Druhá kapitola
SKUTOČNOSŤ A VÝZVY RODÍN
Niektoré výzvy
53. „V niektorých spoločnostiach pretrváva prax polygamie; na iných miestach sa
udržala prax vopred dohodnutých manželstiev. [...] V mnohých kontextoch, a to
nielen západných, sa naplno šíri prax predmanželského spolužitia alebo takých
spolužití, ktoré ani nesmerujú k nadobudnutiu formy inštitucionálneho zväzku.“40
Vo viacerých krajinách legislatíva umožňuje rozvoj takých rozmanitých alternatív, že manželstvo známe výlučnosťou, nerozlučnosťou a otvorenosťou pre život napokon vyznieva len ako jedna staromódna ponuka medzi mnohými ďalšími. V mnohých krajinách napreduje právna dekonštrukcia rodiny, vedúca k prijímaniu takých foriem, ktoré sú takmer výlučne založené na paradigme autonómie vôle. I keď je legitímne a správne odmietnuť staré formy „tradičnej“ rodiny poznačené autoritárstvom, ba aj násilím, nesmie to viesť k neúcte voči manželstvu, ale – naopak – k znovuobjaveniu jeho skutočného zmyslu a k jeho obnove. Sila rodiny … More

Druhá kapitola
SKUTOČNOSŤ A VÝZVY RODÍN
Niektoré výzvy
52. Nech si nik nemyslí, že oslabenie rodiny ako prirodzeného spoločenstva
založeného na manželstve je osožné pre spoločnosť. Práve naopak: ohrozuje
dozrievanie osôb, starosť o spoločné hodnoty a etický rozvoj miest a dedín. Dnes
sa už jasne nechápe, že jedine výlučná a nerozlučná jednota medzi jedným mužom
a jednou ženou skutočne napĺňa sociálnu funkciu, pretože je stabilným záväzkom a umožňuje plodnosť. Musíme rozoznávať veľkú rozmanitosť rodinných situácií, ktoré sú schopné ponúknuť istý životný poriadok, ale napríklad spolužitie bez manželstva alebo medzi osobami toho istého pohlavia nemožno zjednodušujúcim spôsobom stavať na roveň manželstvu. Nijaká jednota, ktorá je nestabilná alebo uzavretá pre odovzdávanie života, nemôže zabezpečiť budúcnosť spoločnosti. Kto sa však dnes zaoberá tým, aby manželov podporoval, pomáhal im prekonávať hroziace riziká, sprevádzal ich pri napĺňaní výchovného poslania a stimuloval stabilitu… More

Rimanom 8, 6
A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.

Jakub 3,17
Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.

bergoglio? strom poznas podla ovocia!
dufam, ze som nepoburila, ci?

Spíše bych za lampu považoval náboženské nástroje (kostel, modlitba.......) a za olej -živou víru (popřípadě víru, naději a lásku). Vassula ve svém poselství od Pána inspirativně tuto živost víry velice zdůrazňovala.

"Láska až do krajnosti".... často sa na tomto fófe, my navzájom, nerozumieme len preto, lebo rozdielne vnímame lásku. Časť ľudí tuto na gtv lásku odsudzuje ako niečo zlé, vníma ju ako sebeckú záležitosť jednotlivca, ktorá vedie k hriechu. To nie je láska, je to egoizmus. Láska je niečo úplne iné. Láska je v prvom rade o obete, o darovaní sa druhým, o kríži a bolesti. Láska je o milovaní až do krajnosti, tak, ako nás miloval Pán Ježiš, keď plnil Otcovu vôľu. Tak, ako nás miluje Boh Otec, keď nám takto daroval svojho syna, aby "ti kteří jsou naživu, nežili už sami sobě, nýbrž tomu, který za ně zemřel i Zmrtvýchvstal."

Ranná homília pápeža Františka: Kto nevie počúvať, robí z viery ideológiu

veľmi výstižné slová, pretože naozaj počuvať ľudí je obrovska milosť od Pána, o ktoru treba prosiť a kto to dokaže využiť nadobudne mudrosť velkej hodnoty.
Počuvať, ale nie jedným uchom dnu a druhým von:)
Ked je človek roztržitý, stáva sa, že aj ked nehovorí, ale len počuva svojho bližneho, predsa hned zabudne, čo mu hovoril, lebo aj ked uchom počuva, srdcom a myslou je inde.
Načuvať ludským potrebam ale aj radostiam a pritom nekritizovať, nenanutiť riešenia ale nezištne si vypočuť človeka z lasky a ucty k jeho osobe chce vela trpezlivosti a jednoduchej lasky.
To je viera ako čnosť, nie je len ako poznanie článkov viery a Cirkvi.
Viera vyžaduje nie len poznanie ale aj vôľu robiť to, čo Boh a Cirkev ponuka vplnosti Pane, daj nam vieru, aby sme viedli dialog s mudrosťou, ktorá dokaže načuvať bližnemu aj ked má opačný nazor

Život kresťana to je: príbeh lásky k Bohu, kde sa iniciatívy veľkodušne ujíma Pán a kde sa nikto z nás nemôže chváliť výhradným právom byť jediným pozvaným: nikto nie je privilegovaný pred ostatnými, ale každý je privilegovaný pred Bohom. Z takejto nežnej a prednostnej lásky, ktorá je zadarmo, sa rodí a neustále obrodzuje život kresťanov.

Podle poslední řeči předsedy Italské biskupské konference roste počet těch, kteří biskupům vytýkají, že se zabývají otázkami hospodářství, přistěhovalectví, práce a ekologie. Zkrátka zabývají se věcmi, které se týkají politiky, ačkoliv jsou povoláni k tomu, aby hlásali evangelium, spravovali svátosti, protože jejich povolání spočívá v tom, že prokazují Bohu slávu a zachraňují duše lidí. Pán neřeší problémy chudoby, hladu a krize, nýbrž hlásá obrácení k Bohu jakožto předpoklad k řešení dalších problémů, i když ne definitivně. Proto říká: Vždyť chudé máte vždy s sebou. Zatímco v naší odkřesťanštělé společnosti se lidé od církve vzdalují, člověk by očekával, že biskupové provedou neúprosnou bilanci a vrátí se k pastoračním plánům minulých desetiletí. Ale to, co se děje, je výsledek jiných a mnohem větších problémů.

Dalsia skvela homilia papeza Frantiska, ktora ide po duchovnej podstate a slova v homilii su evidentne inspirovane Duchom svatym...Pre tych, co nevedia kam sa zaradit mam kratke odporucanie: nesledujte, doslova nesledujte uz politicke vyhlasenia papeza Frantiska. Sustredte sa na jeho homilie, ci Vas dokazu oslovit....este link na jednu skvelu piesen, ktora Vas moze nasmerovat k Najsvatejsiemu Srdcu Jezisovmu, ak sa poddate slovam v piesni doslova a v pokore, zaroven v nadeji a viere...laska potom pride sama. www.youtube.com/watch

Vidíš hento serafín Halík má pravdu. Kristus neutekl, ale je v zajetí věcí a událostí. Proto je stále v eucharistii přítomen. Stále existuje, kdo nehodně přijímá, odsouzení si jí a pije.