – znechutením, odporom voči Božiemu dobru
- Nenávisťou – pochádza z pýchy, popieram dobrotu Boha, odvažujem sa mu zlorečiť
ako tomu, ktorý zakazuje hriechy a ukladá tresty, vyhláseniami – ak by bol Boh
nestalo by sa to, kde bol vtedy Boh, prečo to dopustil atď.
- Trpezlivo znášam nedostatky a životné protivenstvá, napriek všetkému dôverujem v
Boha?
- Zanedbávam konanie dobra? Som si vedomý, že budem súdený z toho čo som
vykonal, ale aj z toho čo som mal vykonať a neučinil som tak?
- Vážim si sám seba v objektívnej miere – bez prikrášlenia, farizejskej skromnosti,
pýchy?
- Klamem sám seba pre výhody alebo uspokojenie svedomia?
Študujem náboženskú literatúru? Usilujem za poznávať Boha?
- Sv. Písmo, Katechizmus katolíckej Cirkvi, cirkevná tlač, encykliky
- Nehanbím sa za svoje presvedčenie?
- Rodič – plním si svoju povinnosť hovoriť deťom o Bohu, jeho láske, vediem ich k
Nemu, vysvetľujem im náboženstvo, poúčam ich, uvádzam príklady zo života
svätých? – alebo sa spolieham, že to dieťa naučí niekto iný (na hodinách náboženstva,
v kostole, starý rodičia...). Zabezpečujem im primeranú náboženskú literatúru (detská
Biblia, modlitebná knižka pre deti...)?
NEVEZMEŠ MENO BOŽIE NADARMO!
- Nevyslovoval som Božie meno neuvážene, bez potreby, úcty, v zlosti, v nervozite,
neprístojných vtipoch, v spojení s oplzlými výrazmi, s preklínaním, zbytočne, len na
svoje uvoľnenie
- Preklínanie, do ktorého sa vkladá Božie meno bez úmyslu rúhať sa (pre Boha,
Kristove rany...)
- Nerúham sa zneužívaním slova na urážanie Boha?
- Neprisahám krivo – volám Boha, aby dosvedčoval lož? (prisahám a klamem zároveň,
pod prísahou robím sľub s úmyslom nedodržať ho, ak nedodržím čo som pod prísahou
sľúbil – ťažké previnenie). Zaviazal som sa pod prísahou vykonať zlý skutok? (napr.
pomstu). Neprisahám v obyčajných veciach?
- Prísahu možno zložiť iba z vážneho a primeraného dôvodu (napr. pred súdom) – a to
iba na základe pravdy, rozvážnosti a spravodlivosti. Ak prísahu žiadajú nezákonné
občianske autority, možno ju odmietnuť. Musí sa odmietnuť, ak sa vyžaduje na ciele,
ktoré sa protivia dôstojnosti ľudskej osoby alebo spoločenstva Cirkvi.
- Nepreklínam, alebo s oplzlými výrazmi nevyslovujem meno Panny Márie a svätých?
- Nehreším používaním Božieho mena, aby som zastrašil iných?
- Nerobil som si vtipy zo svätých alebo náboženských úkonov, obrazov, sôch, krížov,
Sv. Písma?
- Nezničil, alebo nepoškodil som v hneve, či z ľahostajnosti náboženské veci (potrhal
Sv. Písmo, rozbil sochu, hodil kríž, ruženec, zničil ruženec, udrel sochu, sv. obrázok)
Rúhanie - je ťažkým hriechom
- Vyslovujem proti Bohu vnútorne (myšlienkami) alebo navonok – slová nenávisti,
výčitky, provokácie, posmech, hovorím o Bohu zle, nepravdivo?
- Zneužívam Jeho meno? Chýba mi k nemu úcta v reči?
- Zákaz rúhania sa vzťahuje i na slová proti Kristovej Cirkvi, svätým, posvätným
veciam.
- Nadával som na Cirkev? Nadával som na kňazov, rehoľníkov, Bohu zasvätené osoby?
(ohováral som ich, osočoval, kritizoval, vysmieval sa z celibátu...)
- Používanie Božieho mena pri mágii
Kresťanské meno – sviatosť krstu sa udeľuje „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ –
rodičia, krstní rodičia, kňaz – majú dbať na to, aby sa nedávalo meno, ktoré je cudzie
kresťanskému zmýšľaniu___________________________________________________________________________
PAMȀTAJ, ABY SI DEŇ SVIATOČNÝ SVȀTIL!
Slávením nedele sa zachováva morálny predpis prirodzene vpísaný do ľudského srdca,
ktorým sa prikazuje vonkajší kult Boha na znak spoločného dobrodenia, ktoré sa týka
všetkých. Nedeľné slávenie Pánovho dňa a Pánovej Eucharistie je stredobodom života Cirkvi.
Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu!
Rodičia majú evanjelizovať svoje deti a od najútlejšieho detstva ich zapájať do života Cirkvi.
- Je pre mňa nedeľa Pánov deň dňom stretnutia s Bohom?
- Usilujem sa venovať viac času viere, náboženstvu a modlitbe?
- Znesväcujem nedele a prikázané sviatky nakupovaním, zábavami, prácami, ktoré
môžem urobiť v iný deň v týždni?
- Nenarúšam sviatočný deň iným? (hlučné práce, hlasná hudba). Nevzbudzujem
pohoršenie iných ľudí?
- Ťažko zhreším, ak sa bez vážneho dôvodu nezúčastním v ten deň sv. omše, alebo
prídem neskoro (sv. omša v predvečer prikázaného sviatku, alebo nedele, je platná).
- Tiež sa vážne prehrešujem, ak počas sv. omše spím, alebo stojím pred kostolom a
nesledujem priebeh sv. omše.
- Všedné hriechy spácham, ak prídem neskoro (do Evanjelia), ak som počas sv. omše
roztržitý, myslím na iné veci, ale pritom sledujem sv. omšu.
- Sv. omša v TV alebo v rozhlase nenahradzuje účasť na slávení sv. omše v kostole. Je
určená pre ľudí, ktorí sa z objektívnych príčin nemôžu osobne zúčastniť na slávení sv.
omše (napr. pripútaný na lôžko, chorý). Do priebehu sv. omše sa majú riadne zapájať
(modliť sa, pokľaknúť ak je to možné, odpovedať kňazovi, duchovné prijímanie). Nie
rozprávať sa, komentovať, či nebodaj jesť, piť atď.
- Nenútim spolupracovníkov, zamestnancov, vlastné deti, v sviatočný deň na prácu? (s
výnimkou, ak to nie je nevyhnutné – napr. výkon lekárskej služby, práce vyžadujúce
nepretržitú prevádzku)
- Pamätám na návštevu chorých, starších, príbuzných, osamotených, ľudí poznačených
nejakým nešťastím?
___________________________________________________________________________
HRIECHY PROTI BLÍŽNEMU – MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO
BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO!
