Narodenie Ježiša vo videniach svätých
O narodení Pána Ježiša vo videniach Márie z AgredyMária od Ježiša z Agredy: Niekoľkokrát sa mi podarilo pozorovať najsvätejšiu Máriu pri modlitbe, ako bola vo vytržení a vznášala sa nad zemou; bola plná božského lesku a krásy, ani by som nemohla pohliadnuť na Jej tvár, ani ostať na žive v Jej prítomnosti, keby ma Božia moc nebola posilňovala.
Mária od Ježiša z Agredy, pri takých a podobných príležitostiach, kedykoľvek mohla byť ich svedkyňou bez toho, aby vzbudila pozornosť najsvätejšej Márie, padala na kolená a kľačiac vedľa nej, klaňala sa vtelenému Slovu v panenskom chráme Jeho najsvätejšia Matky.
O narodení Pána Ježiša vo videniach sv. Brigity Švédskej
Panna Mária bola už v okamihu svojho počatia Bohom zvláštnym spôsobom uchránená od dedičného hriechu, s ktorým sme sa my ostatní narodili.
Ja som Kráľovná nebies, Matka Božia. Teraz ti plnšie ukážem, ako som od prvej chvíle, keď som spoznávala a pochopila Božiu existenciu, dbala na svoju spásu a náboženské predpisy.
Keď som plnšie spoznala, že sám Boh je mojím Stvoriteľom a je sudcom nad mojimi skutkami, hlboko som si ho zamilovala a bola som neustále pozorná a dbala som, aby som ho neurazila slovom alebo skutkom.
Keď som spoznala, že dal svoj zákon a prikázania svojim ľuďom a skrze nich urobil toľko zázrakov, urobila som pevné rozhodnutie v mojej duši, že nebudem milovať nič než jeho a všetko svetské sa mi stalo protivným.
Potom, keď som spoznala, že Boh sám vykúpi svet a zrodí sa z Panny, bola som tak zasiahnutá láskou k nemu, že som nemyslela na nič než na Boha a nechcela nič než jeho.
Keď som mohla, zdržovala som sa konverzácie a prítomnosti rodičov a priateľov a dala som núdznym všetok imanie, ktoré som nadobudla. Neponechala som si nič než akúsi chudobnú stravu a odev.
Okrem Boha mi nič nebolo potešením. V srdci som dúfala, že sa dožijem doby jeho narodenia a možno budem hodná stať sa poníženou slúžkou Božej Matky. Tiež som vo svojom srdci urobila sľub zachovať svoje panenstvo, ak by to pre neho bolo prijateľné, a nevlastniť vôbec nič zo sveta.
Ale keby si Boh prial niečo iné, mojím prianím bolo, aby sa stala jeho, nie moja vôľa, pretože som verila, že je schopný vykonať všetko a nechce pre mňa nič, len to najlepšie. A tak som mu zverila všetku svoju vôľu.
Keď prišiel stanovený čas pre uvedenie panien do Pánovho chrámu, bola som s nimi tiež prítomná, vďaka zbožnej poslušnosti mojich rodičov. Pomyslela som si, že pre Boha nie je nič nemožné a že, keďže vedel, že netúžim po ničom inom len po ňom, bude schopný zachovať moje panenstvo, keď ho to poteší, v opačnom prípade, nech sa stane jeho vôľa!
Po vypočutí všetkých nariadení v chráme som sa vrátila domov, horiac láskou k Bohu viac než kedykoľvek predtým, vznecovaná novými plameňmi a túžbami každý deň.
Z tohto dôvodu som sa stiahla do ústrania ešte viac a bola som osamotená nocou aj dňom, obávajúc sa veľmi, aby moje ústa nepovedali niečo, či moje uši nepočuli niečo proti Bohu, alebo moje oči nevideli niečo zmyselného.
Rovnaký strach som cítila vo svojom tichu a úzkostlivo som si priala, aby som nemlčala o veciach, ktoré by som mala vysloviť.
