Tanec v dobe Davida sa nebral ako dnes. Tanec v židovskeho náboženstva znamená radosť ktorá niekedy bola sprevádzaná napr. Citarov. David spieval nabožne piesne Šaulovi.
Čo hovoria Svätý a biblia o tanci. Neexistuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu.
Dobre povedal trpiaci Jób.
Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť. (Jób 21, 12-13).
Prorok Ezechiel z príkazu Boha hovorí Židom, že za tance dopadne na nich prísny trest, aby sa celý ľud Izraela začal toho obávať.
Chryzostom tvrdí, že patriarchovia Abrahám, Izák a Jakub nedovoľovali vystrájať plesy na svojich zábavách, lebo sa báli trestu neba. Nakoniec, nepotrebujeme na to hľadať dlhé dôkazy.
Sv. Vianney a sv. Salesky.
Iba sa spýtam: povedzte úprimne – chceli by ste zomrieť hneď po návrate z tanca? Určite nie.
Matka Božia o tanci
Slová Matky k neveste o troch veciach v tanci a o tom, v čom tento tanec znamená svet a o utrpení Matky pri Kristovej smrti. Matka Božia prehovorila k neveste a povedala: „Dcéra moja, chcem aby si vedela, že kde je tanec, sú tri veci: prázdna radosť, planá reč a márne pachtenie. Ak vstúpi niekto smutný a žalostný, potom jeho priateľ, ktorý sa veselí v tanci, vidiac druha prichádzajúceho v smútku, hneď opúšťa tanečné veselie a súcití s trúchliacim druhom. Onen tanec je tento svet, točiaci sa v žiadostiach, ktoré sa nemúdremu zdajú byť šťastím. V tomto svete sú tri márnosti, prázdne veselie, neviazané reči a neužitočné námahy, pretože všetko, pre čo sa človek vo svete pachtil, tu zanechá.
Démoni pri exorcizmoch sami priznávajú že Tanec pochádza od nich. Možno povedať, že nejestvuje tanec, počas ktorého by nedošlo k hriechu. A dnes katolícki kňazi si želajú oslavy s tancom. Robia to preto, aby prilákali ľudí. Tanec s orchestrom.
O tanci :: Ježiš Mária
Viac tu: Tanec - Svätý Frantisek Saleský :: Ježiš Mária

Zatancovať si na sv. Omši a zatancovať si s podporou alkoholu sú dve rozdielne veci. Černosi tancujú na sv. Omši. Je to pekné a dal by som to aj u nás. Otec Mariakumar povedal, že "tu na Slovensku ste počas sv. Omši ako mŕtvoly. Trocha pohybu treba" a museli sme tancovať a dvíhať ruky ako charizmatici. A kto môže obviniť o. Mariakumaru z toho, že je bludár, neslušný, pomýlený a pod.?
To isté povedal o. Manjackal, o. Fausto. Pri o. Faustovi sme tancovali aj počas Adorácie a bolo tam veľa uzdravení. Aj ja som tam bol uzdravený.

Asi takhle, černoši v Africe tancují přirozeně, mají to v krvi, Němec moc juchat nebude. ten má v krvi zase něco jiného, stejně jako ten z Jamajky. Vše má být patřičné a odpovídající zvykům a situaci. Necytlivý zásah do zvyků nebo gramatiky je vždy špatný. Nabídka k spontánnosti a otevřenosti není nic špatného. Stejně jako ten, kdo se na to vybodne a jde stranou. Ne každý zpívá, ne každý tancuje, ne každý mává rukama.... Bůh bude odvázaný jen z toho, pokud srdce bude na pravým místě a pokud k tomu povede hluboká modlitba a nebo i tanec je fuk . Občas bývají spíše odvázaní ovšem lidé. Jejich komunikační psychika. Ale nevadí, vše je cestička k Bohu..... Přebrat si to musí každý sám.