Nerozmýšľaj o tom, čo má niekto urobiť pre teba, ale o tom, čo máš ty urobiť pre druhého. Odpúšťaj všetkým a všetko. Neprechovávaj v srdci hnev. Vždy prvý podaj ruku na zmierenie.
CTI OTCA SVOJHO I MATKU SVOJU, ABY SI DLHO ŽIL NA ZEMI,
KTORÚ TI DÁ PÁN, BOH TVOJ!
Boh nám dal svojich viditeľných zástupcov a nariaďuje nám ctiť ich a poslúchať ako jeho
samého. Sú nimi rodičia, kňazi, učitelia, vychovávatelia, zamestnávatelia a predstavitelia
verejnej a štátnej moci. Znášajte sa navzájom v láske.
- Poslušnosť voči rodičom nás viaže v čase nedospelosti. Úcta a láska k nim až do smrti.
Ale ak nám rodičia prekážajú intenzívnejšie nábožensky žiť, môžeme im v tejto
oblasti odoprieť poslušnosť – pravda, vždy úctivo. Ak ma navádzajú na hriech,
nemám poslúchnuť.
- Ak je dieťa vo svojom svedomí presvedčené, že je zlé poslúchnuť daný rozkaz, nemá
sa ním riadiť.
- Úcta k rodičom prispieva k súladu celého rodinného života, týka sa aj vzťahov medzi
súrodencami.
- Nepoštvávam rodiča proti sestre (bratovi), zmanipuloval som rodiča, obral som
súrodenca o dedičstvo? (nespravodlivo nadobudnuté dedičstvo – povinnosť napraviť).
- Rodič – vydedil som niektoré zo svojich detí? (spáchal krivdu aj na vnúčatách).
Nespravodlivo rozdelil dedičstvo medzi svoje deti? (jednému viac, druhému menej)
Vyjadroval som súhlas s takýmto konaním? (aj mlčaním)
- Ak si zakladám rodinu, rodičia nemajú právo do tejto rodiny zasahovať (ak ja
nezasahujem do ich práv pri spoločnom bývaní). Ale môžu mi poradiť.
- Na páchaný hriech som povinný ich s láskou upozorniť. Rodičia majú rovnako
povinnosť voči svojim deťom upozorniť a napomenúť ich za páchaný hriech a to aj ak
sú už deti dospelé (a nie ich naopak v hriechu podporovať, alebo ich hriech
ospravedlňovať, zatvárať si pred ním oči)
- Keď predstavujem svoju slobodu, nikdy to nemá byť bez lásky a úcty k nim.
- Vymáham od rodičov? Zneužívam ich (opatrovanie detí, varenie, upratovanie...)?
- Prejavujem im slová vďaky? Udržujem s nimi kontakt?
- Neurážam ich, nezastrašujem, nenútim na presadenie svojich výhod (prepísanie
majetku, vyhrážky, že ich nebudem navštevovať alebo im nebudem pomáhať, ak mi
nevyhovejú)?
- Dvihol som ruku na rodiča? Nevyháňam ho z domu?
- Nekomunikujem s nimi? Pohŕdam ich radami?
- Neprivádzam ich k trápeniu? (svojim spôsobom života, zlým kamarátstvom, chodením
po nociach, drogy, pijatika, žijem nezosobášený/á)
- Nehanbím sa za nich? – pre pôvod, nižšie vzdelanie, spoločenské postavenie,
vykonávané zamestnanie, chudobnejšie pomery, zdravotný hendikep...
- Pomáham im? (práca, starostlivosť o chorých, materiálne zabezpečenie)
- Dal som rodiča do domova dôchodcov - starobinca? Je mi na príťaž?- Zabezpečujem im – duchovnú službu sv. sviatostí, zavolám kňaza – aby prijali sv.
zmierenia, Eucharistiu, pomazanie chorých (zaopatrenie)?
- Dbám o rodičovské hroby?
- Poslúcham a ctím svojich predstavených? Tí čo vykonávajú moc, majú ju vykonávať
ako službu.
- Neznižujem ich autoritu posudzovaním, šomraním, kritizovaním, posmechom a pod.?
-
Modlievam sa za svojich rodičov, súrodencov a predstavených?
Rodina
Manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Rodina
má žiť tak, aby sa jej členovia naučili starať sa o mladých i starých, choré, telesne či mentálne
postihnuté osoby, chudobných, ujímať sa ich. Rodič sa musí po celý život zaujímať o život
svojich detí, ak vidí, že žijú v hriechu má povinnosť ich napomenúť.
Rodičia sa majú dívať na svoje deti ako na deti Božie, vychovávať ich k rešpektovaniu
Božieho zákona. Dieťa nie je mojim vlastníctvom – je to dar od Boha, patrí Bohu. Majú deti
učiť a mať na pamäti, že prvotným poslaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista – byť im
príkladom. Miluj svoje deti a nezabúdaj, že tvojou prvoradou úlohou je ukázať im cestu
k Bohu a do neba.
- Prispievam v rodine svojou láskou a trpezlivosťou k dobru a radosti druhých?
- Som k manželke (manželovi) úctivý? Rozoberám s ňou vážne rozhodnutia?
Zveľaďujem jej záujmy, túžby, zdravotný stav? Prejavujem nežnosť, zdvorilosť,
uznanie, oceňujem jej vklad do manželstva, starostlivosť o deti?
- Nerobím si z manžela (manželky) posmešky, nemám neúctivé narážky (napr. na
postavu, dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie)?
- Usilujem sa riešiť konflikty (prípadne manželskú krízu)? Nepripisujem vinu len druhej
strane? Snažím sa prísť ku kompromisu, porozumeniu, zhode?
- Nie som žiarlivý? Podozrievavý? Robím jej (mu) scény?
- Usilujem sa, aby manželské spolužitie bolo aj po intímnej stránke pozitívnym
darovaním aj z druhej strany? Neodmietam bez dôvodu manželke jej práva? Nenútim
ju k používaniu antikoncepcie?
- Som tolerantný/á k chybám a slabostiam manželky (manžela)? Viem prepáčiť a
nepripomínať zabudnuté dávne chyby?
- Zapájam do konfliktov aj deti? Poštvávam ich proti manželovi (manželke), používam
ako nástroj vydierania, vyhrážam sa obmedzeniu kontaktu s nimi?
- Vzal som neopodstatnene manželke deti? (uniesol, neboli ohrozené zanedbávaním
starostlivosti zo strany matky) - z pomsty, nenávisti, sebalásky, aby som ju mohol
vydierať...
- Dokážem prijať kritiku, pozrieť sa na seba očami druhej osoby? Viem odprosiť za
vlastné previnenie? Naprávam krivdy?
- Neopúšťam manželku (manžela) v núdzi, chorobe, nešťastí...?