Kým som bola vo svojom srdci takto pohnutá a osamotená, prenesúc všetku svoju nádej kBohu, v tú chvíľu ku mne prišlo vnuknutie pomyslieť na veľkú Božiu moc, ako mu slúžia anjeli a všetky stvorenia a aká je jeho neopísateľná a nekonečná sláva. Keď som sa nad tým všetkým zamyslela, uvidela som tri úžasné pozoruhodnosti.
Uvidela som hviezdu, ale nie takú, ktorá svieti z oblohy. Uvidela som svetlo, ale nie také, ktoré svieti vo svete. Zacítila som vôňu, nie bylinnú či podobnú, ale neuveriteľne sladkú, ktorá ma úplne naplnila, až som mala pocit, že od radosti vyskočím.
Práve vtedy som počula hlas, nebol však z ľudských úst. Bála som sa, keď som ho počula a napadlo ma, či to nebol prelud. Anjel Boží sa potom zjavil predo mnou v najkrajšej ľudskej podobe, hoci nie v tele, a povedal mi: „Zdravas, milosti plná!“
Keď som to počula, premýšľala som, čo by to mohlo znamenať, alebo prečo ma takto zdraví, pretože som vedela a verila, že som nehodná takej veci alebo čohokoľvek dobrého, ale tiež, že pre Boha je možné urobiť čokoľvek si praje. Anjel ďalej povedal: ‘Potomok, ktorý sa ti má narodiť je svätý a bude sa volať Syn Boží. Stane sa podľa vôle Božej.’ Nemyslela som si, že som hodná, ani som sa anjela nepýtala ‘Prečo?’ alebo ‘Kedy sa to stane?’, ale spýtala som sa: ‘Ako sa to môže stať, že ja nepatrná, ktorá ani muža nepoznám, sa mám stať Matkou Božou?’ Anjel mi odvetil, ako bolo povedané, že pre Boha nie je nič nemožné, ale ‘čokoľvek chce urobiť, stane sa.’
Keď som počul slová anjela, pocítila som najvrúcnejšiu túžbu stať sa Božou Matkou a moja duša prehovorila z lásky:
Tu som, nech sa mi stane podľa tvojej vôle! Pri tom slove, priamo vtedy a tam, bol môj Syn počatý v mojom lone k neopísateľnému pohnutiu mojej duše a všetkých mojich údov.
Keď som ho mala v lone, nosila som ho bez akejkoľvek bolesti, bez akýchkoľvek ťažkostí alebo únavy môjho tela. Ponížila som sa v každom ohľade, vediac, že nosím Všemohúceho.
Keď som ho porodila, urobila som tak bez akejkoľvek bolesti či hriechu, tak, ako som ho počala, s takým istým pohnutím duše a tela, až som mala pocit, že zo všetkého nadšenia kráčam po vzduchu.
Práve tak, ako vstúpil do mojich údov k radosti mojej duše, tak k radosti mojich všetkých údov zo mňa vzišiel, nechávajúc moju dušu potešenú a panenstvo neporušené.
Keď som na neho pozrela a pomyslela na jeho krásu, vediac, že nie som hodná takého syna, radosť presakovala mojím duchom ako kvapky rosy.
Keď som pomyslela, majúc na pamäti čítanie z prorokov, na miesta, kde budú jeho ruky a nohy pribité pri ukrižovaní, moje oči sa naplnili slzami a srdce bolo trhané smútkom.
Môj syn pozrel do mojich slzavých očí a veľmi zosmutnel. Keď som pomyslela na jeho božskú moc, bola som opäť utešená, uvedomila som si, že takto si to prial a bolo to teda správne, a podriadila som svoju vôľu jeho vôli. Tak bola moja radosť vždy spojená zo žiaľom.
Ježišovo narodenie podľa Emmerichovej
Žiara okolo svätej Panny bola stále väčšia, až svetlo lámp, ktoré zapálil Jozef, nebolo vôbec vidno. Mária mala na sebe široké neprepásané šaty a kľačala na koberčeku s tvárou obrátenou k východu.