Pre pohanov v Afrike je prirodzené keď tancujú, ale keď sa obrátia na kresťanstvo zanechajú to! Pochopia že skákanie, bubnovanie, a pod. veci, má pôvod okultnom šamanizme, uvádza ich do tranzu pre démonické vplyvy. Dokonca aj v kresťanských kruhov. Čo sa týka Otca Mariakumara, je to jeho prejav ale aj tam by som bol opatrný, ani on nie je neomylný. Ak si počas Adorácie tancoval, je to divné. Pri modlitbe ja nepotrebujem tancovať, dvíhať ruky. Počas adorácie svätý boli ponorený do ticha. Nie je divné, že keď sa Africký pohania obrátia na kresťanstvo, zanechajú skákanie, dvíhanie rúk a vyhľadávajú ticho a adorujú. Kým emočný charizmatici sa vracajú k pohanským zvykom. Zamieňajú si ilúziu s pravdou, emočný komfort za duchovnú skúsenosť. Dávaj si pozor na tých, čo vyhľadajú duch. emociálne zážitky. Lebo sú to osídla a druhých sťahujú do záhuby. Svätá Angela z Foligna

Tanec - Svätý Frantisek Saleský :: Ježiš Mária

Ten rytmus ti kluci i holky tmaví prostě mají v těle. To samé Španěláci nebo Italové aj. To je nátura a nic proti. Vždyť je hrozně fajn si společně zazpívat nebo zahrát a ten ústřední motiv ve mši svaté je jasný. Pokud tak uctívají Nejvyššího, nic proti. Věřte či nevěřte, ale jen na adoraci není křesťanství založeno, ani na zbožném mlčení, byť si to můžeme 100 x myslet.... A být smrtelně vážný je fakt cesta do pekel. Všimli jste si nakolik je vážný satan, ten sráč? Zadejte si do googlu satanisté a obrázky a pak vidíš ty vážná vočernělý xichty, pentagramy a vůbec takový black gothic téma a vážný jako pozadí potkana. Je dobré se tomu od srdce zasmát než to brát smrtelnicky vážně. Oni jsou to většinou hrotně důležití a vážni jedni rituálníci pomatení. S nimi si satan práci už nemusí dávat, protože sám maká na jiných frontách světa. Takže juchejme, pokud ještě můžeme a jasně že i adorujme, pokud ještě můžeme... Dyť jsme údy téhož těla nebo ne?!

Dyk, mi zo seba svätcov nerobíme, mi sme povinný ich nasledovať! Pápež Benedikt XVI, POPULÁRNA HUDBA JE V PRIAMOM PROTIKLADE KRESŤANSKÉMU UČENIU. Liturgia nie je divadelný text a oltár nie je javisko. Je to úplný protiklad ku kresťanskej viere. Prostredníctvom emocionálneho šoku z rytmu, hluku a špeciálnych svetelných efektov (falošných chariziem) sú kresťania akoby uvoľnení zo sebataká hudba sa stáva extázou. Takáto hudba oslabuje hrádze individuality a osobnosti a človek sa v nej uvoľňuje spod bremena vedomia. Dôležité je nestratiť pohľad na to čím liturgia je a nestať sa iba účinkujúcimi v predstavení. Je to úplný protiklad ku kresťanskej viere. Krestanské festivaly typu populárnej hudby sú antikultom so zosvetštenou obmenou. Ak ti to nie je jasné pozri toto video. Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch.
Hudba a liturgia

presne to je ten problem: zlate časy... človek nesmie posudzovať hudbu len z pohladu emociiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii
Ženy vedia velmi dobre, že v tomto maju problem, pretože vedia ako emocie ich dokažu ovplyvniť, ale muži aj ked to vedia, predsa tiež ked im to nevadi, tak rovnako podliehaju týmto emociam, čiže chýba rozumový faktor a tak sa rozhoduju pre zlu hudbu bud kvôli nostalgii za mladosťou (bezstarostný život mladistvých, pod starostlivosťou rodičov, spomienky na kamaratov, diskoteky, koncerty, čundre...) alebo falošný dojem, že dobre už bolo.