- Nestarám sa o svoje dieťa – opustil/a som ho, z nezodpovednosti, ľahostajnosti, pocitu
nelásky, je mi na príťaž, z lenivosti, z vypočítavosti (využívam nato príbuzných, starých rodičov, opatrovateľky – ak to nie je nevyhnutné...), umiestnila som dieťa do
detského domova
- Založil/a som si novú rodinu (môj partner/partnerka dieťa z predchádzajúceho zväzku
nechce) – dal/a som prednosť jemu pred materinskou (otcovskou) láskou – zavrhla
som Boží dar (dar dieťaťa, dar materstva, otcovstva, cudzoložím)
- Nevyhýbam sa plneniu záväzkov doma i vo výchove? Venujem dosť času rodine?
Nezanedbávam ich kvôli práci, kamarátom, záľubám....?
- Nemárnim spoločný majetok?
- Nezaobchádzam s manželkou/deťmi zle – fyzicky, psychicky, morálne, nekladiem
úlohy, ktoré nemôžu splniť, nerobím dlhé karhania, kritiky, neuzatváram sa pred nimi,
neupadám do egoizmu?
- Udrel/a som manželku (manžela?) Videli to deti? Udrel som tehotnú manželku?
- Nepoužívam vo výchove detí neprimerané tresty, násilie, týranie, odopieranie jedla...?
- Prežívam zodpovedne svoje otcovstvo/materstvo?
- Učím deti, aby sa vyvarovali nebezpečenstva a nemravnosti?
- Výchova detí k čistote – rodič je zodpovedný za to, či sa v dieťati vypestujú zdravé
postoje vo vzťahu k sexualite. Doma máme vytvoriť atmosféru čistoty, bez
pornografie, antikoncepcie a interrupcie, atmosféru lásky, starostlivosti a otvorenosti
na plodnosť.
Následkom nesprávnej výchovy – dieťa vedie k duchovnej smrti, zanedbávaniu
sviatostného života, ponáraniu sa do bahna, ktoré v nich ničí všetko, čo Boh do nich
vložil a čím ich obdaroval.
- Nedotýkal som sa úmyselne intímnych miest dieťaťa? Zo zábavy? Nezosmiešňoval
som ich? (zvlášť chlapcov, napr. pri kúpaní). Ukazoval pred inými ľuďmi? (napr.
fotografie, pri kúpaní, prebaľovaní - pre pobavenie iných...).
- Rodičia majú povinnosť v rámci možnosti voliť také školy, ktoré im budú čo najlepšie
napomáhať v ich úlohe kresťanských vychovávateľov (krúžky, záujmové činnosti)
Nevhodné krúžky – všetky, ktoré privádzajú k hriechu (závisti, pýche, nemravnosti,
rozpustilosti...), ohrozujú mravnosť (tanec – nečisté myšlienky, dotyky, pohľady,
hudba, odhaľujúce oblečenie – napr. tanečné šaty, krátke sukne), spôsobujú
zanedbávanie základných kresťanských povinností (nedeľná účasť na sv. omši, tance a
zábavy v pôstnom čase – tréningy...), vedú k modloslužbe, uctievaniu a klaňaniu sa
iných „božstiev“ (bojové umenie, joga...)
- Vytváram deťom atmosféru lásky, prijatia, pohody?
- Posilňujem dobrým príkladom svoju autoritu?
- Nevystavujem dieťa vlastnému osudu, vplyvu náhodných kamarátov?
- Dbám na pravidelný rozumový i morálny rozvoj dieťaťa?
- Nezneužívam svoju prevahu veku a sily?
- Pomáham dieťaťu v náprave jeho chýb a zlých vlastností, v rozvíjaní dobrých
vlastností?
- Napomínam, ale aj pochválim spravodlivo?
- Nevylievam si na dieťati svoje napätie, zlosť, nervozitu, iróniu, únavu?
- Učím ho odpúšťať? Som mu v tomto príkladom? (alebo ho nabádam – vráť mu to,
nedaj sa, nahováram ho na pomstu...) - Prílišnou opaterou nepôsobím, že dieťa nebude schopné samostatnosti?
- Učím ho zodpovednosti primeranej jeho veku?
- Nevychovávam egoistu, márnivca, lenivca, luhára? Formujem jeho vôľu, charakter?
- Nekupujem dieťaťu (vnúčaťu) nevhodné hračky, knižky, videohry, nechám ho pozerať
nevhodné rozprávky? (v rozpore s Božou pravdou, škaredé postavičky, podnecujúce
k násiliu, zlu, agresivite, nepokoju, strachu, smrti, nečistote, mágii, márnivosti,
v podobe čertov, bosoriek, príšer, upírov – aj sladkosti, kolekcie v podobe čertov atď.,
na mnohých hračkách sú vyobrazené okultné symboly, úzko spojené s démonickým
kultom)
- Venujem sa dostatočne výchove dieťaťa, starostlivosti oň, riešení domácich úloh –
alebo všetko ponechávam na manželku (manžela)?
- Egoistickými postojmi – nerozbíjam manželstvo, rodinu svojho dieťaťa? Nie som
príčinou hádok v jeho rodine, nepodnecujem ich? Nepoštvávam syna proti neveste
(dcéru proti zaťovi)?
- Nemiešam sa nevhodným a neprimeraným spôsobom do výchovy vnúčat? (hriech
mám povinnosť napomenúť)
- Nerobím si z dieťaťa (vnúčaťa) „bôžika“, modlu?
- Nerob druhému to, čo nechceš, aby tebe robili
- Uskutočňujem to v svojom živote?
- Rešpektujem právo druhých na osobnú slobodu a dôstojnosť?
- Prisľubujem odmeny alebo hrozbu trestu k zmene postoja?
- Neobmedzujem právo na slobodu svedomia, vyznania, zmenu života, čestnú
informáciu?
- Pravdivo informujem o zdravotnom stave, blížiacej sa smrti? Neuvádzam blížneho do
omylu? (pod rúškom nechcem ho strašiť, aby sa vyhol stresu, pravdu by neuniesol, z
ľahostajnosti...) Prejavujem mu milosrdenstvo, tým, že ho pravdivo informujem o
závažnosti stavu? – tým dostáva možnosť ešte usporiadať svoj život, napraviť chyby,
ktorých sa dopustil, prijať sviatosti a čo najlepšie sa pripraviť na predstúpenie pred
Pána. Ponechávam ho v klame? (to nie je skutok lásky)
- Dbám na to, aby osoby ťažko choré, staršie, umierajúce – boli zmierené s Bohom?
- Nevyvyšujem sa? (z dôvodu pôvodu, vzdelania, pracovného zaradenia, inteligencie,
vedomostí, talentu, rasy, farby pleti, národnosti, dobrej známosti....)
- Bol som pyšný?
- Premýšľam, čo by som mohol urobiť pre ľudí, o ktorých viem, že neveria v Boha, aby
sa k nemu vrátili?
- Nevyžadujem od druhých viac ako od seba?
- Som človek zodpovedný, čestný, svedomitý, pozitívny, presný, dá sa na mňa
spoľahnúť?
- Počítam aj s druhými? Ich potrebami, prácami, pohľadmi, zvláštnosťami, zdravotným
stavom, životnou situáciou?