O dvanástej hodine v noci som videla, že sa vznáša nad zemou. Bolo vidno podlahu pod ňou. Ruky mala skrížené na prsiach. Svetlo okolo nej bolo čoraz silnejšie, všetko akoby sa chvelo od radosti, dokonca aj neživé predmety ‒ kamenný strop, steny, podlaha jaskyne ‒ akoby v tom svetle ožili. V jednej chvíli som už nevidela strop jaskyne. Z nebies vyšiel lúč svetla a dopadol na Máriu ako oslnivá žiara.
V tomto svetelnom lúči zostúpili na zem nebeské zbory. Svätá Panna upadla do extázy a s pohľadom upretým k zemi sa modlila k svojmu Bohu, ktorého Matkou sa stala a ktorý teraz ležal na zemi pred ňou ako nevinné nemluvniatko.
Videla som nášho Vykupiteľa ako maličké žiarivé dieťatko. Jeho žiara prekonala všetok jas, ktorý zaplavoval jaskyňu. Ležal na koberčeku, pred ktorým kľačala svätá Panna. Zdalo sa mi, že bol celkom maličký a pred mojimi očami sa zväčšil. Žiara však bola taká oslepujúca, že nedokážem presne vysvetliť, ako som ho mohla vidieť.
Svätá Panna bola ešte stále ponorená do extázy. Dieťatko zakryla plienkou, ale ešte ho nevzala do náručia. Po chvíli sa dieťatko začalo mrviť a rozplakalo sa. Vtedy sa Mária spamätala, vzala ho do náručia a zavinula do plienky, ktorou ho prikryla, a pritúlila si ho. Potom sa posadila, zakrútila sa do svojho plášťa spolu s dieťaťom a myslím, že ho pridájala. Potom som videla anjelov v ľudskej podobe v postoji modlitby pred dieťaťom.
Asi po pol hodine zavolala Mária Jozefa, ktorý sa ešte stále modlil. Podišiel k nej a plný úcty, radosti a pokory padol tvárou k zemi. Až keď ho Mária viackrát poprosila, aby si privinul na srdce svätý dar najvyššieho Boha, vstal, vzal Ježiška do náručia a so slzami radosti chválil Boha.
Potom svätá Panna Ježiška zavinula. Najprv ho zabalila do červenej plienky a na tú dala ešte jednu bielu, ktorá mu siahala až po malé ramená. Hlavičku prikryla iným plátnom.
Videla som svätú Pannu a Jozefa, ako sedia vedľa seba na zemi. Mlčali a zdalo sa, že obaja sú pohrúžení do kontemplácie. Pred Máriou ležal na koberčeku malý novonarodený Ježiško, krásny a žiarivý. Myslela som si: ach na tomto mieste prišla na svet spása celého sveta, a nik o tom nevie!
Mária a Jozef uložili dieťatko do jasličiek, ktoré vystlali jemnou trávou a tú zakryli prikrývkou. Keď dieťatko vložili do jasličiek, postavili sa vedľa nich a chválili Boha, prelievajúc slzy radosti.
Potom Jozef pripravil pre svätú Pannu lôžko a sedadlo vedľa jasličiek.
Panna Mária mala pred narodením Ježiška a po ňom oblečené biele šaty a na hlave mala závoj. Počas prvých dní som ju videla sedávať, kľačať, stáť a aj ležať a spať vždy vedľa jasličiek. Nikdy nebola chorá alebo unavená. Keď ju niekto prišiel navštíviť, sedela vzpriamene na prikrývke, zahalená do svojho závoja. Ježišovo narodenie podľa vízie bl.Anny K.Emmerichovej :: Rímsko-katolícka-Cirkev
On bol manželské dieťa, počatý z Panny, narodený z Panny, bez otcovskej túžby, bez poranenia materskej cudnosti: pretože také narodenie, aké nepoznalo nijakú poškvrnu ľudského tela, sa stalo Človekom, ktorý sa mal stať Spasiteľom ľudí, pokiaľ vlastnil v sebe prirodzenosť ľudskej podstaty. Pretože keď sa narodil Boh v tele, Boh sám bol tým Otcom, keďže archanjel svedčil Požehnanej Panne Márii: pretože Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni: a preto to, čo sa má z teba narodiť sa bude volať, Synom Božím.' Pôvod je rozličný, ale prirodzenosť podobná: nie skrze styk s mužom, ale mocou Božou to bolo spôsobené: ako Panna počala, ako Panna porodila a ako Panna zostala." Pápež Lev Veľký (regn. A.D. 440-461), Na Sviatok Narodenia, Kázeň 22:2 (ante A.D. 461).