Rozumový faktor je spomenutý aj v članku, kde sa uvadzaju fakty o výškach zvuku, ktoré sa nemajú presiahnuť a to sa týka aj basoveho hlasu. To su fakty a hladisko rozumu. Vtedy už neide len o pocity-emocie-dojmy... ale o skutočne mantinely, v ktorých sa môže pohybovať dobrá hudba.

Pozri ten kto ochutnal alkohol,alebo cigaretu,ešte to nemusí znamenať,že tomu aj vášnivo prepadol.Fajčenie je tiež hriech proti nášmu telu,keď si dobrovoľne ničíš zdravie,ale nečítal som ešte žiadny článok o tom.Fajčí aj veľa kňazov.A som zvedavý na akú hudbu by sa teda mali baviť napríklad svadobní hostia na svadbe.Kristus tiež nebránil svadobčanom,aby nechlastali víno,dokonca im pomohol keď prišiel jeho čas,aby neostali v zahanbení a premenil im to najlepšie víno,ktoré mohli piť až do rána.Kto nechce počúvať svetskú hudbu nech nepočúva,ale nech nevzbudzuje akýsi pocit viny v tých,ktorý si sem-tam niečo do sluchátok pustia.

to prirovnanie nie je zlé, už len aby sa tieto 2 skutočnosti rovnako porovnavali:
1. fajčenie
2. hudba

Fajčenie je hriechom, či už človek fajčí v malom množstve alebo vo velkom množstve, pretože samotný skutok NIČÍ ľudské bunky a naopak vytvara rakovinove bunky.

Zlá hudba to isté, či v malom alebo vo velkom, vkaždom pripade je to hriech, pretože ničí dobre myšlienky a vytvara zlé myšlienky.

Z Evanjelia vieme, že človek hreší už myšlienkami -presnejšie povedané, ked sa rozhodne zhrešiť. Nemam na mysli to, ked napadne diabol myšlienkou človeka ALE až ked človek sa rozhodne prijať tú zlu myšlienku - v tomto pripade počuvať zlu hudbu.

... a aby sme to ešte viac porovnali, tak kto skuša fajčiť podobá sa človeku, ktorý skuša počuvať zlu hudbu zo ZVEDAVOSTI. Zvedavosť je hriech, pretože dopadne ako Lotova žena. Totižto tam neide ani tak o samotnu skutočnosť, že bola zvedavá, ako skôr o to, že odmietla posluchnuť Boha. Zatužila totiž vo svojom srdci sa ešte na chvilu POKOCHAŤ v hriechu - vo svojej mysli nostalgicky zaspomýnať na to hriešne, čo v Sodome sa jej páčilo.

...aj v hudbe je to tak, že zlá hudba v človeku vyvoláva vášne a ctižiadostivosť, preto títo ludia su pod vplyvom takej hudby precitlivelí a rozhádžu ich maličkosti... sú podráždení a nevytrvalí.. podozrievaví a pomstychtiví, zatrpknutí a zlomení na duchu. V čase skušky siahaju hned po tej hudbe, aby prehlušili svedomie.

Hovorím so skusenosti, pretože to nie je problem len neveriacich, ale aj veriacich a tak mi neide ani tak o to, aby si niekto priznal chybu na verejnosti ale predovšetkým aby tužil spoznať pravdu o zlej hudbe a potom v skytosti vyznával Bohu svoj problem s hudbou, aby s Ním rozprával o tom, ešte skôr ako sa mu taká hudba stane zalubou, lebo potom to už bude zavislosť, z ktorej sa ťažko dostať.

zo všednosti sa človek môže lahko dostať do ťažkosti

prečo si mysliš, že HRIECH fajčenia sa nedá NAPRAVIT ale hriech počuvania hudby už dá?

Vari Ježiš nás nevykupil z každeho vyznaného hriechu?