- Som žičlivý, pomáham ľuďom podľa možností, rád sa delím o radu, skúsenosti,
poteším utrápených?
- Závidím, žiarlim, som neprajný?- Nekrivdím niekomu vedome alebo ľahkomyseľne? Postavím sa na obranu človeka,
ktorému bolo ublížené?
- Zvádzam iných na hriech? (radou, rečami, vtipmi, klebetami, posmeškami,
vzbudzovaním pohoršenia, ohováraním, osočovaním, mlčaním – vyjadrením tichého
súhlasu...)
- Som vďačný za preukázané dobro? Beriem to ako samozrejmosť, splatený dlh?
- Hádam sa? Nepodnecujem vášne? Neintrigujem?
- Plním si občianske povinnosti? Nevyhýbam sa plateniu dane?
- Neraní alebo neuráža moje správanie okolie?
- Snažím sa vcítiť do situácie slabších, starších, osamelých, trpiacich, postihnutých,
osirelých, biednych, umierajúcich – neznevažujem ich? Preukazujem im skutočnú
pomoc, záujem, žičlivosť, dodávam odvahu?
- Viem sa podeliť?
- Vypočujem druhých? Pomôžem v núdzi?
- Dôsledne si plním povinnosti? (v práci, doma, povinnosti svojho stavu...)
- Nemárnim čas? (TV, zábavami, prázdnymi rečami, vysedávaním po nociach...)
- Nemárnim talenty, svoje schopnosti – správne ich využívam? (všetko má slúžiť na
oslavu Boha, nie na predvádzanie sa pred ľuďmi, vlastnú slávu, pýchu, na konanie zla
a páchanie hriechu) – som za ne Bohu vďačný? (alebo si sám pripisujem zásluhu,
nahováram si, že som niečo dosiahol vlastným úsilím)
- Nie som vypočítavý, falošný, zaujatý? Lichotím druhým? Som neúprimný?
- Premáham svoj egoizmus?
___________________________________________________________________________
5.
NEZABIJEŠ!
Je zakázané priame zabitie nevinného, či už narodeného alebo nenarodeného človeka. Sme
povinný chrániť život, ale aj zdravie človeka (svoje i cudzie, zdravie telesné i duševné).
- Neskracujem niekomu život zarmucovaním, zlým zaobchádzaním?
- Čo sa týka ublížení na duši – taký hriech spáchame, na aký sme iného nahovorili.
-
Hnev – ak zachádza až do vedomej a dobrovoľnej túžby zabiť blížneho, alebo ho
ťažko zraniť – smrteľný hriech
- Nenávisť – ťažký hriech, aj keď želám škodu blížnemu
- Nenechal som chorého bez opatery?
- Nepohoršujem iných nevhodným obliekaním, rečami, nadávkami?
- Nevyhrážam sa manželovi/manželke rozvodom?
- Neohrozujem svoj život a zdravie – alkoholom, drogami, fajčením,
sebapoškodzovaním (plastické operácie, tetovanie, piercing, solárium, ublíženie na
tele, steroidy, hormóny)
Tetovanie, piercing – „ Nevypaľujte si do kože nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv19,28)
Patrí medzi pohanské praktiky, poškodzovanie vlastného tela. Tetovanie charakterizuje postoj
človeka, ktorý si nárokuje právo robiť si, čo sa mu zachce a neuctieva svojho Spasiteľa. Je
symbolom pohŕdania voči svätosti ľudského tela! Znetvorujeme svoje telo, ktoré Boh stvoril
s veľkou láskou a ktoré Ježiš Kristus vykúpil svojou krvou a posvätil ľudské telo svojim
vtelením.
„Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil,
toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.“ (1Kor 3,16-17)
Plastické operácie – vo väčšine prípadov sú východiskom z emocionálnej prázdnoty a túžbou
byť príťažlivý. Keď márnosť a prázdnota motivuje človeka na niečo také, môže sa to stať
modlou tej osoby. Meniť ľudské telo je niečo neprirodzené. Vyjadrujem postoj k Bohu – nie
som spokojný s tým, ako si ma stvoril! Robím sa múdrejší ako Boh. Spochybňujem dielo Jeho
rúk! Neprijímam Božiu vôľu.
Som presne taký akého ma Boh chcel mať.
- Nestarostlivosťou - obžerstvo, diéty, pochybné podporné látky, nedostatok pohybu
alebo naopak preťažovanie organizmu, zanedbávanie hygieny, preháňanie v práci,
nedostatočné stravovanie, nedostatočné obliekanie...
- Riskantné vedenie motorových vozidiel - ohrozujem zdravie a životy aj iných, vedenie
pod vplyvom alkoholu, drog
- Vykonávaním riskantných športov. Urobil som niečo nebezpečné z frajeriny?
(akrobatické kúsky, skočil z výšky, vyskočil z vlaku, skočil hlavičku do potoka...)
- Nenosím v srdci pocity nenávisti, zloby alebo pomsty? Nerozplameňujem ich v sebe?
- Vykonal som pomstu, odplatu? Nahlas vyslovil nenávistné slová?
- Odpustil som blížnemu? Bez ohľadu nato, či sa mi ospravedlnil alebo nie – blížnemu
mám vždy a za každých okolností odpustiť. Maj na pamäti: „Bez milosrdenstva nik nedosiahne Božie Milosrdenstvo“ (Ježiš).
- Ak ma niekto žiada o odpustenie, ospravedlní sa – som povinný ospravedlnenie prijať,
neživiť v sebe negatívne pocity, viac sa k danej veci nevracať.
- Ničil som druhému jeho povesť, česť a dobré meno ohováraním a osočovaním?
Napravil som túto škodu? Odvolal som čo som povedal?
- Neprovokujem druhých? Nezúčastňujem sa násilností, krutostí, terorizmu
(podporujem takéto organizácie, prispievam finančne – na kúpu zbraní, propagáciu),
nenahováram druhých na takéto prejavy?
- Rasistické prejavy – vyvyšoval som sa nad iných z hľadiska rasy, rasové útoky,
posmešky, pohŕdal som ľuďmi inej rasy (národnosti, farby pleti, pohlavia –
znevažoval ženy/ mužov, feminizmus), zabával sa na vtipoch a hlúpych rečiach,
urážlivo sa vyjadroval (neger...), mal predsudky...
- Terorizmus, únosy, odvedenie rukojemníkov, mučenie – šíria teror, robia neprípustný
nátlak na obete- Priamo chcené amputácie, mrzačenie, sterilizácie (ak nejde o život zachraňujúcu
lekársku indikáciu)
- Nezastrašoval som niekoho fyzicky alebo morálne? Nevyhrážal som sa? Nepoštvával
som proti niekomu psa, či iné zviera? Nepodnecoval iných k útoku?
- Zabil som iného človeka? Uviesť okolnosti – potrat, z pomsty, v sebaobrane, bránením
iných pred útočníkom, v afekte, z nenávisti, zo strachu, autonehoda, vojna...
- Odmietol som pomoc osobe, ktorá bola v nebezpečenstve?