"Navždy panenská žena takto zostáva dokonca po pôrode stále pannou, nikdy v žiadnom čase do smrti nemala styk s mužom.
Lebo hoci je napísané, a nepoznal ju kým nepočala jej prvorodeného syna, pamätajte ,že on ktorý je splodený ako prvý je prvorodený aj keď je splodený ako jediný. Lebo slovo `prvorodený' znamená, že bol narodený ako prvý, ale vôbec nenaznačuje na ďalšie narodenia. A slovo `kým` naznačuje ohraničenie stanoveného času, ale nevylučuje nasledujúci čas.
Pretože Pán hovorí, a hľa, Ja som s vami vždy, až do konca sveta, čo neznamená, že sa On oddelí od nás na konci vekov. Apoštol boží, vskutku, hovorí, A tak budeme vždy s Pánom, znamenajúc po všeobecnom vzkriesení." sv. Ján Damascénsky, Orthodoxná Viera, 4:14 (A.D. 743).
Svätá Panna bola v hlbokej extáze. Izba bola plná jasu, už som nerozoznala svetlo sviec a ani strop. Zdalo sa, že sa otvorilo nebo. Vo svetelnom lúči som videla anjela a vo chvíli, keď sa svetlo vytratilo, videla som Svätú Trojicu ako najžiarivejšie svetlo v tvare trojuholníka. Pochopila som, že všemohúceho Boha, Otca, Syna a Svätého Ducha a jednako len všemohúceho Boha, môžeme iba úpenlivo prosiť v modlitbe, ale nie dožadovať sa.
Keď svätá Panna povedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“, uvidela som okrídlené zobrazenie Ducha Svätého, avšak nie ako zvyčajné vyobrazenie vo forme holubice. Mal hlavu človeka a svetlo, ktoré vychádzalo z tela, malo podobu krídel. Z jeho rúk a hrude vychádzali tri svetelné lúče, ktoré dopadli na pravý bok svätej Panny a vytvorili s ňou jednotu.
Svätá Panna bola nimi celá ožiarená a akoby sa stala priehľadnou ‒ nebolo v nej nič tmavé, skryté; žiarila a celé jej telo preniklo svetlo.
Hneď potom anjel zmizol, lúč, z ktorého sa zjavil, sa stratil, akoby ho vdýchlo nebo, a videla som, ako z tohto svetelného lúča padajú na Pannu biele ružové puky, každý so zeleným lístočkom.
Keď anjel zmizol, bola svätá Panna ponorená do extázy, celá pohrúžená do seba a videla som, že uzrela v sebe stelesnenie Mesiáša ako dokonale sformovanú malú žiarivú postavičku so všetkými údmi, vrátane maličkých prstov.
Toto mystérium sa udialo asi o polnoci. Po nejakom čase prišla do Máriinej izby Anna s ostatnými ženami. Zobudili ich úžasné znamenia, ktoré bolo možné pozorovať na prírode: nad domom sa zjavil svetelný oblak. Keď uvideli svätú Pannu kľačať pod svietnikom pohrúženú do extatickej modlitby, ohľaduplne sa vzdialili.
Po nejakom čase svätá Panna vstala a zamierila k malému oltáriku pri stene. Zapálila svietnik, ktorý visel na stene, a modlila sa. Spať išla až nad ránom...
Keď som v tú noc kontemplovala mystérium vtelenia, pochopila som mnoho ďalších vecí. Anna dostala milosť vnútorného poznania toho, čo sa stalo. Panna Mária vedela, že prijala Mesiáša, Syna Najvyššieho. Vtedy však ešte nevedela, že trón jeho otca Dávida, ktorý mu zveril Pán, je nadprirodzený trón. Nevedela ešte, že Jakubov dom, ktorému mal podľa Gabrielových slov vládnuť naveky, je Cirkev, spoločenstvo znovuzrodeného ľudstva. Verila, že Vykupiteľ bude svätým kráľom, ktorý očistí svoj ľud a pomôže mu k víťazstvu nad peklom. Vtedy ešte nevedela, že kvôli vykúpeniu ľudstva zomrie strašnou smrťou.