- Kto bráni svoj život nie je vinný z vraždy, hoci je nútený zasadiť útočníkovi smrteľný
úder. Ale ak niekto pri obrane svojho života používa väčšie násilie, ako je potrebné, je
vinný.
- Priama a úmyselná vražda – vrah, aj tí, ktorí na vražde spolupracujú, páchajú hriech,
ktorý volá o pomstu do neba. Osobitne ťažký zločin sa spácha ak sa jedná o vraždu
novorodenca, rodiča, bratovraždu, vraždu dieťaťa, manželky (manžela).
- Obchodníci, ktorý svojimi úžerníckymi a obchodníckymi praktikami vyvolávajú hlad
a smrť blížnych, nepriamo páchajú vraždu, za ktorú sú zodpovedný.
- V prípade vojny – nie je všetko dovolené, slepá poslušnosť neospravedlňuje. Je
potrebné rešpektovať nebojujúcich, ranených, zajatých.
- Hromadenie zbraní, preteky v zbrojení – nezabezpečujú mier, neodstraňujú príčiny
vojny, ale hrozí riziko, že ich ešte zväčšia.
- Nezabíjal som ľahkomyseľne alebo surovo zvieratá, netrápil ich, netrýznil, hrubo
zaobchádzal (kopal, zatváral do nevyhovujúcich priestorov, trápil hladom, smädom)?
Neničil som prírodu, rastliny? Nezapríčinil som devastáciu prírodných hodnôt?
Eutanázia
Nech by boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky – spočíva v usmrtení
telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná.
- Tiež zanedbanie alebo konanie, ktoré samo o sebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s
cieľom skončiť bolesť – je vraždou.
- Omyl úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, okolnosti – nikdy
nemenia charakter tohto zločinu.
- Podporoval som eutanáziu – rečami, mlčaním, schvaľovaním, podporou politických
strán s takýmto volebným programom...
- Vykonal som eutanáziu alebo niekoho na tento skutok nahovoril?
Samovražda
Protirečí láske k živému Bohu. My sme správcami, nie vlastníkmi života, ktorý nám Boh
zveril. Nemôžeme s ním voľne nakladať.
- Zároveň uráža lásku k blížnemu – opúšťam manželku, nezaopatrené deti, rodičov,
ublížim tým druhým, spôsobím žiaľ, finančné, materiálne i existenčné ťažkosti
(nechám manželku s deťmi, zanechám dlhy)...
- Nepokúsil som sa o priamu samovraždu? Uvažoval som o nej? Chcel som týmto
spôsobom zastrašiť iných?- Nepriviedol som svojim slovom alebo skutkom niekoho k zúfalstvu nad svojim
životom? Nútil som niekoho k samovražde? Šikanoval som niekoho?
- Úmyselná spolupráca na samovražde
- Ak je spáchaná s úmyslom dať príklad najmä mladým, nadobúda zároveň aj závažnosť
pohoršenia.
- Pácham nepriamu samovraždu? (fajčím, pijem, drogujem...) – vedome si poškodzujem
zdravie. Ohrozujem zdravie iných? (fajčením...). Nenavádzal som niekoho na tieto závislosti? Ponúkal drogy, cigarety...? Rešpektovanie mŕtvych - Venovať umierajúcim a ťažko chorým pozornosť a starostlivosť, pomáhať modlitbou, zabezpečiť prijatie sviatostí - Pravdivo informovať o zdravotnom stave, podľa možnosti pomôcť chorému pripraviť sa na stretnutie so živým Bohom (porozprávať sa s ním, nabádať ho ku konaniu dobra, pomôcť napraviť spôsobené zlo, krivdy (ak sú nám známe) - upozorniť ho ak si ich nie je vedomý alebo si ich nechce pripustiť, zdôrazniť dôležitosť dobrej sv. spovede a úplného vyznania vín - hrozí nebezpečenstvo svätokrádežnej spovede, zavolať kňaza) - S telami zomrelých zaobchádzať s láskou a úctou vo viere a nádeji na vzkriesenie - Cirkev dovoľuje kremáciu, pokiaľ nejde o prejav úmyslu spochybniť vieru vo vzkriesenie Výskumy a pokusy na ľudských bytostiach Ani prípadný súhlas jednotlivcov, ktorý sa im podrobujú, také činy neospravedlňuje. - Je neprípustné zapríčiniť zmrzačenie, ktoré robí človeka invalidom, alebo smrť ľudskej bytosti, aj keby sa konalo s cieľom oddialiť smrť iných osôb Potrat Priamy potrat – tento zločin proti ľudskému životu stíha Cirkev kánonickým trestom exkomunikácie (nie pre nedostatok milosrdenstva, ale na uvedomenie si ohavnosti tohto zločinu). Rozhrešenie od neho môže udeliť len pápež, miestny biskup, alebo kňazi, ktorým oni dali splnomocnenie (v prípade nebezpečenstva smrti ktorýkoľvek kňaz). - Potrat a vražda novorodenca sú ohavné zločiny. Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. - Interrupcia – dieťaťu zaživa trhá kúsky tela, otravujú ich, vypaľujú žieravinami, soľným roztokom - Nepodieľal som sa na potrate? - Ako lekár – uviesť približný počet, koľko rokov vykonával túto činnosť - Asistoval som pri potrate - počet, zdravotná sestra, personál - Sama som podstúpila interrupciu - Napomohol som takémuto hriechu, schválením, bojazlivým mlčaním, odporúčaním, financovaním, nútil som manželku?- Som ochotný konkrétne pomôcť slobodnej matke, jej dieťaťu, prejaviť porozumenie, postaviť sa na ich ochranu, ak je to potrebné? - Ohováram a osočujem slobodné matky? Posmievam sa ich deťom? Urážlivo ich nazývam? - Ak som otec dieťaťa narodeného slobodnej matke – neodmietam pomoc, starostlivosť od chvíle, keď som sa dozvedel o jeho počatí? - Priviedol som dievča ľahkovážne do druhého stavu? - Splodil som dieťa s vedomím, že si jeho matku neplánujem vziať za manželku (neplánujem sa vydať za otca dieťaťa)?