Dostala som vysvetlenie, prečo chce byť Spasiteľ v lone matky a prečo sa chce narodiť a rásť ako dieťa, namiesto toho, aby sa ukázal dokonalý ako Adam, krásny ako novostvorený Adam. No nie som schopná jasne to vyjadriť. Jedno však viem: chcel nanovo posvätiť počatie a zrodenie človeka poškvrnené prvým hriechom. Mária sa stala jeho Matkou a on neprišiel medzi ľudí skôr, lebo jedine ona (a žiadna iná bytosť pred ňou alebo po nej) bola čistou nádobou milosti, ktorú Boh prisľúbil ľuďom, aby sa sám stal človekom a zbavil ľudstvo viny skrze svoje spásonosné utrpenie.
Len svätá Panna bola najčistejšie telo a krv, pestovaná svojimi predkami skrze zákon, až kým sa narodila ‒ vrchol milosti. Boh s ňou počítal celú večnosť ako s Matkou Večného...
Panna Mária mala vtedy, keď sa toto stalo, niečo viac ako štrnásť rokov. Ježiš žil tridsaťtri rokov a trikrát šesť týždňov. Hovorím trikrát šesť, lebo toto číslo sa mi ukázalo trikrát. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová
Boh nás nezachráni bez príhovoru Panny Márie / Svätý Bonaventúra
Vízia zlatej mince
V jednej z najznámejších vízií svätá Gertrúda Veľká videla Ježiša v nebi a pred Ním bola veľká hromada zlatých mincí.
Svätá Gertrúda sa čudovala, prečo zlaté mince, prečo tá veľká kopa mincí a prečo tá posledná, ktorú Ježiš ukladal, mala v sebe veľmi zvláštny záblesk. Spýtala sa Ježiša prečo. Ježišova odpoveď bola nasledovná: „Dcéra moja, zakaždým, keď sa modlíš pokojne, vrúcne a láskyplne Zdravas Mária k mojej Matke, vložím pre teba zlatú mincu do nebeskej pokladnice.“
~
Tip pri modlitbe ruženca
Pred modlitbou ruženca pozvite svätého, alebo svätých, aby sa s vami pomodlili ruženec. Je oveľa lepšie, ak pozvete svätého, ktorý je patrónom vášho konkrétneho modlitebného úmyslu.
Tento spôsob modlitby ruženca je založený na prísľube Panny Márie, že tí, ktorí sú oddaní modlitbe ruženca, budú mať za svojich orodovníkov celý nebeský dvor.
- Katolíci sa neklaňajú modlám! Biblické dôkazy
- Výklad k modlitbe Zdravas Mária
- Ktorá Cirkev je pravá? Mimo Cirkvi niet spásy !
- Svätá smrť sv. Jozefa podľa Anny Kataríny Emmerichovej
- KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ? č. 2
-Teror rozumu - História prenasledovania kresťanov
- Nepriatelia Ježiša Krista - liberalismus, humanizmus, kult rozumu
- Zoznam pápežov - Cirkev viditeľná, cirkev neviditeľná
- Zjavenie Panny Márie náčelníkovi indiánov 1651
- Ako satan kradne čas na Boha - klamstvá satana v živote človeka
- Modlitba na oslepenie Satana
- Satan priznáva moc Panny Márie a ruženca.
- Páter Jim Blount o modlitbe oslepenia satana
- Ruženec oslepí satana
- Boh nás nezachráni bez príhovoru Panny Márie / Svätý Bonaventúra
- Spása celého sveta - závisí od príhovoru Panny Márie
- Panna Mária dokonalý vzor pre ženy
- Zjavenie Panny Márie - Venezuela 1952
- Varovanie a osvietenie svedomia
- KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ? Mimo Cirkvi niet spásy!
- Mimo kat. Cirkvi niet spásy
- Mariológia
- Znaky falošných prorokov
- Stredovek najväčší rozkvet viery, vedy a umenia
- Zázraky Panny Márie - Panna Mária ma zachránila pr…
- KTORÁ CIRKEV JE PRAVÁ? č. 2
- „Mimo kat. Cirkvi niet spásy“
- JEZIS MARIA MILUJEM VAS / JESUS MARY I LOVE YOU
- Ako satan kradne čas na Boha
- Vtelenie
- Varovanie a osvietenie svedomia
Jako slunce převyšuje svou září měsíc, tak předčí nynější Mariina slitovnost v nebi její dobročinnost za života na zemi. Je na světě člověk, který se netěšil ze slunečního světla? A podobně, je tu nějaký člověk, kterého by neozařovalo Mariino milosrdenství?
Proto o ní bylo řečeno, že je „jasná jako slunce“ (Pís 6,9), neboť podle Raymunda Jordana není člověk, kterému by bylo odepřeno teplo tohoto sluce: „Nic se nemůže skrýt před jeho žárem“ (Ž 19,7). Právě tuto věc zjevila sv. Anežka sv. Brigitě1. Řekla jí: „Když je nyní naše Královna v nebi se svým Synem, nemůže zapomenout na svou vrozenou dobrotu. Všem, i nejubožejším hříšníkům, dává důkazy svého milosrdenství. Jako země a ostatní oběžnice jsou ozařovány sluncem, tak mají všichni lidé kvůli Mariině sladké dobrotě účast na Božím mi-losrdenství, když o ně prosí.“
Jeden velký hříšník z Valencijského království se rozhodl ze zoufalství, aby neupadl do rukou spravedlnosti, že odpadne k islámu, a již byl na cestě na loď. Náhodou šel ko-lem kostela, kde kázal P. Jeroným Lopez, T.J., o Božím milosrdenství. Dojatý kázáním se hříš-ník obrátil a kazateli se vyzpovídal. Ten se ho ptal, jestli dělal nějakou pobožnost, pro kterou mu snad Bůh prokázal toto veliké milosrdenství. Hříšník odpověděl, že nekonával žádné zvláštní pobožnosti, jen že každý den prosil blahoslavenou Pannu, aby ho neopouštěla. – Ten-týž kněz se setkal v jedné nemocnici s hříšníkem, který se nezpovídal už padesát pět let. Ne-patrná pobožnost, kterou ještě konával, spočívala v tom, že při pohledu na mariánský obraz Pannu Marii zdravil a prosil ji, aby ho nenechala zemřít ve smrtelném hříchu. Když se mu jed-nou v bitce zlomil meč, obrátil se k Panně Marii a zvolal: „Běda mně! Nyní zemřu a zahynu! Matko hříšníků, pomoz mi!“ Sotva to vyslovil, ocitl se, aniž věděl jak, na bezpečném místě. Nyní tedy si vykonal životní zpověď a plný důvěry skonal.
„Maria se stala všem vším,“ píše sv. Bernard, „všem nabízí klín svého milosrdenství,
„Kdo na světě by nemiloval tuto nejlíbeznější Královnu?“ ptá se sv. Bonaventura4. „Vždyť je krásnější než slunce a sladší než med, je poklad dobroty, je ke všem samá láska a přívěti-vost.“ „Buď tedy zdráva,“ volá láskou zanícený světec, „má Paní a Matko, ty mé srdce a má duše! Odpusť mi, ó, Maria, když si troufám říci, že tě miluji! I když já nejsem hoden milovat tebe, jsi ty dokonale hodna být mnou milována.“
Jak by mohl zahynout, kdo se svěřuje do ochrany této dobré Matce?
Zaccaria Boverio, Annali dell´ Ordine de´ Frati Minori Cappucini I, 2 a. 1552, Venezia 1643. Benátský advokát, spřátelený se slavným kapucínem Matoušem de Basso, se dával obsluhovat opicí, který prý byla ve skutečnosti zakuklený ďábel. Měla advokáta zardousit, až by přestal v obvyklé pobožnosti k Matce Boží. Ale sluha Boží opici zapudil a advokáta přivedl k upřímnému pokání.