- neplánujeme svadbu, ešte sme sa nerozhodli, časom sa uvidí, dnes je iná doba... Ako rodič, podporujem v tom svoje dieťa? Napomeniem ho? Antikoncepcia, antikoncepčný postoj Sú prejavom vzbury voči Bohu a jeho zámerom povolávať k bytiu nových ľudí. Cieľom je zničiť Boží dar plodnosti, zároveň ničím vlastné zdravie. Manželský úkon, pri ktorom sa používa antikoncepcia, prestáva byť prejavom úplného sebadarovania v láske, ale je prejavom vzájomného egoizmu, skutkom proti Božiemu plánu lásky, preto patrí k smrteľným hriechom. Niet lásky tam kde sa možnosť počať považuje za hrozbu a nie dar. Antikoncepciou manželia manipulujú a znevažujú sexualitu a s ňou vlastnú osobu, ako aj osobu manželského partnera. - Never klamstvu, že potrebuješ antikoncepciu! Je to násilný pokus zablokovať dar plodnosti. - Využíva ilúziu „bezpečného“ sexuálneho spolužitia (teda takého, pri ktorom sa možno vyhnúť zodpovednosti), čím pobáda k nemravnosti a cudzoložstvu, protiví sa prirodzenosti lásky a ničí ju. - Používanie prostriedkov, ktoré bránia počatiu alebo spôsobujú potrat hneď po počatí - Všetky prostriedky, ktoré môžu zabiť počatú bytosť – smrteľný hriech Potratové prostriedky – hormonálne tabletky, tabletky „deň po“, vnútromaternicová špirála – rodičia sa stávajú vrahovia vlastných detí Antikoncepcia = potratové účinky, vyvolávajúc potrat uskutočňujem vraždu bez ohľadu na to v akom veku je zabíjané dieťa! Hormonálna antikoncepcia – antikoncepčný účinok spočíva v nadmernom zahustení hlienu vplyvom hormónov, čím sa má zabrániť oplodneniu vajíčka.V prípade oplodnenia vajíčka sa zabraňuje počatému dieťaťu zahniezdiť v maternici zámerným vytvorením podmienok nevhodných na jeho prežitie pomocou hormónov. Tým je zabránené jeho ďalšiemu vývoju, následkom čoho je jeho smrť! Sotva bolo povolané k životu, zomiera. - Je to farmakologický potrat, interrupčný prostriedok typu „urob si sám“ - Jeho použitie vedie k rovnakým psychickým problémom ako interrupciaAntikoncepčná mentalita je nešťastím mnohých manželstiev – neničí len plodnosť ale i zdravie ženy, je vždy za každých okolností smrteľný hriech, manželia vyháňajú Boha zo svojho života a ponárajú sa do otroctva hriechu a zlých síl - Len Boh je darca života a zdroj lásky Vnútromaternicové teliesko, špirála – ak došlo k oplodneniu (počatiu dieťaťa), znemožňuje jeho usadenie v maternici, čiže spôsobuje smrť malého človeka Bránenie počatia Sterilizácia Umelé oplodnenie – zločin genocídy Cenou narodenia sa 1 živého dieťaťa je smrť 10 iných detí – jeho súrodencov. Je nemorálne vytvárať ľudské embryá na to, aby sa využívali ako „biologický materiál“, s ktorým sa môže voľne nakladať. - Je neoddeliteľne spojené s ničením ľudského života v jeho prenatálnej fáze, hlboko neetické - Počas procedúry in vitro sa niekoľkokrát uskutočňuje selekcia ľudí v rozličných etapách ich života zárodku i plodu. Zvyšok detí zomiera, alebo sú zmrazené – čakajú na pozvoľnú smrť. - U potencionálnych rodičov – presvedčenie, že na dosiahnutie svojho cieľa možno súhlasiť so zabitím ich detí a vystaviť ich zdravotným rizikám (cca 75% detí zo skúmavky sú invalidi – prejaví sa to v puberte alebo neskoršom veku, poškodzuje sa aj zdravie matky). - Sotva 4,2 % embryí (ľudských bytostí) počatých pomocou metód asistovanej reprodukcie sa narodí živých Rodič – nahováral/a som dcéru na potrat? Prinútil som ju, vyhrážal sa (vyhodením z domu, odmietnutím zabezpečiť štúdium...), schvaľoval som toto rozhodnutie (aj mlčaním)? - Nahováral/a som dcéru na antikoncepciu, dal/a som jej ju predpísať? - Odporúčal som niekomu umelé oplodnenie, schvaľoval toto rozhodnutie? - Poučil som deti o hriechu bránenia počatia – alebo naopak nabádal som ich k týmto hriechom (k bratiu antikoncepcie, iným prostriedkom zabraňujúcim počatie...), podporoval, ba dokonca sa tým chválil (pod rúškom aké sú moje deti zodpovedné, aký som ja zodpovedný rodič...) - Schvaľoval som svojim deťom nemorálny život, predmanželský sex? (súhlasom, podporou, mlčaním). Dovolil som im nezosobášeným bývanie v spoločnej domácnosti? (často krát aj s rodičmi pod jednou strechou). Snažil som sa zbaviť zodpovednosti za ne výhovorkami – už sú dospelé, dnes je iná doba, veď sa neskôr plánujú zosobášiť, veď sú zasnúbený, mlčím zo strachu, že sa naše vzťahy pokazia – nebudú ma navštevovať, sám ich k tomu nabádam – veď sa musia pred manželstvom dobre spoznať, poskytol som im izbu - byt...) Matka – uvažovala som o potrate? (som mladá, slobodná, ďalšie dieťa nechcem, nechcem dievča/chlapca, nechcem dvojčatá, nechcem postihnuté dieťa, pod rúškom zdravotných dôvodov, nemôžem si dieťa dovoliť, bola som znásilnená...) - Premýšľala som, či dieťa porodím alebo nie – vyhradzovala som si právo rozhodovať o živote, či smrti môjho dieťaťa – vyvyšovala som sa nad Boha, tvorcu života? (hlásal/a som, že žena má právo rozhodnúť sa, či dieťa chce alebo nie...) - Popierala som, že dieťa je plnohodnotná ľudská bytosť od okamihu počatia a má právo na život? (šíril som tieto bludy – do určitého týždňa je to len zhluk buniek...) - Absolvovala som v tehotenstve vyšetrenia, aby sa zistilo, či je dieťa v poriadku, zdravé – s úmyslom, že sa rozhodnem podľa výsledku vyšetrenia, podľa pohlavia, odporúčania lekára... (USG, 3D USG, odber plodovej vody...) - Predpôrodná diagnostika je morálne dovolená, ak rešpektuje život a neporušiteľnosť ľudského embrya a plodu a je zameraná na jeho individuálne zachovanie alebo uzdravenie. Je však v závažnom rozpore s morálnym zákonom, ak predvída, v závislosti od výsledkov možnosť vyvolať potrat. Diagnóza sa nesmie rovnať rozsudku smrti. - Dala som si zisťovať pohlavie dieťaťa? (3D USG, krv. testy) – s úmyslom nechcem dievča/chlapca - Odmietala som prijať pohlavie dieťaťa, Božiu vôľu (dozviem sa, že čakám chlapca/dievča, ale ja túžim po inom pohlaví, som z toho zarmútená, nešťastná, nahnevaná)? - Podstúpila som umelé oplodnenie? Nahovorila som niekoho na tento čin? Súhlasila som s tým? (aj mlčaním) Sám som tento skutok vykonal? (lekár, asistoval pri ňom – zdravotný personál) - Bránila som dieťaťu prežiť? (vnútromaternicové teliesko, antikoncepcia) - Nedbala som o zdravie svojho nenarodeného dieťaťa? – ľahkovážnym prístupom (fajčenie, pitie, drogy, opaľovanie, nešetrila sa ak to stav vyžadoval, športovala...), hazardovala som s jeho životom - Konala som úmyselne tak, aby došlo k spontánnemu potratu (niekoho nato nahovorila, babské rady, bylinky, sama vykonala...)? - Milovala som svoje nenarodené dieťa? - Neďakujem Bohu za dar dieťaťa a za dar materstva (otcovstva) ___________________________________________________________________________ NEZOSMILNÍŠ! Boh stvoril človeka ako muža a ženu, obdaril ich rovnakou osobnou dôstojnosťou. Prikázanie sa vzťahuje na celú ľudskú sexualitu. Pohlavná rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva pre ňu samu (oddelene od cieľov plodenia a spojenia, ktoré sú vlastné manželskej láske). Predmanželské či mimomanželské spolužitie (smilstvo, cudzoložstvo), homosexuálne úkony, peeting, antikoncepcia, orálny sex, pornografia, masturbácia - sú smrteľné hriechy. V človeku zničia puto lásky s Bohom aj s inými ľuďmi a uvedú ho do stavu duchovnej smrti a otroctva zlých síl. Ničia lásku, prehlbujú egoizmus, robia človeka závislým na sexuálnych zážitkoch. „Nemýľte sa, ani smilníci, ani modloslužobníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.!“ (1Kor 6,9-10) „Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho S. Ducha.“ (1Sol 4, 3-8) - Už len keď hľadíš na ženu (muža) žiadostivo, už s ňou (ním) cudzoložíš vo svojom srdci. - Všetko čo smeruje k dosiahnutiu sexuálnych zážitkov mimo manželstva, je smrteľný hriech. Ani v manželstve nie je všetko dovolené (treba zachovávať manželskú čistotu, vyhnúť sa zvrátenostiam – orálny sex, análny sex atď.) - Tzv. sexuálna výchova = povzbudzovanie k nemravnosti, antikoncepcii - Žiadostivé bozky, dotyky - Snúbenci majú zachovávať čistotu v zdržanlivosti. - Nemyslel som nečisto? Nehovoril som proti čistote? - Nepozeral som nečisté časopisy, knihy, internetové stránky, filmy? - Nespieval som oplzlé, urážlivé, dvojzmyselné, vulgárne piesne? (rap, mnohé ľudové piesne...) Počúval som takúto hudbu? Bezohľadne nútil počúvať aj iných? (púšťal nahlas rádio, nahlas vyspevoval). Vzbudzoval som pohoršenie? Kazil morálku detí a mládeže? - Nerobil som nečisté skutky sám so sebou (sebaukájanie), alebo s inými? Ak áno, s kým to bolo (muž, žena, slobodná, vydatá...) - Nevyznávam lásku usilujúc sa o príležitostný flirt, epizódu? - Nepodávam neuvážené a v afekte vyhlásené vyjadrenia? - Neobliekam sa vyzývavo a nedôstojne? – som Božie dieťa, moje telo je chrám Ducha Svätého. Takto privádzam seba aj druhých do hriechu nečistoty, vzbudzujem pohoršenie, spôsobujem trápenie blízkym - rodičom, vlastným deťom, manželovi, prejavujem neúctu voči druhým - (spôsobujem nečisté myšlienky, túžby, reči, vlastná túžba po obdive, krátke sukne, výstrihy, odhaľujúce oblečenie, priesvitné veci...). Pohoršujem a kazím morálku mládeže a detí? (obliekam sa takto aj v ich prítomnosti, dávam im zlý príklad) Prijímam a šírim pomýlenú módu? Ktorá sa nevenuje tomu ako ženy vkusne obliecť, ale tomu ako ich vyzliecť. - Podieľam sa na demoralizácii? Som vulgárna/y? (chodím nevhodne oblečený/á, odhalená, holý pupok, krátka sukňa, výstrihy, bikiny, nevhodné plavky) Nehanbi sa upozorniť ľudí, ak sa obliekajú nevhodne a predvádzajú na verejnosti to, čo by nemali. Ak sa jedná o blízku osobu, rodinného príslušníka – máš povinnosť ho upozorniť. - Navštívil/a som nudistickú pláž? Opaľujem sa odhaľujúc prsia, zadok? Verejne? Za prítomnosti iných ľudí? Pred deťmi, mládežou? Pohoršujem - Uzavrel som manželstvo ľahkovážne, z trucu, z pomsty, neuvážene, z vypočítavosti? - Je moje manželstvo zväzkom lásky? Neusilujem sa o nadvládu nad manželkou (manželom), neodoberám jej (mu) právo k dôstojnosti i osobnej slobode? - Neporušil som dané slovo, hoc pre malichernú vec? - Neusiloval som sa v druhej osobe vzbudiť hlbšie city vediac, že sám ich nemôžem alebo ani nechcem naplniť? - Neusiloval som sa vyvolať túžby, ktoré som nemal v úmysle, ani možnosti naplniť? - Pri snahe o blízky vzťah s druhým človekom, dával som si otázky o budúcnosti tohto zväzku? Cítim sa zodpovedný za druhého človeka, jeho ďalší osud, životnú situáciu? - Som si vedomý aký veľký význam má pre rozvoj dieťaťa normálna situácia v rodine? - Opustil som manželku (manžela)? Z akého dôvodu? Kvôli inej žene (mužovi), bol som neverný? (cudzoložstvo) - Odpustil/a som neveru, prijala manžela/manželku späť, ak žiadal/a odpustenie? - Cudzoložím? - žijem alebo sa intímne stýkam s rozvedenou ženou (mužom), s vydatou ženou, ženatým mužom, mimomanželské spolužitie? Mám z takého zväzku dieťa? Založil/a som si „novú“ rodinu? - Pohoršujem mravne maloletých – rečami, vtipmi, nevhodným oblečením, knihami, nahováraním, nabádaním (nájdi si frajera...) - Nerozprávam dvojzmyselné vtipy? Bavím sa na nich, keď ich iný rozprávajú? - Nevysmievam sa z panenstva, zdržanlivosti, celibátu? Rodič – dal som dieťaťu súhlas s predmanželským spolužitím? (aj mlčaním). Súhlas s predmanželským spolužitím je zároveň nepriamy súhlas s manželskou neverou, lebo podporuje mylnú mienku, že zamilovanosť ospravedlňuje. Čím dlhšie bol človek pred svadbou sexuálne aktívny, tým väčšia je pravdepodobnosť rozvodu. Postoj – pred svadbou si treba overiť, či sa k sebe hodíme po telesnej stránke – je prejavom veľkej nezrelosti, vyjadruje prvenstvo sexuálneho pudu nad osobou, svedčí o tom, že druhého človeka považujem za vec. Boh stvoril organizmus muža a ženy tak dokonale, že sa k sebe vždy „hodia“. Pohoršenie Je ťažkým previnením. Stávam sa pokušiteľom blížneho. Privádzam druhého k páchaniu zla. Spôsobujem škodu čnosti a počestnosti. - Môžem strhnúť blížneho do duchovnej smrti - Svojim konaním alebo zanedbaním vedome a dobrovoľne privádzam druhého k ťažkému prehrešeniu - Závažnosť nadobúda vzhľadom na autoritu tých, ktorí ho dávajú, alebo slabosť tých, ktorí mu podliehajú - Môže byť vyvolané – módou, správaním, verejnou mienkou, zákonom alebo inštitúciou (zákony vedúce k úpadku mravov, k rozkladu náboženského života, vedúci podnikov – ak vydávajú predpisy podnecujúce k podvodu, učitelia „dráždia“ svojich žiakov k hnevu, tí čo manipulujú s verejnou mienkou a odvracajú ju od morálnych hodnôt) - Ak používam moc spôsobom, že podnecujem k páchaniu zla – vyvolávam pohoršenie a zároveň som zodpovedný za zlo, ktoré priamo alebo nepriamo podporujem Chlípnosť - nezriadená túžba po sexuálnej rozkoši, alebo nezriadený pôžitok z nej Smilstvo – telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva, zároveň je veľkým pohoršením, keď sa tým kazí mládež. Právo na sexuálne spolužitie dáva len Ježiš Kristus vo sviatosti manželstva! - Bolo v mojom živote viacero žien (mužov), s ktorými som sa intímne stýkal/a? Pornografia – ťažké previnenie Prostitúcia – osoba, ktorá prostituuje aj osoba, ktorá platí ťažko hreší. Poškvrňuje svoje telo chrám Ducha Svätého. - Závažnosť – ženy, muži, deti, dospievajúca mládež (u detí a mládeže sa hriech zdvojnásobuje pohoršením) - Bieda, vydieranie, spoločenský tlak – môžu zodpovednosť za vinu zmenšiť Znásilnenie – je ešte väčším previnením ak je spáchané blízkymi príbuznými (incest, krvismilstvo) alebo vychovávateľmi, ktorým sú deti zverené - Vedel som o tom? (nepomohol som obeti) Kryjem násilníka? Zatváram si pred tým oči? Homosexualita Veľmi závažná zvrátenosť proti prirodzenému zákonu, homosexuálnym spôsobom života odvrhujem Boha. Nepochádza z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. Je viditeľným prejavom neviditeľnej rany spôsobenej veľkým nedostatkom lásky. Gej – je spoločensko – politická identita. „Pozrite kto som, som normálny a prirodzený.“ Ak človek prijal gejovskú identitu – znamená, že pochoval nádej a verí, že zmena homosexuálnej orientácie na heterosexuálnu nie je možná. Bohu nič nie je nemožné! Homosexualita – je opis sexuálnych preferencií, reakcia človeka a vnímanie seba samého, pocit, že osoba nepatrí svojmu pohlaviu. Je to psychologický stav. Za homosexuálnymi impulzmi a správaním sa vždy skrýva pocit vnútornej prázdnoty. Neexistuje homosexuálny gén (mýtus o vrodenosti). „Nemýľte sa, ani smilníci, ani modloslužobníci, ani súložníci mužov.....nebudú dedičmi Božieho kráľovstva!“ (1Kor 6, 9-10) Muž má mužské telo, ktoré je Bohom naprojektované tak, aby bolo schopné sexu so ženou, preto je heterosexuálny. Sú len heterosexuáli, z ktorých niektorí (1,2-2%) majú sexuálne problémy. Naše telá sú naprojektované tak, aby boli schopné sexu s opačným pohlavím. - Homosexuáli sú povolaný k čistote. Reparatívnou terapiou možno vyliečiť homosexuálne sklony. Homosexuál sa musí veľa modliť, žiť v čistote, prijímať sviatosti, Eucharistiu, prosiť o uzdravenie a vyslobodenie. - Musíme odlíšiť toleranciu od akceptácie (prijatia). Tolerovať ľudí neznamená súhlasiť s nimi. Homosexualita so sebou nesie veľa zlého, Bohu je odporná, nemôžeme ju prijať, súhlasiť s ňou, podporovať. - Praktizoval som homosexuálne úkony? - Nevolil som politické strany, politikov bojujúcich za „práva“ homosexuálov? - Schvaľujem svojmu dieťaťu partnera rovnakého pohlavia? Dovolil som im spoločné bývanie? Mlčím, ak takto moje dieťa koná? Plodnosť manželstva - plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva Každý manželský úkon má zostať sám v sebe otvorený na plodenie ľudského života – toto učenie sa zakladá na Bohom stanovenej nerozlučiteľnosti spojitosti – ktoré človek nesmie z vlastnej vôle porušiť. Sexuálny styk v manželstve je niečo viac než len spojenie tiel – je to fyzické a zároveň duchovné zjednotenie dvoch komplementárnych osôb. Takto sa prejavuje bohatstvo ľudskej osoby, ktoré stvoril Boh. - Je zlé a hriešne každé konanie, ktoré keď sa manželský úkon predvída alebo vykonáva – by malo za cieľ zabrániť plodeniu alebo by sa chcelo použiť ako prostriedok na tento cieľ - Závažne nemorálne – darovanie spermy alebo vaječnej bunky, prepožičanie maternice, umelé oplodnenie, inseminácia – porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná a ktorí sú spojení v manželstve, oddeľuje pohlavný úkon od úkonu plodenia, zavádza nadvládu techniky nad počiatkom a osudom ľudskej osoby - Sterilizácia - Dieťa je Boží dar, nie dlh, na ktorý možno mať nárok. Rozvod - Platne uzavreté manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou - Ťažké previnenie - Je nespravodlivosť voči človeku, ktorého sme milovali a tiež nespravodlivosť voči deťom, ktoré sú ovocím tohto zväzku. - Odluka manželov – môže byť oprávnená, manželský zväzok však pretrváva (civilný rozvod sa môže tolerovať, ak je to jediný spôsob ako zaistiť starostlivosť o deti alebo ochranu majetku) - Uzavretie nového zväzku – manželský partner, ktorý sa znovu zosobáši sa nachádza v situácii trvalého a verejného cudzoložstva - Manželský partner, ktorý sa úprimne snažil byť verným sviatosti manželstva a je nespravodlivo opustený – je nevinnou obeťou rozvodu, neprehrešuje sa proti morálnemu príkazu - Polygamia – mnohoženstvo – ťažký hriech Voľný zväzok – konkubinát - Muž a žena sa odmietajú zosobášiť, pričom spolu intímne žijú - Neschopnosť zaviazať sa dlhodobými záväzkami - Pohlavný úkon má miesto jedine v manželstve! Mimo neho je vždy ťažkým hriechom a vylučuje zo sviatostného prijímania (svätokrádež) - Aj vtedy, ak jestvuje úmysel uzavrieť manželstvo - ľudská láska nepripúšťa „skúšku“. Vyžaduje úplné a definitívne vzájomné darovanie sa osôb - Ako rodič mám povinnosť napomenúť dieťa, ak …

7534.1KTranslateAI

More

• Report
• Embed
• Change post
• Remove post